MEDIA NEWS
Izraelský najvyšší súd vo štvrtok odložil pojednávanie o žalobe Združenia zahraničnej tlače (FPA), ktorá zastupuje medzinárodné médiá v Izraeli a palestínskych územiach, o umožnení nezávislého prístupu novinárov do Pásma Gazy. FPA po pojednávaní opätovne vyzvala na okamžitý vstup novinárov na palestínske územie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Od vypuknutia vojny v palestínskej enkláve v októbri 2023 izraelské orgány nedovoľujú zahraničným novinárom vstup na toto územie. Do Pásma Gazy sa dostalo iba zopár reportérov v sprievode izraelských vojakov. O situácii na tomto území tak informovali palestínski novinári, ktorí sa často stali terčom izraelských útokov.
Najvyšší súd v Izraeli vo štvrtok začal vypočúvanie vo veci tejto žiadosti FPA. Štátny zástupca priznal, že „situácia sa zmenila“ a požiadal o ďalších 30 dní na preskúmanie okolností. Súd neurčil dátum ďalšieho pojednávania.
FPA vo svojom vyhlásení vyjadrilo sklamanie z rozhodnutia súdu „udeliť Izraelskému štátu ďalšie zdržanie týkajúce sa nezávislého vstupu novinárov do Gazy“. Združenie uznalo, že súd nariadil vláde predložiť jasné stanovisko do 30 dní a vyjadrilo nádej, že súd vystúpi proti ďalším oneskoreniam zo strany štátu.
„Štát sa dnes opäť spoľahol na taktiku zdržiavania, aby zabránil vstupu novinárov,“ tvrdí FPA. Izraelská vláda podľa neho sa opakovane usilovala o zdržanie vstupu novinárov do Pásma Gazy, pričom im bránila z vykonávania novinárskych povinností a obmedzovala právo verejnosti na informácie.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) sa pripojila k žalobe FPA. Riaditeľ RSF pre advokáciu a pomoc Antoine Bernard v utorok povedal, že zatiaľ čo Izrael bránil zahraničným novinárom vstúpiť do Gazy, jeho sily zabili na tomto území viac ako 210 Palestínskych novinárov. „Výsledkom je bezprecedentné porušenie slobody tlače a práva verejnosti na spoľahlivé, nezávislé a pluralitné spravodajstvo,“ uviedol.
„Najvyšší súd má príležitosť konečne dodržiavať základné demokratické princípy tvárou v tvár rozsiahlej propagande, dezinformáciám a cenzúre, a ukončiť dva roky pedantnej a nespútanej deštrukcie žurnalistiky v a o Gaze,“ dodal.
FPA žiada o povolenie vstupu novinárov do palestínskej pobrežnej enklávy už od začiatku vojny, ktorú tento mesiac pozastavila dohoda o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Izraelské orgány však opakovane odmietajú tieto požiadavky.
Platformy TikTok, Instagram a Facebook porušujú pravidlá Európskej únie, vyplýva z predbežných zistení Európskej komisie, ktoré zverejnila v piatok. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, podľa ktorej to môže viesť k vysokým pokutám.
Meta, materská spoločnosť Facebooku a Instagramu, ako aj TikTok majú teraz možnosť sa proti týmto obvineniam brániť alebo upraviť svoje platformy, aby sa vyhli finančným sankciám.
Tieto tri platformy podľa eurokomisie neposkytujú výskumníkom dostatočný prehľad o ich údajoch, ako to vyžaduje zákon EÚ o digitálnych službách (DSA).
Takéto verejne dostupné súbory údajov by mali vedcom umožniť skúmať napríklad účinky obsahu velebiaceho násilie páchané na deťoch.
Komisia navyše tvrdí, že Meta neposkytuje jednoduché spôsoby nahlasovania nelegálneho obsahu a spochybňovania rozhodnutí o moderovaní obsahu.
Ak EK nakoniec rozhodne, že spoločnosti porušujú právo EÚ, môže uložiť pokutu až do výšky šiestich percent z ich celkového celosvetového ročného obratu.
Turecké úrady v sobotu prevzali kontrolu nad proopozičnou televíznou stanicou Tele1 a zrušili jej kanál na videoplatforme YouTube. Stalo sa tak deň po zatknutí jej šéfredaktora Merdana Yanardaga, ku ktorému došlo v rámci nového vyšetrovania opozičného starostu Istanbulu Ekrema Imamoglua pre obvinenia zo špionáže, informovala agentúra AFP.
Yanardag v príspevku na platforme X, ktorý zverejnili jeho právnici len niekoľko hodín po tom, čo vládou vymenovaný správca začal riadiť Tele1, uviedol, že jeho väzba bola v sobotu predĺžená o 24 hodín.
"Toto je znak toho, že krajina smeruje k totalitnému režimu. Je to ťažká rana pre slobodu tlače," napísal Yanardag. „Toto je šikanovanie. Je to likvidácia tlače a slobody prejavu. Je to netolerancia voči nezávislým médiám a opačným názorom,“ dodal.
Televízny kanál Tele1 prevzal Turecký fond poistenia vkladov (TMSF), ktorý bol v septembri vymenovaný za správcu spoločnosti Can Holding, jedného z najväčších súkromných konglomerátov v Turecku, zahŕňajúceho aj tri veľké televízne stanice.
Správu o prevzatí Tele1 vládou vymenovaným správcom oznámila samotná stanica v piatok večer. Z jej vysielania okamžite zmizol všetok spravodajský obsah, ktorý nahradili dokumentárne filmy a programy zamerané na zdravie, píše AFP.
Postupne bol redukovaný aj obsah na kanáli na YouTube, až nakoniec úplne zmizol a zobrazila sa len správa „Tento kanál nie je dostupný“.
Imamoglu bol zadržaný v marci v rámci vyšetrovania úplatkárstva, ktoré je všeobecne považované za politicky motivované. V nedeľu ráno má v súvislosti s obvineniami zo špionáže predstúpiť pred sudcu, uviedla na platforme X opozičná Republikánska ľudová strana (CHP), za ktorú chcel Imamoglu v roku 2028 kandidovať na prezidenta.
Líder CHP Ozgur Özel v príspevku na X označil obvinenie zo špionáže za „úplne absurdné“. Stanica Tele1 sa podľa neho stala terčom útokov, pretože „informuje o faktoch“. Obvinil vládu, že medzi politikmi, občianskou spoločnosťou, podnikateľmi, umelcami a médiami sa snaží šíriť strach.
© TASR 2025
