MEDIA NEWS
Izrael v nedeľu oznámil, že jeho armáda zabila hovorcu ozbrojeného krídla palestínskeho militantného hnutia Hamas pri sobotňajšom údere na Gazu. „Hovorca teroristického hnutia Hamas Abú Ubajda bol v Gaze eliminovaný,“ uviedol izraelský minister obrany Jisrael Kac na sieti X.
Hnutie Hamas sa k zabitiu hovorcu svojho ozbrojeného krídla Abú Ubajdu hneď nevyjadrilo.
Od začiatku vojny v Pásme Gazy Izrael zabil viacerých vysokopostavených predstaviteľov Hamasu vrátane vodcu hnutia Jahjá Sinvára, ktorý podľa Jeruzalema bol hlavným organizátorom útoku na južný Izrael v októbri 2023. Izraelské operácie zabili aj politického šéfa Hamasu Ismáíla Haníju, šéfa vojenského krídla Hamasu Muhammada Dajfa a ďalších veliteľov a politických predstaviteľov tohto hnutia.
©2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
V roku 2019 podala rakúska mimovládna organizácia na ochranu súkromia NOYB (Žiadna vaša vec) sťažnosti proti ôsmim online streamovacím službám (vrátane YouTube a Netflix) a obvinila ich zo „štrukturálneho porušenia“ nariadení EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR).
Sťažnosť proti YouTube bola na rakúsky DSB podaná v mene rakúskeho používateľa. Regulačný orgán v piatok agentúre AFP potvrdil, že „vydal rozhodnutie... proti spoločnosti Google LLC (YouTube)“ v súvislosti s podaním NOYB. Vo svojich sťažnostiach NOYB uviedla, že služby porušili nariadenie EÚ o ochrane GDPR, keď používateľom neposkytli prístup k údajom, ktoré o nich uchovávajú, ani k informáciám o tom, ako sa používajú.
Spoločnosť Google (vlastník YouTube) „má teraz štyri týždne na to, aby splnila rozhodnutie, ale má aj možnosť odvolať sa proti nemu“, uviedla v piatok mimovládna organizácia vo vyhlásení.
NOYB označila rozhodnutie úradu za „víťazstvo“, ale vyjadrila poľutovanie nad tým, že regulačnému orgánu krajiny to trvalo „päť a pol roka“. „Podanie žiadosti o prístup by malo (používateľom) umožniť uplatniť si... práva, ako napríklad právo na vymazanie alebo opravu“ ich údajov, uviedla mimovládna organizácia, ale kvôli oneskoreniam sa to „stáva nemožným“. Google na žiadosť agentúry AFP o komentár bezprostredne nereagoval.
NOYB začal niekoľko súdnych sporov proti americkým technologickým gigantom ako Meta (vlastník sietí Facebook a Instagram) a Google, čo často viedlo k opatreniam regulačných orgánov v súvislosti s porušením GDPR.
V rôznych jurisdikciách v mene používateľov internetu podal viac ako 800 sťažností.
Biely dom označil v piatok kritiku spravodajského portálu Politico na adresu rokovaní o Ukrajine, ktoré vedie vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff, za „operáciu zahraničného vplyvu“. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
Viceprezident USA J. D. Vance skritizoval tento americký portál, ktorý v roku 2021 kúpil nemecký mediálny gigant Axel Springer, za článok, v ktorom citoval nemenovaných predstaviteľov. Tí uviedli, že Witkoffova „neskúsenosť prerážala“ v jeho rozhovoroch s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Tento príbeh z Politica je novinárske pochybenie. Je to však viac než len to: je to operácia zahraničného vplyvu, ktorej cieľom je poškodiť administratívu a jedného z našich najefektívnejších členov,“ napísal Vance na platforme X.
V podobnom duchu sa vyjadrilo aj niekoľko ďalších predstaviteľov USA, pričom námestník šéfky kancelárie Bieleho domu James Blair označil článok za „operáciu zahraničného vplyvu vedenú prostredníctvom Nemeckom kontrolovaného online média“.
Ani jeden zo spomenutých predstaviteľov neposkytol priame dôkazy o tom, že by za touto kauzou stála akákoľvek zahraničná strana alebo vláda, pripomína AFP.
K útokom došlo v čase, keď Berlín i Francúzsko vyjadrili pochybnosti o tom, či Trumpovo mierové úsilie na Ukrajine prinesie ovocie. Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vyjadril, že vojna na Ukrajine bude podľa neho trvať „ešte mnoho mesiacov“.
Witkoff je realitný magnát, ktorého Trump vymenoval za svojho osobitného vyslanca pre mierové rozhovory o ukončení vojen na Ukrajine a v Gaze, a to napriek tomu, že nemá žiadne diplomatické skúsenosti, podotýka AFP.
Článok v Politico bol iba jedným zo série textov z uplynulých dní, ktoré uverejnilo niekoľko médií vrátane amerického magazínu The Atlantic s tým, že Witkoffove rokovania s Ruskom spôsobili zmätok.
Witkoff už absolvoval niekoľko ciest do Moskvy, aby sa stretol s Putinom. V piatok sa v New Yorku stretol s ukrajinskými predstaviteľmi. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na tomto stretnutí uviedol, že Rusko spomaľuje úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa rozhodla prepustiť takmer 500 zamestnancov vládou financovanej spravodajskej organizácie Hlas Ameriky (Voice of America, VOA), ktorú Biely dom predtým obvinil z „radikalizmu“. TASR o tom informuje podľa sobotňajšej správy stanice BBC.
Poverená šéfka Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM) Kari Lakeová uviedla, že toto rozhodnutie „pomôže znížiť mieru fedrálnej byrokracie, zlepší služby agentúry a ušetrí Američanom viac z ich ťažko zarobených peňazí“.
Odbory zastupujúce zamestnancov označili vo vyhlásení pre noviny New York Times tento krok za nelegálny.
Hlas Ameriky zriadili ešte počas druhej svetovej vojny ako protiváhu nacistickej propagandy a následne sa stal významným svetovým vysielateľom, pripomína AFP.
Na Hlas Ameriky dohliada práve USAGM, ktorá oznámila, že sa zruší celkovo 532 pozícií. Väčšina týchto zamestnancov pochádza z VOA, ktorej by podľa súdneho podania zostalo 108 zamestnancov.
V júni Lakeová oznámila, že prepustí 639 zamestnancov, hoci výpovede boli neskôr zrušené kvôli chybám v dokumentoch. Niektorí zamestnanci tiež podali žaloby na zablokovanie výpovedí.
Oznámenie o rušení pracovných pozícií prišlo po tom, čo sudca federálneho rozhodol, že Trumpova administratíva nedodržala riadne postupy pri pokuse o odvolanie riaditeľa Hlasu Ameriky Michaela Abramowitza. Sudca tiež nariadil Lakeovej, aby sa zúčastnila výsluchu, počas ktorého ju budú vypočúvať právnici, uvádza BBC.
Žalobu podala skupina zamestnancov, ktorí sa snažili zablokovať pokusy o zrušenie VOA.
Väčšina novinárov Hlasu Amerike je od marca na administratívnej dovolenke, niektorí zamestnanci hovoriaci po perzsky však boli povolaní späť po vypuknutí vojny medzi Izraelom a Iránom, píše BBC.
Kritici tvrdia, že Trumpove pokusy o obmedzenie pôsobnosti Hlasu Ameriky predstavujú útok na slobodu tlače a ovplyvňujú schopnosť Ameriky uplatňovať mäkkú moc v zahraničí. Administratíva predtým obvinila vysielanie VOA z toho, že je „protitrumpovské“ a „radikálne“.
Hlas Ameriky vysiela televízny, rozhlasový a digitálny obsah v takmer 50 jazykoch.
Viac než 250 médií z vyše 70 krajín sveta podporilo v pondelok kampaň novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF), ktorou chce upozorniť na zložitú situáciu palestínskych novinárov v Pásme Gazy i na ohrozenie slobody tlače.
Niektoré denníky, ktoré sa ku kampani RSF pridali, vyšli v pondelok so začiernenou titulnou stranou alebo mali na nej alebo na svojej domovskej webovej stránke citát z vyhlásenia RSF v čiernom poli.
RSF uvádza, že od začiatku izraelských vojenských operácií v Pásme Gazy, ktoré sú odvetou za útok islamistického hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, bolo zabitých viac ako 220 novinárov.
„Pri tempe, akým izraelská armáda zabíja novinárov v Pásme Gazy, vás čoskoro nikto nebude informovať,“ upozorňuje RSF. „Toto nie je len vojna proti Gaze, je to vojna proti žurnalistike,“ píše sa vo vyhlásení.
RSF v ňom vyzýva na ochranu novinárov v palestínskej enkláve a ich urgentnú evakuáciu, ak si to želajú, a požaduje nezávislý prístup novinárov zo zahraničia do palestínskej enklávy.
Cieľom kampane RSF je aj skoncovať s „očierňujúcou kampaňou, ktorú vedú izraelské ozbrojené sily proti palestínskym novinárom, obviňovaným z terorizmu s neoveriteľnými dôkazmi,“ doplnil výkonný riaditeľ RSF Thibaut Bruttin, ktorý upozornil, že táto taktika nefunguje, pretože novinári sú s palestínskymi kolegami solidárni.
Organizácia RSF uviedla, že za posledných 22 mesiacov podala štyri sťažnosti na Medzinárodný trestný súd (ICC) pre podozrenie, že izraelská armáda v Pásme Gazy sa voči novinárom dopustila vojnových zločinov. RSF dodala, že na základe rezolúcie 2222 o ochrane novinárov v ozbrojenom konflikte, prijatej v roku 2015, sa obracia na Bezpečnostnú radu OSN.
Bruttin v tejto súvislosti upozornil, že podľa RSF bezpečnosť novinárov v bojových zónach môže byť zaručená. Argumentoval, že „konflikt na Ukrajine jasne ukazuje, že môžeme mať konflikt vysokej intenzity a zároveň ozbrojené sily, ktoré konajú rozumne,“ pričom novinárom umožňujú nielen slobodne pracovať, ale ich zároveň aj chránia.
Pondelňajšia kampaň RSF prichádza týždeň po izraelských útokoch z 25. augusta, pri ktorých v nemocnici v meste Chán Júnis na juhu Pásma Gazy zahynulo päť novinárov.
Podľa Bruttina túto nemocnicu poznali všetci novinári v oblasti, pretože jej „tretie poschodie bol priestor s dobrým internetovým pripojením, kde novinári radi pracovali.“ Bruttin je presvedčený, že izraelské jednotky si nemohli nevšimnúť, že sa v budove nachádzajú novinári.
Tomuto útoku v noci na 11. augusta predchádzal izraelský letecký útok, pri ktorom zahynulo šesť novinárov. Priznaným terčom útoku bol spravodajca televízie al-Džazíra Anás aš-Šaríf.
Copyright © TASR 20265
