MEDIA NEWS WEEK
Po poldruha mesiaci prerušenia začal v pondelok nadránom opäť vysielať maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió. S odvolaním sa na server hvg.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Po šestnástich rokoch, kedy bol tento rozhlas zdegradovaný na stranícku propagandu, a po mesiaci a pol prechodného obdobia je opäť možné počuť programy Kossuth Rádió. Naša programová štruktúra sa neustále obnovuje,“ povedal riaditeľ stanice György Kerényi.
Verejnoprávna spravodajská televízna stanica M1 obnovila vysielanie ráno 20. augusta. Dva maďarské verejnoprávne mediálne okruhy blízke bývalému premiérovi Viktorovi Orbánovi prerušili vysielanie 7. júla. Podľa vyhlásenia premiéra Pétera Magyara išlo o súčasť úsilia oslabiť Orbánov dlhoročný vplyv na médiá.
„Historický deň. Dnešok znamená koniec propagandistického vysielania na platformách verejnoprávnych médií,“ uviedol na sociálnej sieti Facebook minulý štvrtok premiér Magyar, ktorý v apríli po výhre vo voľbách vystriedal Orbána.
Televízny kanál M1 úplne prerušil vysielanie a na frekvenciách rozhlasovej stanice Kossuth Rádió bolo po 7. júli možné naladiť program stanice Bartók Rádió, ktorá vysiela klasickú hudbu.
Holandsko sa nezúčastní na budúcom ročníku pesničkovej súťaže Eurovízia, oznámil v pondelok holandský verejnoprávny vysielateľ AVROTROS. Túto súťaž podľa neho už „nemožno považovať za neutrálnu“. Agentúra AFP informuje, že súťaž nedávno zasiahla vlna bojkotov v súvislosti s účasťou Izraela, píše TASR.
„Je nepopierateľné, že medzinárodné konflikty čoraz viac ovplyvňujú túto súťaž, podkopávajú jej neutrálny charakter. Súťaž Eurovízia sa tak stala platformou pre rozdelenie,“ uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ AVROTROS Taco Zimmerman.
Organizátori Eurovízie tento mesiac oznámili, že usporiadanie súťaže neumožnia žiadnej krajine zapojenej do ozbrojeného konfliktu. AVROTROS však tvrdí, že tieto nedávno oznámené zmeny „neposkytujú dostatočnú istotu, že bol obnovený nezávislý a nestranný charakter“ súťaže.
Holandsko sa zúčastnilo už na úplne prvom ročníku súťaže Eurovízia v roku 1956 a päťkrát sa stalo jej víťazom. Naposledy to bol v roku 2019 Duncan Laurence s piesňou Arcade, ktorá ako prvá skladba tejto súťaže dosiahla miliardu prehratí na platforme Spotify.
Stiahnutie je podľa slov Zimmermana „bolestivé,“ keďže Holandsko by veľmi rado bolo súčasťou ďalšieho ročníka Eurovízie.
„Ak verejnoprávny vysielateľ zostávame verní našim hodnotám. Tie nás vedú vo všetkom, čo robíme, aj keď to znamená odstúpiť od podujatia, ktoré je nám veľmi blízke,“ dodal.
Eurovíziu v roku 2026 sledovalo 131 miliónov divákov, čo je o 35 miliónov menej než v predchádzajúcom roku, pričom súťaž pre účasť Izraela bojkotovalo päť krajín - Island, Holandsko, Írsko, Slovinsko a Španielsko. Posledné tri spomenuté krajiny odmietli reláciu vysielať.
Dejiskom budúceho ročníka pesničkovej súťaže bude bulharské čiernomorské mesto Burgas. Stane sa tak po prvý raz, čo bude táto balkánska krajina hostiť spomínanú prestížnu súťaž. Rozhodnutie padlo po tom, čo bulharská speváčka Dara vyhrala s piesňou Bangaranga tohtoročnú súťaž, čím pre svoju krajinu zabezpečila právo organizácie nasledujúceho ročníka.
Viacero nemeckých mediálnych spoločností a vydavateľov požiadalo kancelára Friedricha Merza o podporu, keďže Spojené štáty plánujú obmedziť platnosť víz pre zahraničných novinárov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Medzi médiami, ktoré podpísali spoločný list pre Merza a ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, sú vysielatelia ARD, ZDF, Deutschlandradio, Deutsche Welle, RTL Deutschland či ProSiebenSat.1, ale aj Zväz nemeckých vydavateľov novín (BDZV) a Mediálne združenie slobodnej tlače (MVFP).
Americká vláda nedávno oznámila, že plánuje skrátiť víza pre zahraničných novinárov len na obdobie 240 dní. V súčasnosti sú víza platné dovtedy, pokiaľ žurnalisti spĺňajú potrebné požiadavky. Médiá preto vyzvali nemeckú vládu, aby „použila všetky dostupné politické a diplomatické prostriedky“ a zabezpečila, že novinári budú schopní zo Spojených štátov naďalej prinášať bezplatné a neobmedzené správy.
„S takýmito krátkymi lehotami sa stretávame len v štátoch, ktoré sa snažia obmedziť slobodu prejavu alebo brániť v informovaní,“ uvádza sa v liste. Jeho signatári vyjadrili „hlboké znepokojenie nad tým, že aj USA sa teraz uberajú týmto smerom“.
Zástupcovia médií takisto zdôraznili význam korešpondentských kancelárií a uviedli, že slobodné formovanie názorov na základe nestranných informácií je základným kameňom demokracie.
Americký technologický gigant Meta sa dohodol na zaplatení maximálne 16,68 miliardy dolárov v rámci mimosúdneho urovnania sporu s 29 americkými štátmi. Ide o návykovosť platforiem Facebook a Instagram u detí, zavádzanie spotrebiteľov o ich bezpečnosti a neoprávnené zhromažďovanie osobných údajov detí. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy agentúry Reuters.
Meta súhlasila so zmenami pre dospievajúcich používateľov sociálnych sietí Facebook a Instagram v Spojených štátoch vrátane denného limitu dve hodiny a obmedzeného používania v noci. Tínedžeri podľa nových zmien nemôžu používať Facebook a Instagram medzi polnocou a 6.00 h miestneho času.
Prípad bol výsledkom série žalôb, že Meta pomáhala šíriť celonárodnú krízu v oblasti duševného zdravia mládeže. Federálny proces sa týkal žalôb troch desiatok amerických štátov vrátane Kalifornie, Colorada, Kentucky či New Jersey, podľa ktorých Meta porušila tamojšie zákony o ochrane spotrebiteľov.
Skupina 29 štátov Metu tiež obvinila z porušovania federálneho zákona o ochrane súkromia detí na internete, pretože zhromažďovala bez povolenia rodičov osobné údaje používateľov, o ktorých vedela, že sú deti. Následne ich používala napríklad na vývoj umelej inteligencie.
Meta obvinenia poprela a uviedla, že na svojich platformách ťažko pracovala na ochrane detí. Tvrdila, že nemohla zavádzať spotrebiteľov v prípade návykovosti svojich služieb, pretože závislosť na sociálnych sieťach nie je uznaným psychiatrickým ochorením.
Meta predtým tvrdila, že Kalifornia, Colorado, Kentucky a New Jersey žiadali odškodné až 1,4 bilióna dolárov. Štáty pred začiatkom procesu naznačili, že čiastka sa blíži skôr k sume 200 miliárd. Žiadali tiež dodatočné odškodnenie a súdny príkaz na zásadné zmeny na jej platformách a zákaz pre deti vytvárať si tam účty.
Európska komisia (EK) je v nepretržitom dialógu s americkou spoločnosťou Meta. V júli totiž predbežne dospela k záveru, že technologický gigant porušuje nariadenie Európskej únie o digitálnych službách (DSA) v súvislosti s návykovým dizajnom sociálnych sietí Facebook a Instagram. V stredu to uviedol hovorca EK Thomas Regnier, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Meta má „stále možnosť ponúknuť záväzky v EÚ“, ktoré by mohli pomôcť vyriešiť nezhody, uviedol hovorca vo vyhlásení.
Reuters v stredu informoval, že Meta sa dohodla na zaplatení až 16,68 miliardy dolárov v rámci mimosúdneho urovnania sporov s 29 americkými štátmi týkajúcich sa okrem iného návykovosti Facebooku a Instagramu pre deti. Regnier uviedol, že EK túto dohodu nebude komentovať.
Vyšetrovanie EK sa začalo v máji 2024 a zameralo sa na funkcie platforiem, ako sú nekonečné posúvanie obsahu, automatické prehrávanie videí, upozornenia či personalizované odporúčania. Podľa predbežných zistení z júla tohto roka Meta dostatočne neposúdila riziká, ktoré môže návykový dizajn sietí predstavovať pre fyzické a duševné zdravie používateľov vrátane maloletých.
EK zároveň dospela k záveru, že opatrenia Mety na zmiernenie týchto rizík nie sú dostatočne účinné. Predbežné zistenia EK ešte nepredstavujú konečné rozhodnutie. Meta má právo reagovať na zistenia Komisie. Ak EK svoje stanovisko napokon potvrdí, môže spoločnosti uložiť pokutu až do výšky šiestich percent jej celosvetového ročného obratu.
Meta má „stále možnosť ponúknuť záväzky v EÚ“, ktoré by mohli pomôcť vyriešiť nezhody, uviedol hovorca vo vyhlásení.
Reuters v stredu informoval, že Meta sa dohodla na zaplatení až 16,68 miliardy dolárov v rámci mimosúdneho urovnania sporov s 29 americkými štátmi týkajúcich sa okrem iného návykovosti Facebooku a Instagramu pre deti. Regnier uviedol, že EK túto dohodu nebude komentovať.
Vyšetrovanie EK sa začalo v máji 2024 a zameralo sa na funkcie platforiem, ako sú nekonečné posúvanie obsahu, automatické prehrávanie videí, upozornenia či personalizované odporúčania. Podľa predbežných zistení z júla tohto roka Meta dostatočne neposúdila riziká, ktoré môže návykový dizajn sietí predstavovať pre fyzické a duševné zdravie používateľov vrátane maloletých.
EK zároveň dospela k záveru, že opatrenia Mety na zmiernenie týchto rizík nie sú dostatočne účinné. Predbežné zistenia EK ešte nepredstavujú konečné rozhodnutie. Meta má právo reagovať na zistenia Komisie. Ak EK svoje stanovisko napokon potvrdí, môže spoločnosti uložiť pokutu až do výšky šiestich percent jej celosvetového ročného obratu.
Taliansky investigatívny novinár Sigfrido Ranucci končí v pozícii moderátora verejnoprávnej televízie Rai po nečakanom zvrate vo vyšetrovaní bombového útoku na jeho dom. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.
Talianska televízia v piatok oznámila, že od novembra ho v relácii Report nahradí dvojica nových moderátorov.
Približne pred desiatimi mesiacmi došlo pred domom 65-ročného moderátora k explózii, ktorá zničila dve autá. Podľa počiatočných podozrení mala za bombovým útokom stáť mafia, neskôr sa však ukázalo, že si ho objednal Ranucciho blízky priateľ, 60-ročný Valter Lavitola, ktorý sa už viackrát zaplietol do politických škandálov.
Podľa korešpondencie, ktorá sa dostala na verejnosť počas vyšetrovania, chcel bombovým útokom údajne zvýšiť Ranucciho popularitu a následne ho dostať do politiky. Sám sa pritom mal stať jeho poradcom. Lavitola je vo väzbe už viac ako dva týždne a k objednaniu útoku sa priznal už pri prvom výsluchu. O jeho zámeroch však Ranucci podľa svojich slov nič nevedel.
Pri ohlásení novej moderátorskej dvojice v relácii Report televízia Rai neuviedla dôvody, ktoré ju k tomuto rozhodnutiu viedli, no podľa talianskych médií sa týmto krokom snaží chrániť svoju reputáciu. Rai údajne Ranuccimu ponúkla tri iné pozície v televízii, jeho právnik Roberto De Vita však jej rozhodnutie kritizoval s tým, že trestá nielen obeť, ale poškodzuje aj samotnú reláciu a nezávislosť verejnoprávneho vysielania.
Ku kritike sa pridal aj redakčný tím relácie Report. Vo svojom vyhlásení redaktori označili postup televízie za neprijateľný s tým, že rozhodnutie s nimi nikto nekonzultoval. Podľa agentúry ANSA sa vo vyhlásení uvádza, že dvojica nových moderátorov „v žiadnom prípade nereprezentuje históriu a hodnoty relácie Report“.
Zdroj: TASR
Talianska televízia v piatok oznámila, že od novembra ho v relácii Report nahradí dvojica nových moderátorov.
Približne pred desiatimi mesiacmi došlo pred domom 65-ročného moderátora k explózii, ktorá zničila dve autá. Podľa počiatočných podozrení mala za bombovým útokom stáť mafia, neskôr sa však ukázalo, že si ho objednal Ranucciho blízky priateľ, 60-ročný Valter Lavitola, ktorý sa už viackrát zaplietol do politických škandálov.
Podľa korešpondencie, ktorá sa dostala na verejnosť počas vyšetrovania, chcel bombovým útokom údajne zvýšiť Ranucciho popularitu a následne ho dostať do politiky. Sám sa pritom mal stať jeho poradcom. Lavitola je vo väzbe už viac ako dva týždne a k objednaniu útoku sa priznal už pri prvom výsluchu. O jeho zámeroch však Ranucci podľa svojich slov nič nevedel.
Pri ohlásení novej moderátorskej dvojice v relácii Report televízia Rai neuviedla dôvody, ktoré ju k tomuto rozhodnutiu viedli, no podľa talianskych médií sa týmto krokom snaží chrániť svoju reputáciu. Rai údajne Ranuccimu ponúkla tri iné pozície v televízii, jeho právnik Roberto De Vita však jej rozhodnutie kritizoval s tým, že trestá nielen obeť, ale poškodzuje aj samotnú reláciu a nezávislosť verejnoprávneho vysielania.
Ku kritike sa pridal aj redakčný tím relácie Report. Vo svojom vyhlásení redaktori označili postup televízie za neprijateľný s tým, že rozhodnutie s nimi nikto nekonzultoval. Podľa agentúry ANSA sa vo vyhlásení uvádza, že dvojica nových moderátorov „v žiadnom prípade nereprezentuje históriu a hodnoty relácie Report“.
Zdroj: TASR
