MEDIA NEWS WEEK
Federálny súd v Kalifornii v pondelok predbežne zablokoval prevzatie hollywoodskeho veterána Warner Bros Discovery (WBD) konkurenčnou spoločnosťou Paramount. Súd v Oaklande sa zaoberal žalobou, ktorú podala minulý týždeň skupina 12 štátov USA na čele s Kaliforniou. Sťažovatelia argumentujú, že dokončenie fúzie by nenapraviteľným spôsobom poškodilo hospodársku súťaž. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Transakciu v hodnote 110 miliárd dolárov (96,2 miliardy eur) schválila v júni federálna vláda bez akýchkoľvek dodatočných podmienok. Ministerstvo spravodlivosti v tom čase uviedlo, že fúzia nepoškodí hospodársku súťaž ani spotrebiteľov v USA, či už v televíznom alebo streamovacom biznise alebo vo filmovej produkcii.
Za Paramountom stojí rodina softvérového miliardára Larryho Ellisona, ktorý je známy ako podporovateľ prezidenta Donalda Trumpa. Pôvodne sa už vlani spoločnosť Netflix dohodla s WBD na kúpe jej streamovacej a filmovej divízie. Paramount sa však nevzdal a predložil vyššiu ponuku na celý koncern WBD vrátane televíznych staníc, ako je CNN.
Trumpovi kritici v USA sa obávajú, že CNN by pod hlavičkou Paramountu mohla stratiť redakčnú nezávislosť, podobne ako sa to už stalo v iných prípadoch, keď médiá prevzali miliardári lojálni voči prezidentovi. Paramountu šéfuje syn Larryho Ellisona, filmový producent David Ellison. Trump viackrát povedal, že je preňho mimoriadne dôležité, aby pri dohode s WBD zmenila majiteľa aj spravodajská stanica, ktorá o ňom často informovala kriticky.
(1 EUR = 1,1435 USD)
Súd v tureckej metropole Ankara v stredu nariadil podmienečné prepustenie investigatívneho novinára Alicana Uludaga, ktorý spolupracuje s nemeckou spravodajskou televíziou Deutsche Welle (DW). Na sociálnej sieti X to v stredu oznámila nezisková organizácia MLSA, ktorá pôsobí v Turecku a poskytuje bezplatnú právnu pomoc novinárom, spisovateľom, akademikom a umelcom perzekvovaným za vyjadrenie svojich názorov. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.
Uludaga zadržali deň pretým za jeho najnovší príspevok, v ktorom kritizoval zatknutie známeho tureckého youtubera, moderátora, hudobníka a režiséra Oguzhana Ugura. Ten je vo väzbe od 17. júla v súvislosti s rozsiahlym vyšetrovaním finančných podvodov týkajúcich sa mimovládnej charitatívnej organizácie Ahbap Dernegi, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri pomoci po ničivom zemetrasení v Turecku v roku 2023.
Novinár je vyšetrovaný pre podozrenia z podnecovania nenávisti a nepriateľstva, a úmyselného šírenia nepravdivých informácií. Po podmienečnom prepustení sa musí hlásiť štyrikrát týždenne sa polícii a nesmie opustiť územie Turecka.
Prvýkrát Uludaga zadržali 19. februára v jeho dome v Ankare pre viaceré príspevky na sieti X, za ktoré bol obvinený z urážky prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a šírenia nepravdivých informácií. Vo väzbe v Istanbule zostal až do začiatku procesu 21. mája, keď ho súd podmienečne prepustil a pojednávanie odročil na 18. septembra. Spomínané obvinenia novinár dlhodobo odmieta.
Turecké orgány v posledných rokoch obvinili mnoho ľudí z urážky prezidenta, čo je podľa pozorovateľov často používaný nástroj na umlčanie kritikov vlády.
Francúzsky parlament návrh zákona schválil definitívne po tom, čo ho už popoludní podporil Senát. Zavedenie opatrení sľúbil francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa AFP ide o hlavné opatrenia na konci jeho druhého funkčného obdobia.
V prezidentských voľbách v apríli budúceho roka sa už Macron o ďalší mandát uchádzať nemôže.
"Sľúbil som to a teraz je to schválené: sociálne siete budú od začiatku školského roka zakázané pre deti mladšie ako 15 rokov. Ďakujem zákonodarcom," napísal dnes Macron na sieti X. Prezident upozornil, že je teraz na Ústavnej rade, čo je obdoba ústavného súdu, aby opatrenia posúdila.
Zákaz totiž podľa agentúry AP pravdepodobne však bude preskúmaný ohľadom súladu s francúzskou ústavou, čo by mohlo oneskoriť jeho zavedenie. Zákonodarcovia z ľavicovej strany Nepodrobené Francúzsko (LFI) sa proti návrhu zákona stavali s argumentom, že jeho ústavnosť je nejasná, pretože by podľa nich fakticky ukončil online anonymitu a nebolo by možné ho vymáhať.
Schválený zákon bude po internetových platformách vyžadovať zavedenie systémov overovania veku. Zahŕňa aj zákaz mobilných telefónov na stredných školách.
Zhruba desiatka európskych krajín vrátane Španielska či Dánska v súčasnosti pripravuje vlastné pravidlá pre vekové obmedzenia na sieťach. V Česku sa za zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov tento rok vyslovili prezident Petr Pavel a premiér Andrej Babiš. Česká vláda v pondelok tiež podporila návrh na zákaz používania mobilných telefónov a ďalších elektronických komunikačných zariadení v školách. Mnoho členských štátov EÚ požaduje spoločný európsky prístup. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala tento mesiac na obmedzenie používania sociálnych médií deťmi.
V roku 2024 sa Austrália stala prvou krajinou, ktorá vylúčila deti mladšie ako 16 rokov zo sociálnych médií. Zákon stanovuje, že platformám - vrátane TikToku, Facebooku, Snapchatu, Redditu, X a Instagramu - hrozia pokuty vo výške až 50 miliónov austrálskych dolárov, pokiaľ nezabráni deťom mladším ako 16 rokov v zakladaní účtov.
Podľa francúzskych úradov trávi každý druhý tínedžer dve až päť hodín denne na smartfóne. Podľa štatistiky z decembra približne 90 percent detí vo veku 12 až 17 rokov denne používa chytré telefóny na prístup na internet, pričom 58 percent z nich používa svoje zariadenia na prístup k sociálnym sieťam. Správa zdôraznila niekoľko škodlivých účinkov vyplývajúcich z používania sociálnych sietí vrátane zníženého sebavedomia a zvýšeného vystavenia obsahu spojenému s rizikovým správaním, ako je sebapoškodzovanie, užívanie drog a samovraždy.
Výber krajín, ktoré zakázali alebo sa chystajú zakázať či obmedziť prístup detí a mladistvých k sociálnym sieťam:
Albánsko - Albánska vláda vlani v marci na jeden rok zakázala sociálnu sieť TikTok, pretože platforma podľa nej podnecuje k násiliu a šikanovaniu, a to predovšetkým medzi deťmi. Vláda k rozhodnutiu pristúpila okrem iného v reakcii na incident z novembra 2024, keď v potýčke jeden tínedžer zabil druhého.
Austrália - V krajine začal vlani 10. decembra platiť prelomový zákon, podľa ktorého nesmú prevádzkovatelia sociálnych sietí umožniť ich používanie deťom mladším ako 16 rokov. Ak tento zákon spoločnosti nedodrží, hrozí im pokuta až 50 miliónov austrálskych dolárov. Vek je možné overiť napríklad pomocou skenu preukazu totožnosti či nahrania video selfie. Podľa prieskumu však tento zákaz v Austrálii zlyháva práve na overovanie veku.
Česko - V Českej republike sa za zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov vo februári vyslovili prezident Petr Pavel a premiér Andrej Babiš. Naopak minister školstva Robert Plaga by dal prednosť európskemu riešeniu, ktoré by sa nedalo užívateľsky obísť.
Dánsko - Krajina na začiatku minulého novembra oznámila plány zakázať prístup k sieťam osobám mladším ako 15 rokov. Deti vo veku 13 a 14 rokov by teoreticky mohli mať prístup iba so súhlasom rodičov, ak prejdú overením veku.
Európska únia - Poslanci Európskeho parlamentu vlani 26. novembra vyzvali k výraznému zvýšeniu ochrany maloletých na internete, vrátane zákazu vstupu na sociálne siete pre mladších ako 16 rokov. Rezolúcia je pre členské štáty nezáväzná. Návrh počíta s tým, že mladiství vo veku 13 až 16 rokov by na sociálne siete a ďalšie platformy mali prístup iba so súhlasom rodičov.
Francúzsko - Francúzsko už v roku 2023 prijalo zákon, ktorý u osôb mladších ako 15 rokov podmieňuje prístup k sociálnym médiám súhlasom rodičov, ale jeho dodržiavanie doteraz nebolo vymáhané kvôli pochybnostiam o jeho súlade s európskym právom. Francúzski poslanci dnes schválili zákaz používania sociálnych sietí deťmi mladšími ako 15 rokov. Ide o prvý takýto zákaz v Európe. Zákon má nadobudnúť platnosť v septembri.
India - Juhoindický štát Karnátaka sa tento rok 6. marca stal prvým indickým štátom, ktorý zakázal používanie sociálnych sietí deťom mladším ako 16 rokov. Tento rok v januári hlavný ekonomický poradca Anant Nágešvaran odporučil indickej vláde, aby zaviedla vekové obmedzenie pre užívateľov sociálnych sietí v celej krajine.
Indonézia - Indonézia od 28. marca postupne zakazuje sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov, aby ich ochránila pred zneužitím v online prostredí. Deti nebudú môcť mať účet na platformách ako je YouTube, TikTok, Facebook, Instagram, Threads, X, Bigo Live alebo Roblox.
Malajzia - Krajina začala tento rok od 1. júna uplatňovať pravidlá, ktoré zakazujú miliónom detí mladších ako 16 rokov zakladať účty na sociálnych sieťach. Pravidlá vyžadujú, aby sociálne siete s aspoň ôsmimi miliónmi užívateľov, vrátane facebooku, instagramu, TikToku a YouTube, zaviedli systémy overovania veku a zablokovali užívateľom mladším ako 16 rokov možnosť založiť si účet.
Nórsko - Nórsko v októbri 2024 oznámilo, že chce zaviesť 15 rokov ako vekovú hranicu pre používanie sociálnych sietí. Výnimky majú byť možné so súhlasom rodičov.
Poľsko - Poľská vláda chystá zákon, ktorým by zakázala používať sociálne siete deťom mladším ako 15 rokov. Prevádzkovatelia sietí by boli zodpovední za overovanie veku používateľov.
Portugalsko - Portugalský parlament schválil 12. februára v prvom čítaní návrh zákona, ktorý vyžaduje výslovný súhlas rodičov pre prístup detí vo veku 13 až 16 rokov k sociálnym sieťam. Technologickým firmám, ktoré tieto obmedzenia porušia, hrozia pokuty vo výške až dve percentá ich celosvetových tržieb.
Grécko - Grécko zakáže od začiatku budúceho roka prístup na sociálne siete deťom mladším ako 15 rokov, oznámil tento rok v apríli premiér Kyriakos Mitsotakis. Atény sa budú snažiť v tomto smere tlačiť na prijatie podobného obmedzenia v celej Európskej únii, dodal predseda gréckej vlády.
Rakúsko - Vláda na konci marca oznámila, že zakáže sociálne siete pre deti do 14 rokov.
Slovensko - Slovensko pripravuje zavedenie zákazu prístupu detí do 16 rokov k sociálnym sieťam. Návrh príslušného zákona, ktorý by mal vstúpiť do platnosti na začiatku budúceho roka, predstavili tento rok v júni ministri vnútra a školstva. Na overovanie veku budú slúžiť systémy štátu, z ktorých prevádzkovateľ sociálnej siete nezíska prístup k osobným údajom užívateľa, ale iba informáciu, či dotyčný spĺňa vekovú podmienku
Slovinsko - Krajina pripravuje zákon zakazujúci používanie sociálnych sietí deťom do 15 rokov. Uviedol to 6. februára podpredseda vlády Matej Arčon.
Spojené arabské emiráty - SAE oznámili tento rok v júni, že zakážu používanie sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov Podľa agentúry Reuters sa tak emiráty stanú prvou arabskou krajinou, ktorá k tomuto obmedzeniu siahne. Vláda zavedie zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov za rok, aby mali spoločnosti, ktoré platformy prevádzkujú, čas prijať príslušné opatrenia.
Španielsko - Premiér Pedro Sánchez tento rok vo februári oznámil, že Španielsko zakáže prístup k sociálnym sieťam osobám mladším ako 16 rokov. Platformy budú povinné zaviesť systémy overovania veku, uviedol.
Turecko - Turecký parlament tento rok v apríli schválil zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov. Norma má začať platiť šesť mesiacov od zverejnenia. Turecká opozícia opatrenia kritizuje.
Veľká Británia - Zákaz prístupu deťom mladším ako 16 rokov k sociálnym sieťam oznámila tento rok v júni britská vláda. Potrebnú legislatívu plánuje vláda presadiť do Vianoc a zákaz by mal vstúpiť do platnosti na jar budúceho roka. Agentúra Reuters označuje plánované opatrenia za jedno z doteraz najrozsiahlejších obmedzení v oblasti internetu na celom svete.
Mexické úrady našli v stredu na juhu štátu Oaxaca mŕtveho novinára Francisca Leyvu, oznámila generálna prokuratúra. Od júna tak ide už o štvrté zabitie novinára v krajine, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Štátna prokuratúra spustila vyšetrovanie vraždy, uviedla vo vyhlásení a zdôraznila, že požiadala o pomoc aj úrad Špeciálnej prokuratúry pre trestné činy proti slobode prejavu.
Leyeva (60) sa venoval najmä odhaľovaniu korupcie vo vláde a násilným činom ozbrojených skupín operujúcich v Oaxaca. „Bol novinárom kritizujúcim našu vládu, podobne ako mnohí ďalší redaktori, ktorí využívajú každý deň svoje právo klásť otázky, poukazovať na problémy a slobodne vyjadrovať svoje názory,“ povedal guvernér Oaxaca Salomon Jara na sociálnych sieťach.
Reuters pripomína, že Mexiko je s výnimkou vojnových zón považované za jednu z najnebezpečnejších krajín sveta pre novinárov. Podľa organizácií na ochranu slobody tlače sa väčšina zločinov spáchaných proti žurnalistom zaobíde bez trestu.
Mexické úrady začiatkom júla potvrdili, že našli v štáte Veracruz pozostatky novinárky Roxany Guzmánovej, ktorú mesiac predtým uniesla ozbrojená skupina. Podľa organizácie Article 19 boli v júni zabití aj novinári Luis Ángel Lopez a Manuel Moreno v súvislosti so svojou prácou.
V roku 2026 bolo doposiaľ zavraždených najmenej päť novinárov. Organizácia Reportéri bez hraníc vlani zaznamenala v Mexiku deväť vrážd redaktorov, pričom išlo najsmrteľnejší rok za posledné tri.
„Nedávne kroky EÚ predstavujú skutočné riziko pre pokračovanie transatlantickej stability v oblasti obchodu,“ uviedol Greer vo vyhlásení. Dodal, že rozhodnutia o uložení pokút vytvárajú „obrovskú neistotu“.
Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že spoločnosť Google porušila pravidlá nariadenia EÚ o digitálnych trhoch (DMA). Komisia firme vyčíta zvýhodňovanie vlastných služieb vo výsledkoch vyhľadávania Google Search. Kritizuje tiež obmedzenia pre vývojárov aplikácií, ktorí podľa nej nemohli voľne smerovať spotrebiteľov k alternatívnym nákupným kanálom mimo obchodu Google Play. Za tieto porušenia uložila spoločnosti dve pokuty vo výške 460 a 430 miliónov eur, informuje TASR.
Toto rozhodnutie prichádza v citlivom období pre transatlantické vzťahy, keď EÚ rokuje so Spojenými štátmi o obchodných otázkach a budúcom nastavení ciel. Washington už v minulosti kritizoval únijnú reguláciu digitálnych platforiem. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa dlhodobo tvrdí, že pravidlá, ako je DMA či nariadenie o digitálnych službách (DSA), môžu nepriaznivo zasahovať do podnikania amerických technologických spoločností.
Podľa DMA nesmú veľké digitálne platformy označované ako „strážcovia prístupu“ uprednostňovať vlastné služby pred službami tretích strán a musia zabezpečiť transparentné, spravodlivé a nediskriminačné podmienky.
Komisia uviedla, že Google vo vyhľadávači Google Search zvýhodňuje vlastné služby, napríklad v oblasti nakupovania, hotelov, dopravy či športových výsledkov. Služby spoločnosti sa podľa EK zobrazujú vo výsledkoch vyhľadávania výraznejšie, napríklad na vyšších pozíciách alebo s využitím rozšírených vizuálnych prvkov a filtrov.
Druhé rozhodnutie sa týka pravidiel obchodu Google Play. Podľa DMA musia mať vývojári aplikácií možnosť bezplatne informovať používateľov o alternatívnych, často lacnejších ponukách a umožniť im nákup prostredníctvom iných kanálov, napríklad vlastných webových stránok či alternatívnych obchodov s aplikáciami.
EK dospela k záveru, že Google tieto povinnosti nesplnil. Spoločnosť podľa nej bránila vývojárom slobodne komunikovať ponuky, propagovať ich a uzatvárať zmluvy so zákazníkmi prostredníctvom distribučných kanálov podľa vlastného výberu. Komisia zároveň uviedla, že poplatky účtované Googlom za tieto možnosti, ako aj obdobie ich účtovania prekračovali rámec povolený pravidlami DMA.
Komisia nariadila Googlu ukončiť porušovanie pravidiel. Spoločnosť má na splnenie rozhodnutí 60 dní, inak jej tiež hrozia pravidelné sankčné platby až do výšky piatich percent jej celosvetového obratu. Google sa proti rozhodnutiam môže odvolať.
Európska komisia (EK) v piatok obvinila sociálnu sieť TikTok z nedostatočnej ochrany svojich detských používateľov. Platforme za to hrozí vysoká pokuta, píše TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.
Účty maloletých by podľa EK mali byť viditeľné len pre tých, ktorí k tomu dostali povolenie, nie pre všetkých užívateľov a dokonca aj tých, ktorí na TikToku nemajú založený účet. „Vysoká úroveň ochrany by nemala byť voliteľná, mala by byť predvolená,“ uviedla eurokomisárka pre technológie Henna Virkkunenová.
Možnosť sledovať aktivitu detí na TikToku podľa EK môže dať cudzím ľuďom náhľad do súkromného života dieťaťa a vystaviť ho riziku nevyžiadaného kontaktu a kyberšikany. „Okrem toho, keďže to, čo zverejňujú neplnoletí, môže zostať online navždy a sprevádzať ich až do dospelosti, táto funkcia so sebou prináša riziká potenciálne celoživotných následkov,“ uviedla EK.
Európska komisia tvrdí, že podľa predbežných zistení TikTok nespĺňa bezpečnostné normy nariadenia o digitálnych službách (DSA). Platforma by preto mala upraviť svoje predvolené nastavenia pre „verejné“ účty maloletých tak, aby ich obsah bol viditeľný iba pre tých používateľov TikTok-u, ktorým to maloletý dovolil.
Predbežné zistenia nepredurčujú konečný výsledok vyšetrovania. TikTok bude mať teraz príležitosť preskúmať dokumenty Európskej komisie a odpovedať na ne. Pokiaľ sa predbežné výsledky EK potvrdia, platforma môže čeliť vysokej pokute.
Americký prezident Donald Trump sa v noci na sobotu zúčastnil na preloženej slávnostnej večeri Združenia korešpondentov Bieleho domu (WHCA). Pôvodnú večeru prerušila 25. apríla streľba, ktorá sa strhla na kontrolnom stanovišti pred hlavnou sálou. Vo svojom prejave prezident najprv zvolili zmierlivý tón, avšak neskôr kritizoval médiá, svojich politických oponentov a vrátil sa k voľbám v roku 2020, ktoré považuje za zmanipulované. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AP.
Trumpa museli z prvej večere urýchlene evakuovať po tom, čo zaznel výstrel na bezpečnostnej kontrole pred sálou. Útočníkom bol 31-ročný Cole Allen z Kalifornie, ktorý obvinenia vrátane pokusu o vraždu prezidenta poprel.
„Ako som povedal pred tromi mesiacmi, šou musí pokračovať,“ povedal Trump publiku. „Minule ste boli naozaj v ohrození života. Ale na druhej strane vám to zachránilo kariéru,“ vyhlásil prezident.
DPA pripomína, že Trump v minulosti tento každoročný galavečer bojkotoval. Súčasný šéf Bieleho domu má totiž s médiami napätý vzťah a mnohé z nich označuje ako „nepriateľov ľudu“.
Prezident preto zavtipkoval, že táto večera bola „najväčším zoskupením ľudí trpiacich syndrómom nenávisti voči Trumpovi“. Nevylúčil však, že sa zúčastní aj budúci rok. Všetko podľa neho závisí od toho, ako s nim budú médiá zaobchádzať.
Vtipkoval aj o ďalšej kandidatúre na prezidenta, ktorú mu zakazuje ústava. „Rovnako ako v prípade môjho mandátu, druhýkrát je to vždy lepšie. A tretíkrát je to ešte lepšie,“ vyhlásil prezident s dodatkom, že iba žartoval.
Šéf Bieleho domu neskôr v prejave kritizoval svojich politických oponentov aj médiá. Kritiku si vyslúžil aj autor jeho prejavu, keďže viaceré z jeho žartov mali slabú odozvu.
Svoj hodinový prejav však zakončil slovami, že novinárov prítomných v sále „nesmierne rešpektuje“ a že odvádzajú skvelú prácu. „Keď tu už nebudem, všetci skončíte na mizine,“ vyhlásil na záver.
Počas večere WHCA udelila viacero ocenení. Mnohé si odniesli novinári, ktorí v uplynulom roku publikovali kritické reportáže o Trumpovi a jeho administratíve. Dve osobitné ocenenia si vyslúžili Victor Gonzales, agent tajnej služby, ktorého útočník počas večere v apríli zasiahol do nepriestrelnej vesty, a druhú personál hotela Washington, kde sa konala prvá večera.
Galavečer sa tentokrát konal v tanečnej sále hotela Waldorf Astoria, menšom priestore s kapacitou len asi 700 osôb a so sprísnenými bezpečnostnými opatreniami. Hostia vstupovali cez jediný vchod, kde prešli dvoma kontrolami totožnosti a okolo policajného psa a ozbrojených príslušníkov bezpečnostných zložiek. Organizátori nerozložili červený koberec a pred večerou sa nekonali žiadne samostatné recepcie.
Copyright © TASR 2026
