MEDIA NEWS WEEK
„Výpadok internetu v Iráne je najdlhším celonárodným výpadkom internetu, aký bol kedy v akejkoľvek krajine zaznamenaný, a svojou závažnosťou prevyšuje všetky ostatné porovnateľné prípady, keďže po 864 hodinách trvá už 37 dní,“ napísala organizácia NetBlocks na sociálnej sieti X.
Televízia BBC uvádza, že prístup k internetu má len hŕstka vládnych predstaviteľov alebo novinári a niektorí ľudia platia vysoké sumy za pripojenie prostredníctvom satelitného internetového systému Starlink.
Používatelia satelitného systému Starlink čelia v Iráne až dvom rokom vo väzení. Štátne médiá uvádzajú, že od začiatku vojny úrady zhabali stovky takýchto zariadení.
Americká novinárka Shelly Kittlesonová, ktorú minulý týždeň v irackej metropole Bagdad uniesli členovia Iránom podporovanej ozbrojenej skupiny Katáib Hizballáh, je na slobode. Na sociálnej sieti X to oznámil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, informuje TASR.
„Sme radi, že táto Američanka je teraz na slobode, a robíme všetko pre to, aby mohla bezpečne opustiť Irak,“ napísal Rubio. Poďakoval sa irackým úradom, ako aj americkému Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI), ministerstvu obrany a ďalším inštitúciám USA za ich úsilie pri zabezpečení jej prepustenia.
Novinárku 31. marca násilím vtiahli do auta štyria muži v civilnom oblečení a odviezli na neznáme miesto. Kittlesonová je ocenená novinárka na voľnej nohe, ktorá spolupracuje s rôznymi medzinárodnými médiami.
Spravodajský portál The New Region uviedol, že Kittlesonová bola v Iraku, aby informovala o dôsledkoch vojny USA a Izraela proti Iránu. Podľa dostupných informácií sa venovala aj témam proiránskych milícií v krajine.
Iracká šiitská polovojenská skupina Katáib Hizballáh patrí k najvplyvnejším frakciám v Iraku s úzkymi väzbami na iránske Revolučné gardy. Irán ju dlhodobo podporuje finančne, výcvikom aj zbraňami.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala novinára, ktorý v minulosti pracoval aj pre stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL). Muž je podozrivý z pomoci Ukrajine pri príprave kybernetických útokov, informovala vo štvrtok agentúra AFP.
Podľa vyhlásenia FSB ide o muža narodeného v roku 1960, ktorého v sibírskom meste Čita zadržali pre podozrenie z vlastizrady. FSB tvrdí, že zadržaný sa na platforme Telegram pridal do skupiny, ktorú riadila ukrajinská tajná služba SBU. Podozrivý takto ukrajinskej strane odovzdal informácie o miestnom provojnovom médiu, ktoré boli podľa FSB následne použité na zorganizovanie kybernetického útoku na tento web.
FSB tvrdí, že zadržaný v minulosti pôsobil ako miestny spravodajca Rádia Sloboda, ktoré Rusko v roku 2024 postavilo mimo zákona ako tzv. nežiaducu organizáciu. Za vlastizradu v Rusku hrozí aj doživotné väzenie.
Identitu zadržaného FSB nezverejnila, ale miestne médiá predpokladajú, že by mohlo ísť o novinára Alexandra Andrejeva.
Moskva od rozpútania vojny na Ukrajine vo februári 2022 zadržala desiatky vlastných občanov a obvinila ich z plánovania sabotážnych útokov alebo poskytovania citlivých informácií ukrajinskej armáde alebo ukrajinským bezpečnostným zložkám.
Americký prezident Donald Trump v noci na piatok na sociálnej sieti vynadal viacerým populárnym americkým konzervatívnym komentátorom, ktorí kritizovali jeho vládu pre rozhodnutie viesť vojnu proti Iránu. Označil ich za „bláznov“, ktorí sa len snažia upútať pozornosť. Upozornila na to agentúra AFP, píše TASR.
Trump v príspevku na sieti Truth zaútočil na známe osobnosti americkej konzervatívnej scény Tuckera Carlsona, Candace Owensovú, Megyn Kellyovú a Alex Jonesa. Všetci štyria otvorene kritizujú Trumpa v súvislosti s vojnou, vyčítajú mu, že porušil svoje predvolebné sľuby o tom, že USA sa budú držať mimo konfliktov, a obviňujú ho, že podľahol tlaku Izraela.
„Jednu vec majú spoločnú: nízke IQ. Sú to hlúpi ľudia, oni to vedia, ich rodiny to vedia a všetci ostatní to vedia tiež!“ napísal o spomenutých komentátoroch Trump vo viac ako 500 slov dlhom príspevku. „Nemajú na to, čo robia, a nikdy nemali! Všetkých vyhodili z televízie, prišli o svoje relácie a do televízie ich ani nepozývajú, lebo nikomu na nich nezáleží. Sú to blázni, vytvárajú problémy a povedia čokoľvek, len aby zadarmo získali nejakú lacnú publicitu,“ posťažoval sa americký prezident.
Trump osobitne zaútočil na každého zo spomenutých komentátorov. Carlsona vysmial za to, že nedokončil vysokú školu a Jonesa za to, že zbankrotoval kvôli jeho falošným tvrdeniam o masovej streľbe v Sandy Hook. Vyjadril tiež nádej, že Owensová prehrá súdny spor s prvou dámou Francúzska Brigitte Macronovou, ktorá ju zažalovala za opakované obvinenia, že je v skutočnosti muž. „Podľa mňa je francúzska prvá dáma oveľa krajšia žena ako Candace, v skutočnosti sa s ňou ani zďaleka nemôže porovnávať!“ napísal Trump.
Všetci štyria známi komentátori a podcasteri boli podporovateľmi Trumpa a jeho hnutia MAGA (Urobme Ameriku opäť skvelou). Ich kritika podľa AFP poukazuje na rozdelenie v konzervatívnom tábore v otázke vojny proti Iránu, čo potenciálne predstavuje veľké politické riziko pre Trumpovu Republikánsku stranu pred novembrovými voľbami do Kongresu.
Ruské úrady v piatok prakticky zablokovali komunikačnú platformu Telegram, keď miera neúspešných pokusov o prístup dosiahla v piatok ráno rekordných 95 percent. Vyplýva to z údajov projektu Open Observatory of Network Interference (OONI) na sledovanie blokovania webových stránok a aplikácií. TASR o tom píše podľa denníkov Novaja gazeta Europe a The Moscow Times.
„Zdá sa, že Telegram bol v Rusku úplne zablokovaný,“ povedal aktivista a IT odborník Michail Klimarev z OONI.
Miera zlyhaní pripojenia je najvyššia odkedy Rusko začalo tento rok sprísňovať blokovanie Telegramu. Vo štvrtok dosiahla miera zlyhania 79 percent, čo zhruba zodpovedalo situácii posledných dní.
Aplikácie na odosielanie správ Signal a WhatsApp vykazovali mieru zlyhania 89 percent, poznamenala agentúra Agentstvo.
Ruský regulátor Roskomnadzor začal blokovať Telegram v lete 2025, údajne v snahe obmedziť podvody a zapojenie Rusov do sabotáže. Najprv boli obmedzené hlasové hovory a potom sa spomalila rýchlosť prenosu mediálnych súborov.
Vo februári 2026 regulátor blokovanie sprísnil s tvrdením, že Telegram nespolupracuje s ruskými úradmi a neprijíma dostatočné opatrenia na boj proti škodlivým aktérom.
Zakladateľ aplikácie Telegram Pavel Durov sa v sobotu 4. apríla vyjadril k pokusom o jej zablokovanie v Rusku. Deň predtým mali masívny výpadok ruské banky, čo podľa magazínu Forbes mohla spôsobiť úradná blokáda internetu.
„Vitajte opäť v ‚Digitálnom odpore‘, moji ruskí bratia a sestry. V súčasnosti je celý národ zmobilizovaný, aby obišiel tieto absurdné obmedzenia. Aj my sa prispôsobíme a urobíme prevádzku Telegramu ťažšie odhaliteľnou,“ napísal Durov.
Podľa jeho údajov denne používa Telegram cez VPN 65 miliónov Rusov a viac ako 50 miliónov posiela správy. Podľa neho pokusy Kremľa o blokovanie internetu „spustili masívny bankrot a hotovosť sa... stala jediným spôsobom platby v celej krajine“.
Durov poznamenal, že to pripomína situáciu, keď Telegram pred niekoľkými rokmi zakázal Irán, pričom výsledok bol podobný.
Český minister kultúry Oto Klempíř po schôdzkach s riaditeľmi Českej televízie (ČT) Hynkom Chudárkom a Českého rozhlasu (ČRo) René Zavoralom potvrdil, že vláda zruší koncesionárske poplatky v Česku. Zároveň podotkol, že zlúčenie dvoch verejnoprávnych médií do jednej organizácie kabinet Andreja Babiša neplánuje. Uviedol to v piatok na Facebooku. Šéfovia oboch médií s rušením koncesií nesúhlasia, no ocenili, že sa s nimi Klempíř stretol, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Minister na Facebooku uviedol, že obom riaditeľom v piatok predstavil hlavné tézy nového zákona, ktorý podľa jeho slov inštitúciám prinesie dostatočnú predvídateľnosť. „Kľúčové body sú štyri. Obe médiá zostávajú samostatné a o ich zlúčení sa neuvažuje. Koncesionárske poplatky sa rušia a budú nahradené platbou zo štátneho rozpočtu. Zákon zavádza mechanizmus, ktorý zaistí valorizáciu financovania a dostatočnú predvídateľnosť. Kontrolu nad fungovaním médií budú aj naďalej vykonávať mediálne rady,“ oznámil Klempíř.
S vedením ČT aj ČRo sa podľa jeho slov dohodol na častejšom kontakte, aby mohli priebežne hovoriť o jednotlivých detailoch pripravovaného zákona. Obaja riaditelia to ocenili, pretože až doteraz informácie z ministerstva o pripravovanom zákone nemali, čo opakovane kritizovali. Poukazovali na uzavreté dlhodobé kontrakty, na ktoré už mali vyčlenené financie.
Klempíř ešte v marci na rokovaní mediálneho výboru v Poslaneckej snemovni českého parlamentu uviedol, že príprava zákona je politická práca a ak by o ňom diskutoval so subjektmi, ktorých sa to týka, nastala by nekonečná diskusia, preto by ostatní mali najskôr nechať politikov pracovať. Tento prístup kritizovala opozícia, podľa ktorej je nutné, aby sa k pripravovanej legislatíve mohli obe médiá vyjadriť.
Klempíř pôvodne avizoval, že koncesie by mali byť zrušené od januára budúceho roka. V piatok však podľa riaditeľov verejnoprávnych médií pripustil, že sa to zrejme nestihne. Okrem tejto výraznej zmeny niektorí poslanci pripravujú aj prechodné riešenie, ktorým by chceli zrušiť poplatky vybraným skupinám, napríklad študentom do 26 rokov či seniorom nad 75 rokov. Na tomto návrhu však zatiaľ nie je zhoda ani medzi koaličnými stranami. Šéf ČT na to ešte v marci reagoval, že ak by poslanci tento návrh schválili bez náhrady za zrušené príjmy, verejnoprávne médiá by tým prišli približne o tretinu príjmov a samotnej ČT by hrozil bankrot.
Copyright © TASR 2026
Sieť stoviek falošných účtov na platforme X, ktorá sa vlani mobilizovala v snahe ovplyvniť voľby v Holandsku, bola znovu aktivizovaná pred parlamentnými voľbami v Maďarsku, a to šírením obsahu v prospech maďarského premiéra Viktora Orbána. Uviedla to dnes agentúra AFP s odvolaním sa na mimovládnu organizáciu Alliance4Europe, angažujúcu sa v boji proti dezinformáciám.
Sieť falošných účtov, spravovaných prevažne z Nigérie a ďalších západoafrických a ázijských krajín, bola systematicky už v minulosti nasadená pred voľbami s cieľom umelo zosilňovať krajne pravicový, proruský a protisystémový obsah, uviedla organizácia v tlačovej správe.
"Prvýkrát bola (sieť falošných účtov) rozpoznaná počas holandských parlamentných volieb v októbri 2025. Odvtedy sa zistilo, že funguje rovnakým spôsobom aj pred maďarskými voľbami v apríli 2026," tvrdí Alliance4Europe.
Podľa mimovládnej organizácie tieto účty konajú automatizovaným a koordinovaným spôsobom, aby manipulovali s algoritmami X a zvýšili viditeľnosť proorbánovských a proruských maďarských účtov tým, že ich systematicky sledujú a masívne zdieľajú ich obsah.
Volebná kampaň v Maďarsku poznamenala obvinenie zo zasahovania zo strany Moskvy, pričom experti uvádzajú dôkazy o pokračujúcom ruskom úsilí podporiť Viktora Orbána. Maďarský premiér, ktorý je pri moci nepretržite od roku 2010, sa nedeľných voľbách uchádza o piate funkčné obdobie za sebou. Opozičná strana Tisza premiérovho proeurópskeho rivala Pétera Magyara má však podľa nezávislých prieskumov veľký náskok pred vládnym Fideszom, dodala AFP.
Copyright © ČTK 2026
