MEDIA NEWS WEEK
Rakúska polícia zaznamenala približne 500 pokusov o kybernetické útoky zameraných na pesničkovú súťaž Eurovízia, uviedla v pondelok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Šéf rakúskej spolkovej polície Michael Takacs uviedol, že všetky pokusy o kybernetickú sabotáž prekazili. Útoky boli zamerané nielen na webovú stránku Eurovízie, ale aj na systémy kontroly vstupu v mieste konania podujatia. Páchatelia sa snažili narušiť, spomaliť alebo vyradiť systémy z prevádzky, povedal Takacs na tlačovej konferencii a dodal, že doposiaľ nie sú k dispozícii žiadne podrobnosti o zodpovedných ani o ich motívoch.
Minister vnútra Gerhard Karner vyhlásil, že cieľom bolo zaistiť bezpečné a pokojné podujatie. „Uspeli sme,“ povedal a poznamenal, že počas živých prenosov, verejných premietaní ani súvisiacich demonštrácií neboli hlásené žiadne vážne incidenty.
Štátny tajomník rakúskeho ministerstva vnútra Jörg Leichtfried v tejto súvislosti zdôraznil, že úrady detailne monitorovali potenciálne hrozby zo strany islamistických extrémistov a násilníckych skupín prepojených s Iránom.
Počas záverečného týždňa súťaže bolo vo Viedni nasadených približne 3500 rakúskych policajtov, ktorých podporovali špeciálne jednotky z nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko, uviedli predstavitelia. Domáce bezpečnostné služby monitorovali aj aktivitu na sociálnych sieťach, kde Leichtfried podľa vlastných slov zaznamenal nárast „polarizácie a radikalizácie“.
Súťaž sprevádzalo niekoľko demonštrácií, z ktorých väčšina bola namierená proti účasti Izraela v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy. Krátko pred sobotňajším finálovým večerom, v ktorom zvíťazilo Bulharsko, zadržali 14 maskovaných propalestínskych aktivistov za to, že napriek príkazom polície neukončili svoje síce pokojné, avšak nepovolené zhromaždenie. V súvislosti s Eurovíziou bolo celkovo zadržaných 16 osôb, dodáva DPA.
Porota federálneho súdu v americkom štáte Kalifornia v pondelok rozhodla, že miliardár Elon Musk podal žalobou na spoločnosť OpenAI a jej spoluzakladateľov až po vypršaní premlčacej lehoty, píše TASR podľa správ agentúr DPA, AFP a Reuters.
Musk je spoluzakladateľom a niekdajším finančným podporovateľom firmy OpenAI, ktorá stojí za jazykovým modelom ChatGPT. Jedným z hlavných argumentov v jeho žalobe bolo, že prechod spoločnosti na ziskovo orientovaný biznis je proti jeho pôvodnému neziskovému modelu.
Najbohatší muž sveta sa na súde snažil prinútiť spoločnosť vrátiť sa k neziskovej štruktúre. Tento krok by podľa svetových agentúr zmaril plánovanú prvotnú verejnú ponuku upisovania akcií (IPO) a narušil by väzby na investorov ako sú Microsoft, Amazon alebo ďalší.
Musk tvrdí, že OpenAI poskytol 38 miliónov dolárov, ako aj kľúčové kontakty a technické know-how, na vývoj umelej inteligencie v prospech ľudstva. Súčasný riaditeľ Sam Altman a prezident Greg Brockman podľa jeho slov tento dar neoprávnene zneužili.
Moderátor Stephen Colbert vo štvrtok večer uviedol posledné vydanie svojej talkshow The Late Show, ktorá končí po 33 rokoch, informovala agentúra AP, píše TASR.
Oznámenie o zrušení relácie The Late Show sa objavilo krátko po tom, čo Colbert kritizoval rozhodnutie spoločnosti Paramount Global, materskej spoločnosti CBS, zaplatiť 16 miliónov dolárov na urovnanie žaloby podanej prezidentom Donaldom Trumpom počas kampane pred poslednými prezidentskými voľbami v USA. Colbert označil túto dohodu za „veľký tučný úplatok“.
AP pripomenula, že Trump v októbri tvrdil, že jeho šance na výhru vo voľbách poškodila stanica CBS, keď odvysielala dve rôzne verzie odpovede vtedajšej viceprezidentky a prezidentskej kandidátky Kamaly Harrisovej v relácii 60 Minutes. CBS však uviedla, že záznam bol zostrihaný z dôvodu časového obmedzenia a nebol manipulovaný s cieľom skresliť jeho obsah.
CBS trvá na tom, že rozhodnutie zrušiť The Late Show with Stephen Colbert, ktorá mala v danom čase najvyššiu sledovanosť, bolo výlučne finančné a že išlo o náhodu, že k nemu došlo v čase, keď materská spoločnosť Paramount lobovala za schválenie svojej 8,4-miliardovej fúzie so spoločnosťou Skydance Media.
V rovnakom období CBS poverila vedením spravodajskej divízie pravicovo orientovanú novinárku Bari Weissovú, ktorá nemala veľké skúsenosti s televíziou.
Colbert začal The Late Show moderovať v roku 2015 po Davidovi Lettermanovi, ktorý reláciu viedol viac ako 20 rokov. Patril medzi najlepšie hodnotených moderátorov nočných talkshow, čiastočne aj vďaka ostrým výpadom proti Trumpovi počas jeho prvého funkčného obdobia. V relácii sa objavovali politici, hudobníci aj filmové hviezdy.
Trump je dlhodobo ostrým kritikom nočných talkshow a ich poznámok na svoju adresu. Colberta označil za „patetickú trosku“, ktorú by mali „uspať“.
Jedným z moderátorov, ktorý sa nepridal ku skupine komikov pravidelne kritizujúcich prezidenta, bol Greg Gutfeld, moderátor relácie „Gutfeld!“ na stanici Fox News, populárnej medzi konzervatívcami. Na otázku, ktorá sa týkala zrušenia Colbertovej relácie, ako i suspendovania Jimmyho Kimmela odpovedal: „Prečo to trvalo tak dlho?“
Televízia ABC stiahla vlani v septembri Kimmela nakrátko z vysielania. Stalo sa tak po sťažnostiach na jeho poznámku k vražde konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.
O svojich ďalších plánoch Colbert hovorí nejasne, oznámil však, že bude pracovať ako scenárista pripravovaného filmu zo sveta Pána prsteňov a chce si aj oddýchnuť.
V týždňoch pred posledným vysielaním pôsobil 62-ročný Colbert miestami utlmeným dojmom a strácal časť svojej typickej energie, konštatovala AP. Vydražil tiež mnoho rekvizít a kostýmov zo šou, ako aj časti scény vrátane veľkého osvetleného loga. Výťažok poputuje organizácii World Central Kitchen.
Turecký súd vo štvrtok rozhodol o podmienečnom prepustení tureckého spravodajcu nemeckej stanice Deutsche Welle (DW) Alicana Uludaga, ktorý bol zadržaný pre údajné „urážanie prezidenta“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Uludaga zatkli 19. februára v jeho dome v Ankare pre obvinenia z „urážky“ tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a „šírenie falošných správ“ na sieti X.
Nemecko odmietlo obvinenia voči novinárovi ako „nepodložené“ a organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International žiadala jeho prepustenie.
Novinár je vo väzbe v Istanbule a na pojednávanie sa pripojil prostredníctvom videolinky. Voči obvineniam sa dôrazne bránil a žiadal súd o prepustenie, uviedla Deutsche Welle, ktorej tím bol v súdnej sieni.
„Bol som zadržaný, no nespáchal som trestný čin, ktorý by odôvodňoval zatknutie... Som novinár, ktorý je umlčiavaný,“ vyhlásil Uludaga. Ako reportér sa už 18 rokov špecializuje na súdnictvo.
Podľa svojich slov vo všeobecnosti kritizoval vzťah medzi súdnictvom a politikou. „Ako súdny reportér som na sociálnych sieťach kritizoval fungovanie súdnictva. Chcem vedieť, čo je na tom trestné?“
Súdne pojednávania trvalo asi hodinu, sudca ho ukončil
jeho podmienečným prepustením a potom ho odročil.
AFP konštatuje, že z rovnakých činov v uplynulých rokoch obvinili v Turecku mnoho ľudí vrátane tínedžerov a novinárov. Často sa to používa na umlčanie kritikov Erdogana.
Organizácia Reportéri bez hraníc označili Uludagovo zadržanie ako „neslýchané“ a uviedli, že mu hrozí necelých päť mesiacov väzenia.
Turecká prokuratúra vo štvrtok začala nové vyšetrovanie proti dvom vedúcim pracovníkov denník BirGün pre „urážku prezidenta“ v súvislosti so správou o univerzitných študentoch, ktorí sa zapájajú do protestov.
Iránska prokuratúra si predvolala šéfredaktora tlačovej agentúry IRNA, aby vysvetlil zverejnenie fotografií ženy bez hidžábu. Vo štvrtok o tom informoval justičný portál Mízán a organizácia na ochranu práv, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Zakrývanie vlasov šatkou na hlave je pre ženy v Iráne na verejnosti povinné od islamskej revolúcie v roku 1979. Podľa portálu Mízán bol šéfredaktor agentúry IRNA „predvolaný na prokuratúru pre kultúru a médiá, aby podal vysvetlenie“ po zverejnení „záberov zobrazujúcich ženu nedodržiavajúcu islamské zákony a predpisy krajiny“. Dodal, že agentúra dostala upozornenie, aby vymazala tento materiál.
Organizácia monitorujúca porušovanie ľudských práv Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v Spojených štátoch objasnila, že IRNA v utorok zverejnila fotoreportáž a len niekoľko hodín neskôr fotografie zo svojej webovej stránky odstránila. Reportáž podľa nej zobrazovala ženu bez povinného hidžábu, ako sa doma stará dieťa.
Autorka fotografií na sociálnej sieti Instagram uviedla, že v tomto projekte „nešlo o oblečenie či vzhľad, ale skôr o príbeh dočasnej starostlivosti o opusteného novorodenca“.
Copyright © TASR 2026
.
Donald Trump stiahol desaťmiliardovú žalobu na daňový úrad za únik daňových priznaní do médií. Podľa televízie ABC News bol prezident pripravený žalobu vziať späť v rámci dohody o vytvorení fondu pre jeho spojencov, ktorí sa domnievajú, že ich vyšetrovali neoprávnene.
Trump vinil finančný úrad IRS a federálne ministerstvo financií z toho, že nedokázali zabrániť, aby niekdajší dodávateľ IRS Charles Littlejohn vyzradil jeho daňové priznania médiám vrátane denníka New York Times a investigatívneho portálu ProPublica.
K Trumpovi sa v januárovej žalobe pridali jeho dvaja najstarší synovia Donald Trump mladší a Eric Trump. Spolu s otcom tvrdili, že ich povesť a finančné záujmy utrpeli ujmu, za ktorú im patrí odškodné.
Prípad bol podľa amerických médií nezvyčajný, pretože Trump podal žalobu na vládne agentúry, ktoré sú súčasťou výkonnej moci, ktorú sám riadi. Žaloba sa týkala rokov 2019 a 2020, keď bol prvýkrát v prezidentskom úrade a odmietal zverejniť svoje finančné záznamy pred voľbami v roku 2020, v ktorých prehral s demokratom Joeom Bidenom.
NY Times v septembri 2020 odhalil, že Trump v roku 2016, keď prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách, odviedol federálne dane z príjmu vo výške iba 750 dolárov. V predchádzajúcich desiatich rokoch podľa správy NY Times neodviedol žiadne dane. V roku 2022 Trump dokumenty sám zverejnil.
NY Times podľa žaloby vydal najmenej osem článkov a ProPublica najmenej 50 článkov založených na informáciách, ktoré Littlejohn vyzradil. Prokurátori v septembri 2023 obvinili Littlejohna z politicky motivovaného úniku daňových záznamov Trumpa a tisícok ďalších bohatých Američanov médiám. Littlejohn sa nasledujúci mesiac priznal k zverejneniu daňových priznaní bez povolenia a v januári 2024 ho odsúdili na päť rokov väzenia.
Copyright © ČTK 2026
