Mečiarova kurvička je nechutný
a nedôstojný príživník
TÉMA SPRED 35 ROKOV SA VRÁTILA, A JE EŠTE NÁSTOJČIVEJŠIA
Starší, politicky a mediálne naďalej aktívni účastníci sobotnej medzinárodnej konferencie "Suverénna politika suverénnych štátov strednej Európy", ktorá sa konala pred dvomi dňami v Bratislave pod záštitou podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, museli mať pocit, že sa vrátili v čase o dobrých 35 rokov späť a sedia na rokovaní Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene, alebo na zasadnutí Združenia slovenských novinárov (ZSN) niekedy okolo roku 1992, lebo riešia tie isté vážne otázky a problémy ako vtedy.
Sediac na predvčerajšej konferencii v hoteli TATRA, nemohol som sa od samého začiatku zbaviť akútneho pocitu deja vu, lebo na tom podujatí, ktoré možno označiť aj ako ANTIGLOBSEC, sa riešili a rozoberali rovnaké otázky štátnej a národnej suverenity, aké sme na Slovensku riešili viac než desať rokov pred osudným vstupom Slovenska do EÚ a NATO. Tentoraz však už so skúsenosťami s členstvom nášho štátu v oboch medzinárodných zoskupeniach. Tie skúsenosti, najmä v ostatných rokoch, sú mimoriadne negatívne a znepokojivé. Presne toto sme ale mnohí z nás prezieravo predvídali a dokonca aj verejne predpovedal v minulosti, takže viacerých z nás až tak veľmi nič neprekvapuje. Po špirále sme sa vrátili presne tam, odkiaľ sme vyšli, ale podstatne múdrejší a hlavne skúsenejší. Európska únia sa zmieta v hlbokej politickej, ideologickej, hospodárskej, bezpečnostnej, kultúrnej a demografickej kríze, za ktorú si môže sama. Hrozí jej rozpad a implózia.
Na konferencii boli aj prominentní účastníci a hostia z Česka a Poľska, ktorí, na rozdiel od Slovenska, majú to šťastie, že ich štáty, vrátane Maďarska, neprijali a nezaviedli euro ale ponechali si napriek tlaku svoju vlastnú národnú menu. Ak sa Von der Leyenovej upadajúca Únia rozpadne a zanikne, čo sa dnes javí viac než pravdepodobné a dokonca neodvratné, budú mať oproti nám naši traja susedia aspoň o jednu starosť menej, kým my sa budeme musieť prácne vrátiť k slovenskej korune. Čo to urobí s úsporami ľudí v bankách v euro mene, to zatiaľ nik bližšie nerozoberá a nespomína, ale nejaký dopad to mať bude.
Za posledných 110 rokov sme na Slovensku išli z jednej krajnosti do druhej. Najprv tu bolo silné pomaďarčovanie nášho národa v Uhorsku, potom sľubný príchod Československa, ale s jazykom československým na vysvedčeniach našich otcov a dedov, vzápätí vojnový Slovenský štát s celkom inou ideológiou, krátko na to návrat Československa a raz dva aj vláda jedinej strany, aby to potom v roku 1989 všetko odišlo, zavrhli sme spojenectvo so Sovietskym zväzom a neskôr aj s Ruskom, a vrhli sme sa strmhlav do kapitalizmu s neľudskou tvárou a doslova sme tu šaleli od túžby, aby nás EÚ a NATO milostivo prijali za člena. No a dnes, pozrite sa čo je s týmto národom.... Podarilo sa našu národnú jednotu rozbiť a otráviť nás zhubným západným neoliberalizmom so všetkými patologickými prejavmi a konzekvenciami. Pozrite ako progresivisti vreštia a ako zmyslov zbavení sa kŕčovito držia potápajúcej sa lode v podobe kolabujúcej EÚ, hoci je jasné, že táto despotizjúca novodobá "Rímska ríša" sa rúca a speje k rozpadu.
Suverénna politika suverénnych štátov.... chcem veriť a dúfam, že nie je ešte neskoro vrátiť sa v hodine dvanástej k zdravému rozumu, trebárs aj tomu tradičnému sedliackemu. Lebo čokoľvek je lepšie ako to, čo nám bolo vnútené až tak, že nám hrozí rovnaký morálny krach a rozklad spoločnosti, ako migrantmi z Afriky a Ázie beznádejne zdecimovanému Nemecku, Francúzsku a ďalším štátom a národom západnej Európy, ktoré sa na svoj nie tak dávny obraz už vôbec nepodobajú.
Na konferencii padla poznámka, že ak by v Nemecku hoci aj hneď vyhrala s 51 percentami AfD a vo Francúzsku Le Penová, už je pre nich neskoro..... Toto sa nám nesmie stať, inak by sme boli stratení!
Michal Zoldy
PRESTAŇTE OTRAVOVAŤ SAMI SEBOU!
Kým sa začnú veľkonočné sviatky, národ nakúpi čo potrebuje, utiahne sa do kruhu rodiny a politické komentovanie na niekoľko dní ustane, mám tu ešte pár drobných poznámok a osobných postrehov na adresu protestujúcich z takzvanej kultúrnej a umeleckej obce.
Plne stojím za ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou, súhlasím s jej krokmi vo funkcii a želám jej pevné zdravie a výdrž pokračovať v práci tak, ako doteraz.
V roku 1971 som si ako vysokoškolský študent založil hudobnú skupinu DOSTAVNÍK, hrajúcu u nás dovtedy menej známu americkú country, presnejšie jej mimoriadne efektnú odnož bluegrass, a spolu s mojimi piatimi spoluhráčmi a s račianskou kapelou Pala Kolárika W KLUB sme sa stali zakladateľmi slovenskej tradície toho postupne tak populárneho hudobného žánru vo vtedajšom socialistickom štáte. Bol som jedným z prvých dvoch hráčov na americké 5-strunové banjo u nás, gitaristom, spevákom kapely a textárom piesní. Ani vo sne nás v našej kapele nikoho nenapadlo žiadať pre našu hudobnú činnosť od štátu nejaké financie a podporu pri kúpe potrebnej zvukovej techniky alebo hudobných nástrojov. Napriek tomu sme sobotu čo sobotu napĺňali na prasknutie sály kultúrnych domov, najmä toho na Vajnorskej ulici, nadšenými divákmi a poslucháčmi našej muziky. V roku 1976 sme sa napriek tomu, že sme hrali tradičnú americkú muziku, prebojovali s Dostavníkom až do finále televíznej súťaže, ktorú socialistická STV odvysielala dvadsiateho novembra. Pod zem by sme sa boli prepadli od hanby, ak by nám bol štát nejako prispieval na našu novátorskú hudobnú produkciu. Načo? Čo bolo koho do toho na ministerstve kultúry, čomu sme sa venovali? Absolvovali sme požadované hudobné skúšky, získali sme potrebnú formálnu kvalifikáciu MDKO, a to bolo všetko. Štát, respektíve ministerstvo kultúry, sme nestáli ani halier.
Ak dnes nejakí sebastrední umelci žiadajú peniaze na svoju činnosť, lebo sú presvedčení, že na to majú nárok, odkazujem im trhnite si nohou, financujte sa sami tak, ako sme to v minulosti robili my, a prestaňte konečne otravovať svojím nenažratým egoizmom celú spoločnosť, ktorá má celkom iné problémy.
Od roku 1991 do roku 1999 som bol predsedom redakčnej rady a vedúcim anglickej sekcie exkluzívneho časopisu EUROPA VINCET (v preklade z latinčiny "Európa zvíťazí"), ktorý v troch jazykoch - anglickom, nemeckom a francúzskom - propagoval Slovensko prostredníctvom našich zastupiteľských úradov vo svete a informoval zahraničie o našej kultúre, umení, vzdelanosti, prírodných krásach našej vlasti, liečivých kúpeľoch, športových úspechoch, histórii atď. Pomáhali sme s našim bohato ilustrovaným časopisom položiť Slovenskú republiku a slovenský národ na mapu sveta lebo v tom období si nás neustále plietli s Juhosláviou, Slovinskom, Českom, s republikami Sovietskeho zväzu, a napríklad v takej Británii boli dokonca prekvapení, že u nás rozprávame našim vlastným jazykom, nie češtinou alebo ruštinou.... (!)
Šéfredaktor Dušan Tropp dostával na činnosť časopisu finančný príspevok z fondu Pro Slovakia od ministerstva kultúry, lebo išlo o mimoriadne dôležitú štátnu propagáciu na najvyššej kultúrnej a novinárskej úrovni. Šéfredaktor a vydavateľ získaval časť prostriedkov aj z reklamy. Ministerstvo kultúry mimoriadne prísne, starostlivo a dôsledne kontrolovalo všetky požadované výkazy a každý dokladovaný výdavok v podrobných finančných správach časopisu, položku po položke, doslova na halier. Ako predseda redakčnej rady, autor úvodníkov, článkov, komentárov, rozhovorov s návštevníkmi Slovenska a jazykových prekladov a korektúr textov v angličtine som za každé číslo nášho dvojmesačníka dostal 2 400 korún, teda v prepočte necelých 80 eur....
Ciferníky sa mi pretáčajú keď sa dozvedám, že tu na svoje polonahé a nahé psychedelické tanečné kreácie s natriasaním naolejovaného tela ako po zásahu elektrickým prúdom fasoval niekto od štátu po dlhých deväť rokov neustále viac ako 30 000 eur. Absurdné! Že mal niekto tú drzosť pýtať od štátu za takú dekadenciu peniaze, je jedna vec.
Druhá, oveľa podstatnejšia je, kto také štátne prostriedky odsúhlasoval a poskytoval? A ktosi ďalší zase s pokojným svedomím fakturoval za tú istú činnosť od viacerých ministerstiev značné sumy a tváril sa, že je všetko "v pohode". To sme sa tu už načisto zbláznili?
Prestaňte otravovať celú spoločnosť žobraním peňazí od štátu, ak si o sebe myslíte, že ste umelci. Je to nechutné a nedôstojné. Majte trochu hrdosti a dôstojnosti. Správajte sa ako skutoční umelci, nie ako drzí púťoví somráci.
Michal Zoldy
