26. 10. 2026

MEDIA NEWS WEEK


MEDIA NEWS WEEK

Český premiér Andrej Babiš v pondelok zareagoval na výzvu 40 šéfredaktorov českých médií o základných hraniciach medzi novinármi a politikmi. Podľa jeho slov by správy mali obsahovať kontext a nemali by prekrúcať výroky či zamlčiavať podstatné skutočnosti. Za agresívnu rétoriku vo verejnom priestore sú podľa jeho slov spoluzodpovedné aj médiá. Výzvu prečítal v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Šéfredaktori pred dvomi týždňami zverejnili spoločný dokument Základné hranice a vyzvali v ňom politikov, aby odmietli násilie, dodržiavali slušnú komunikáciu a ctili si slobodný prístup k informáciám. Babiš v pondelok povedal, že s tým nemá žiaden problém, no rovnaké pravidlá musia platiť aj pre médiá. Šéfredaktori ho podľa vlastných slov inšpirovali k výzve politikov adresovej českým médiám bez rozdielu vlastníckej štruktúry či politického zamerania.
Zdôraznil, že sloboda slova, pluralita názorov a rešpektovanie výsledkov volieb sú základnou súčasťou demokratickej spoločnosti a okrem slobody prejavu je kľúčová aj zodpovednosť za zverejnené slová či rešpekt k faktom. „Preto vyzývame české médiá, aby odmietli slovné útoky, manipuláciu, dodržiavali základné princípy novinárskej práce, vlastné etické kódexy a rešpektovali právo verejnosti na pravdivé, úplné a nestranne podané informácie,“ citoval z dokumentu Babiš.
Podotkol, že slovo sa nesmie stať zbraňou a novinári nemôžu zamieňať vecnú kritiku za dehonestáciu. „Verejný priestor je dnes nasýtený agresívnou rétorikou. Spoluzodpovednosť za to nesú aj médiá. Sú to totiž práve novinári, kto skrz tón svojich článkov a správanie sa na sociálnych sieťach zásadným spôsobom určujú, ako kultivovaná či, naopak, toxická diskusia v krajine bude,“ pokračoval Babiš.
Správy podľa jeho slov musia obsahovať podstatný kontext, nesmú prekrúcať výroky či zamlčiavať skutočnosti meniace ich zmysel. Kritika politikov je podľa jeho slov legitímna, no účelové vytrhávanie informácií z kontextu či manipulovanie verejnou mienkou nemožno ospravedlniť slobodou tlače.
Krátko predtým minister zahraničných vecí Petr Macinka na tej istej tlačovej konferencii o novinárovi servera Seznam Zprávy povedal, že je „blb“ a za to, že o ministrovi napísal článok, mu snáď „šéfredaktor kúpi aspoň lízatko za odmenu“. O končiacej opozičnej senátorke Miroslave Němcovej zas povedal, že na „politickom dôchodku“ by si mala čítať knihy pre deti, čo podľa neho zodpovedá jej súčasnej mentálnej kapacite. Pre jeho postoj ho totiž označila za proruského kolaboranta.
Vedľa Macinku stál premiér Babiš a novinárka z denníka N premiéra následne požiadala o rekciu na slová ministra svojej vlády. „Pán minister nejako prehovoril, ja tak nehovorím. My chceme komunikovať slušne,“ povedal Babiš.




Na Staromestskom námestí v Prahe sa v nedeľu popoludní zišli ľudia, aby podporili verejnoprávne médiá a protestovali proti plánu vlády Andreja Babiša previesť ich financovanie na štát. Demonštráciu zvolal spolok Milion chvilek v reakcii na piatkové vyostrené dianie v Poslaneckej snemovni, kde koalícia zmenu v prvom čítaní v noci odhlasovala. Babiš v nedeľu vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol, že vláda dá opozícii priestor sa vyjadriť, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.
Ľudia zaplnili celé námestie. Priniesli si transparenty, české vlajky a mnohí z nich prišli v novinových čapiciach typických pre Večerníčka, ktorého vysiela Česká televízia. Počas protestu skandovali „Už sme tu“, „Máme toho dosť“ či "Demisiu!“. Organizátori oznámili, že ľudí bolo na proteste toľko, že polícia musela uzatvoriť niektoré vstupy na námestie.
Vláda sa podľa predsedu spolku Milion chvilek Mikuláša Minářa mstí za prehrané voľby. Vymenoval tri požiadavky na predsedu vlády: žiada, aby vláda stiahla aktuálny návrh zákona o zmene financovania Českej televízie a Českého rozhlasu, ďalej, aby sa Babiš, ale aj predseda Poslaneckej snemovne Tomio Okamura a minister zahraničných vecí Petr Macinka ľuďom ospravedlnili za hlasovanie o 4.36 h, ktoré bolo podľa Minářových slov arogantné a do tretice, aby Babiš prestal klamať a vyhýbať sa dialógu. Premiéra vyzval, aby prišiel debatovať do médií.
„Môžete si vybrať Českú televíziu, Televíziu Nova, Televíziu Prima, môžete si vybrať svojho moderátora. Čas, miesto aj formát je na vás, úplne na vás. Prijímate to?“ pýtal sa predseda Spolku Milion chvilek. Zároveň oznámil, že 15. novembra sa uskutoční ďalšia demonštrácia na Letenskej pláni. „Prehnali ste to a my toho máme dosť. My si túto krajinu nenecháme zničiť, nenecháme vás ju ukradnúť o 4.36.,“ vyhlásil.
Na pódiu vystúpilo mnoho známych osobností vrátane hercov Národného divadla či zástupcov študentských aj neziskových organizácií. Médiá verejnej služby v prejave podporili napríklad herečky Aňa Geislerová a Eva Holubová, herec Miloň Čepelka, speváčka Marta Jandová a mnohí ďalší. Ľudia boli na proteste až do konca, aj napriek dažďu. Minář avizoval, že ak vláda nič neurobí, tento protest bol len začiatok.
Babiš tvrdí, že vláda dá opozícii priestor. „Bude druhé čítanie a pokojne necháme opozícii priestor, aký chce. A bavme sa normálne - prečo by niekto, kto nemá televíziu, mal platiť poplatky? Prečo?,“ pýtal sa Babiš. Že by v dôsledku zmeny mala byť ohrozená demokracia v ČR, považuje za nezmysel. V sobotu údajne 14 hodín telefonoval a odpisoval na správy ľuďom, ktorí so zrušením poplatkov nesúhlasia vrátane organizátorov nedeľného protestu. „Odpovedal som aktivistom z Milionu chvilek, ale dospel som k názoru, že to asi vôbec nemá zmysel, pretože nestoja o normálnu debatu,“ dodal.
Koalícia v piatok nečakane zmenila program schôdze a predradila bod o zmene financovania Českej televízie a Českého rozhlasu na prvé miesto. Na návrh predsedu snemovne Tomia Okamuru sa o novele nakoniec hlasovalo o 4.36 h. V reakcii na vyhrotené dianie sa pred snemovňou zhromaždil dav ľudí, ktorý tam protestoval až do rána. V určitom okamihu sa dovnútra pokúsili vtrhnúť demonštranti, polícia ich však zastavila. Babiš to následne prirovnal k útoku na americký Kapitol v roku 2021. Okamura v nedeľnej debate na CNN Prima News priznal, že na piatkovú akciu v dolnej komore sa údajne pripravoval tri dni a radil sa s právnikmi o rôznych variantoch vývoja situácie.
Na dianie v sobotu zareagoval aj prezident Petr Pavel. Na sociálnej sieti X uviedol, že spôsob rokovania o tak dôležitom zákone podkopáva vieru v dobré úmysly a vedie k vážnym pochybnostiam a zámeroch predkladateľov návrhu. ČR podľa jeho slov patrí medzi jednu z mála krajín strednej a východnej Európy, kde dobre funguje systém médií verejnej služby a súkromných médií. „Ak chcú politici tento stav zmeniť, mali by to robiť so znalosťou, kvalitne, premyslene a transparentne,“ dodal Pavel.





Moskovský Dorogomilovský súd rozhodol o väzbe pre Denisa Eskova a Anatolija Nagornova ako správcov populárneho železničného fotoservera RailGallery až do 9. decembra. Sú obvinení z protiprávneho zasahovania do kritickej informačnej infraštruktúry Ruskej federácie s vážnymi následkami, informovala tlačová služba moskovských súdov. TASR o tom píše podľa denníka Novaja gazeta.
Rozhodnutie o väzbe súd vydal 14. októbra, pretože podľa vyšetrovateľov nelegálne získali prístup k údajom, ktoré predstavujú obchodné tajomstvo a sú uložené „v kritickom infraštruktúrnom zariadení v Ruskej federácii“, skopírovali ich a zverejnili na svojej webovej stránke.
Niektoré neoficiálne zdroje uvádzajú, že prístup používali na sledovanie pohybu lokomotív a súprav. Ide o bežnú prax medzi železničnými nadšencami, aby vedeli, kde a kedy ich odfotiť.
Stránka RailGallery bola v pondelok nedostupná. V roku 2022 nahradila portál TrainPix pre železničiarskych nadšencov, ktorý podľa Mediazony vytvorili Ukrajinci a po ruskej invázii ukončil svoju činnosť. Odstránený bol aj jeho archív fotografií.
Na RailGallery sa do konca roka 2022 zaregistrovalo viac ako 3200 používateľov a uverejnili tam 194.000 fotografií vrátane 161.500 obnovených z TrainPix. Webová stránka sa stala okrem fotogalérie rozsiahlou databázou o histórii a prevádzke železničných zariadení v rôznych krajinách.
Niektoré zdroje dávajú väzbu do súvisu s tzv. Putinovým vlakom. Think-tank Centrum Dossier so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktoré založil oligarcha Michail Chodorkovskij, v roku 2023 informoval, že ruský prezident Vladimir Putin častejšie cestuje špeciálnym obrneným vlakom, pretože pohyb lietadiel je možné sledovať aj zo zahraničia. V prípade vlakov to nie je možné.
Putinov vlak má absolútnu prioritu na trati a cestovné poriadky ostatných vlakov sa upravujú, aby mohol ísť maximálnou rýchlosťou bez zastávok. Na prvý pohľad vyzerá ako bežný vlak ruských železníc. Vozne majú rovnakú šedú farbu s červeným pruhom, ale namiesto štyroch majú šesť náprav.
Nemá ani štandardné identifikátory ako bežné súpravy. Na streche sú tiež antény ukryté v bielych kupolách a ťahajú ho tri lokomotívy namiesto jednej. Jeho fotografia sa objavila aj na RailGallery.ru.




Legendárna novinárka Christiane Amanpourová plánuje po 43 rokoch odísť z americkej televízie CNN. Hlavná moderátorka zahraničného spravodajstva to oznámila v pondelok s tým, že na konci tohto roka ukončí svoje denné vstupy vo vysielaní staníc CNN a PBS a do mája budúceho roka bude ešte moderovať týždennú reláciu na CNN. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AP.
CNN nedávno prešla do vlastníctva mediálnej spoločnosti Paramount Skydance, ktorej generálny riaditeľ David Ellison je kritizovaný za svoje vedenie stanice CBS News. Jeho rodina má tiež blízko k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý spravodajstvo CNN a ďalších médií opakovane slovne aj právne napáda.
Amanpourová sa k zmenám v CNN priamo nevyjadrila ani neuviedla dôvod svojho odchodu, zdôraznila však, že o rozhodnutí dlho premýšľala a že je odhodlaná zostať vo svojej práci „nekompromisne nezávislá“.
„To je dôležité najmä dnes, keď odolávame bezprecedentnému tlaku zo všetkých strán - politickému, finančnému, aj v dôsledku rastúcich nebezpečenstiev v teréne,“ uviedla veteránka televízneho spravodajstva a jedna z najvýznamnejších zahraničných korešpondentiek CNN.
„Pamätajte: vždy buďte úprimní, nie neutrálni,“ podotkla ďalej s tým, že CNN bude vždy držať palce a podporovať jej tradíciu nezávislej žurnalistiky. Zároveň sa podľa svojich slov teší na ďalšie projekty. Medzičasom chce pokračovať vo vydávaní podcastu The Ex Files, ktorý vedie so svojím bývalým manželom a niekdajším americkým diplomatom Jamesom Rubinom.
Amanpourová sa narodila v Británii a do CNN nastúpila ako asistentka v roku 1983. Do povedomia divákov po celom svete sa prvýkrát dostala pri informovaní o vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Počas uplynulých desaťročí robila rozhovory s mnohými svetovými lídrami a osobnosťami a prinášala reportáže z konfliktov a krízových oblastí v Iraku, Iráne, Afganistane, Somálsku, Rwande, na Ukrajine či Balkáne.
Pokiaľ ide o jej súkromný život, v roku 2021 oznámila, že jej diagnostikovali rakovinu vaječníkov. O diagnóze hovorila otvorene a ostatných vyzvala, aby podstúpili všetky vyšetrenia, aké len môžu.





Biely dom v utorok opäť nedovolil tímu televíznej stanice CNN cestovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na palube prezidentského špeciálu Air Force One. TASR o tom informuje na základe správy agentúry EFE.
CNN mala v rámci rotačného systému medzi hlavnými americkými stanicami pokrývať cestu prezidenta do Severnej Karolíny. Televízia vo vyhlásení uviedla, že postup Bieleho domu je porušením „desaťročia trvajúcej tradície“. Vystríhala tiež, že ak Biely dom bude naďalej brániť jej tímom v informovaní o aktivitách prezidenta, podnikne právne kroky.
Trump v septembri zakázal vstup do Bieleho domu novinárom CNN, MS NOW (predtým MSNBC) a magazínu Politico a nechal im odobrať ňať im stále novinárske akreditácie, pretože sa mu nepáčil spôsob, ako informovali o činnosti jeho vlády.
Federálny sudca Timothy Kelly (ktorého Trump sám menoval v roku 2017) vydal predbežný súdny príkaz a nariadil obnovenie ich akreditácií, až kým sa nerozhodne o ich žalobe. Ide porušenie 5. dodatku ústavy (odobranie akreditácie bez predchádzajúceho upozornenia a bez možnosti sa brániť) a 1. dodatku – odplata za kritické spravodajstvo a diskriminácia na základe názoru.



Európska komisia v stredu oznámila, že začala vyšetrovať portál na rezerváciu ubytovania Booking.com pre podozrenie, že mohol porušiť nariadenie o digitálnych službách (DSA), keď dôsledne nezasiahol proti podvodným inzerátom a iným nekalostiam. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.
Vyšetrovanie nadväzuje na predbežné zistenia a analýzu správ o posúdení rizík, ktoré platforma predložila v priebehu tohto a predchádzajúcich troch rokov.
Cieľom Bruselu je zistiť, či Booking.com prijíma dostatočné opatrenia proti falošným ponukám ubytovania a iným podvodom vrátane tzv. phishingu tak, aby dodržiaval DSA. Na základe nariadenia sú veľké internetové platformy povinné zasahovať proti nezákonnému a škodlivému obsahu.
Vyšetrovanie sa tiež zamiera na spôsob, akým sa údaje o rezerváciách a hosťoch poskytujú prevádzkovateľom pobytových zariadení, ako aj na fungovanie služby zasielania správ. Zaoberať sa bude aj možnými prípadmi porušenia pravidiel transparentnosti reklamy.
Európska komisia vo vyhlásení upozornila, že falošné inzeráty týkajúce sa napríklad fiktívnych nehnuteľností, podvody spočívajúce vo vydávaní sa za inú osobu a ponuky ubytovania, ktoré nespĺňajú predpisy, môžu mať negatívny vplyv na ochranu spotrebiteľa.
„Európania by mali mať možnosť rezervovať si dovolenku bez obáv, že ich niekto podvedie,“ uviedla podpredsedníčka EK Henna Virkkunenová.
Brusel môže portálu Booking.com uložiť pokutu, ak dospeje k záveru, že porušil nariadenie DSA. Eurokomisárka zdôraznila, že nariadenie stanovuje platformám jasné povinnosti a je potrebné zabezpečiť, aby ich bral vážne aj „vedúci rezervačný portál v Európe“.





Do amerického animovaného sitkomu Simpsonovci sa vrátila postava známa ako Apu, a to po takmer desaťročnej prestávke spôsobenej obvineniami z rasových stereotypov. Apu, indický prisťahovalec a majiteľ obchodu so zmiešaným tovarom Kwik-E-Mart vo fiktívnom meste Springfield, je teraz dabovaný novým hercom, informuje stanica BBC News.
Vedľajšiu postavu, ktorá bola súčasťou seriálu už od roku 1990, predtým daboval belošský herec Hank Azaria, ktorý používal silný indický prízvuk. V roku 2017 sa objavil dokumentárny film amerického komika a scenáristu indického pôvodu Hariho Kondabolua s názvom The Problem with Apu, ktorý túto postavu kritizuje za to, že bola vytvorená na základe juhoázijských stereotypov.
Azaria v reakcii na to začiatkom roku 2020 oznámil, že sa s producentmi seriálu dohodol, že z úlohy odstúpi. Naposledy mu prepožičal svoj hlas v epizóde The Serfsons, odvysielanej v októbri 2017. Odvtedy sa Apu síce v seriáli občas objavoval, ale iba v nemých scénach. O rok neskôr sa jedna epizóda venovala kontroverzii okolo postavy Inda, narážajúc na tieto obvinenia, ale niektorí diváci to nepovažovali za dostatočné. Iní sa seriálu zastali a tvrdili, že všetky jeho postavy sú stereotypné.
Apu Nahasapímapetilon, ako znie jeho celé meno, sa vrátil na obrazovky v epizóde The Revengening, ktorú počas uplynulého víkendu odvysielala stanica Fox. Postavu teraz dabuje herec Sunil Malhotra, ktorý sa narodil v Indii a vyrastal v USA. Malhotra vo vyhlásení uviedol, že to vníma ako „rekultiváciu“ tejto postavy. „Je to naozaj jeho návrat domov,“ povedal.
Malhotra pripomenul, že hovoril s vedúcim seriálu Mattom Selmanom a spoluvýkonným producentom Cesarom Mazariegosom o tom, ako by mohli túto postavu kultúrne prispôsobiť roku 2026. „Bol to začiatok skúsenosti založenej na úzkej spolupráci, ktorá, dúfam, prinesie rovnaké uspokojenie dlhoročným fanúšikom Simpsonovcov, ako aj ostatným deťom z južnej Ázie, ktoré, rovnako ako ja, v určitom momente prestali tento seriál sledovať,“ vyhlásil.
Apuovu manželku Mandžulu od najnovšej série dabuje indicko-americká herečka Janina Gavankarová. Predtým jej prepožičali svoj hlas belošské herečky Jan Hooksová a Tress MacNeillová.
Najnovšia 38. séria Simpsonovcov odštartovala 27. septembra 2026. Úplne prvá časť prvej série bola odvysielaná 17. decembra 1989. Ide o satirické stvárnenie amerického života, ale i o všeobecn karikatúru spoločnosti, západnej kultúry, televízie a ľudskej existencie. Sitkom okrem iného získal 37 cien Primetime Emmy Award a 34 cien Annie Award.





Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) často inscenuje zatýkanie podozrivých a núti ich, aby sa pred kamerou po nátlaku a mučení priznávali k trestnej činnosti. Uvádza sa to v správe ruskej organizácie na ochranu ľudských práv Memorial. Podľa správy „Videá FSB: V zákulisí dramatických zatýkaní“ približne štvrtina z asi 70 videí vykazovala známky inscenovania. TASR o tom píše podľa ruského webu The Insider.
Zmienky o činnosti FSB sa v spravodajstve agentúr RIA Novosti a TASS podľa Memorialu od roku 2022 zdvojnásobili až strojnásobili. Videí FSB zo zatýkania podozrivých je takmer dvojnásobne viac. Zámerom je podľa autorov správy verejne demonštrovať účinnosť špeciálnych služieb a posilniť ich psychologický vplyv na Rusov.
Výskumníci identifikovali vo videách päť opakujúcich sa prvkov – operačné zábery, samotné zatýkanie, ukážka výsledkov prehliadky, prevoz zadržanej osoby a priznanie. Zadržané osoby zvyčajne namiesto bežnej ruštiny hovoria byrokratickým jazykom vrátanie citovania článkov trestného zákona, podľa ktorých sú neskôr súdené.
Približne štvrtina scén zatýkania v skúmaných videách vykazuje známky zinscenovania a v niektorých prípadoch mohli byť skutočné zábery zostrihané spolu s neskoršími. Samotné priznania k zločinom sa objavujú v takmer dvoch tretinách analyzovaných videí krátko po zatknutí.
Štúdia spomína napríklad prípad rumunského občana Adriana-Davida Kercha v Abcházsku v novembri 2024, Ruslana Sidikiho z novembra 2023 v Riazani alebo Bogdana Zizu na Kryme.
Ziza potvrdil, že ho zadržali po protivojnovej demonštrácii a nahrali s ním najmenej päť verzií videa o zadržaní. Mal sa napríklad ospravedlniť ruskej armáde a potom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Keď sa agentom FSB zdalo, že nie je dosť úprimný, znova ho zbili.
Ruská ľudskoprávna organizácia Memorial sa v roku 2014 musela registrovať ako „zahraničný agent“. Tzv. zahraniční agenti nesmú zastávať verejné funkcie, prijímať štátnu podporu, vyučovať v štátnych inštitúciách a produkovať obsah pre maloletých. Ich vyjadrenia vrátane sociálnych sietí musia byť označené, že autorom je „zahraničný agent“. Za porušenie príslušného zákona hrozia v Rusku vysoké sankcie.
Memorial bol v roku 2022 laureátom Nobelovej ceny za mier, ale v Rusku ho pre údajné „závažné a opakované“ porušenie registračných požiadaviek Najvyšší súd v apríli 2026 zaradil na zoznam extrémistických organizácií a zakázal.







Streamovacie služby v Nemecku tento rok prvýkrát vygenerujú viac príjmov ako tradičné médiá, ako sú televízia a rozhlas. Podľa odhadu nemeckej Asociácie súkromných médií (Vaunet) sa príjmy streamovacích služieb v roku 2026 zvýšia na približne 8,6 miliardy eur. Ak sa prognóza naplní, bude to znamenať, že budú tvoriť viac ako polovicu (52 %) celého trhu so zvukovými a audiovizuálnymi médiami. V roku 2019 bol ich podiel 26 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Celkovo Vaunet v tomto roku očakáva rast príjmov médií o 1,8 % na 16,3 miliardy eur. Motorom tohto rastu budú výlučne zvyšujúce sa príjmy zo streamovania videa a audia. Tradičné médiá sú pod tlakom. Očakáva sa, že príjmy z televíznej reklamy tento rok klesnú o 6 % na približne 3,1 miliardy eur. Vaunet predpokladá aj 6-percentný pokles príjmov z rozhlasovej reklamy na 636 miliónov eur. Príjmy z reklamy pri streamovaní videa by však mali stúpnuť o 15 % na približne 2,5 miliardy eur a príjmy z reklamy pri streamovaní zvuku by sa mali posilniť o 10 % na 147 miliónov eur.
Z tohto vývoja profitujú hlavne veľké medzinárodné technologické spoločnosti. Podľa nemeckej Asociácie súkromných médií pri streamovaní videa až 72 % príjmov z reklamy patrí firmám Alphabet, Amazon, ByteDance a Meta.
Trend ústupu tradičných médií v Nemecku sa prejavuje aj pri platených službách. Vaunet odhaduje, že príjmy zo služieb videa na požiadanie, ako sú predplatné streamovania, v tomto roku vzrastú o 4,5 % na približne 3,7 miliardy eur. V prípade predplatných streamovacích služieb v oblasti audia by mali stúpnuť o 5 % na približne 2,2 miliardy eur. Avšak príjmy tradičnej platenej televízie pravdepodobne klesnú o 4 % na 1,9 miliardy eur.




Americký influencer Braden Peters známy pod prezývkou Clavicular sa vo štvrtok na súde označil za nevinného v prípade znásilnenia 17-ročného dievčaťa. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Peters (20) je obžalovaný, že opil a následne sexuálne napadol neplnoletú v meste Chatham v štáte Massachusetts. Influencer známy na sociálnych sieťach vďaka looksmaxxingu (trend sebazdokonaľovania zameraný na maximalizáciu mužskej fyzickej príťažlivosti) tvrdí, že sex bol konsenzuálny a obvinenia popiera. Súhlasil so zložením kaucie 10.000 dolárov, odovzdaním svojho pasu a nekontaktovaním a nezverejňovaním príspevkov o žene, ktorá ho obvinila zo sexuálneho napadnutia.
Mladá žena na polícii vypovedala, že Peters jej platil za účinkovanie v jeho looksmaxxingových videách. Počas návštevy influencerovho rodinného domu jej podľa jej slov nalial dva či tri panáky vodky a na streame sa s ňou potom bozkával. Polícii povedala, že keď sa na druhý deň ráno zobudila, Peters ju znásilňoval.
Ak by Clavicular kauciu nezaplatil alebo porušil uložené podmienky, mohol by zostať vo väzbe. Na Instagrame má milión sledovateľov. Počas často aj niekoľkohodinových livestreamov hodnotil vzhľad ľudí, hovoril o metódach, ako sa zatraktívniť vrátane použitia chirurgických zákrokov či užívania rôznych látok.
Petersa tento rok v štáte Florida obvinili z napadnutia. Podľa polície vyprovokoval bitku medzi dvoma ženami a zábery z nej zverejnil na internete. Toto obvinenie bolo neskôr stiahnuté. V inom prípade na Floride tento rok dostal podmienku za streľbu na verejnosti.


Elon Musk podľa webu Semafor investoval miliardu dolárov do skupiny Skydance, ktorá vznikla nedávno spojením mediálnych spoločností Paramount Skydance a Warner Bros. Discovery. Americký miliardár sa už skôr na verejnosti vyjadroval o Skydance pochvalne.
Muskova investícia je podľa servera vítanou finančnou injekciou pre skupinu, ktorá sa snaží znížiť náklady a podporiť cenu svojich akcií.
Spoločnosť Skydance vznikla začiatkom tohto mesiaca, keď firma Paramount Skydance dokončila prevzatie konkurenta Warner Bros. Discovery za zhruba 110 miliárd dolárov.
Šéfom zlúčenej skupiny je filmový a televízny producent David Ellison, ktorý je synom spoluzakladateľa softvérovej spoločnosti Oracle Larryho Ellisona. Ten má úzke vzťahy s Muskom, v roku 2022 sa napríklad podieľal na Muskovom prevzatí sociálnej siete Twitter, v súčasnosti X.
Súčasťou skupiny Skydance sú okrem iného filmové štúdiá Paramount Pictures a Warner Bros, televízne stanice CBS, CNN a HBO či streamovacie služby Paramount+ a HBO Ma




Pracovníci Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) budú v utorok (3. 11.) celý deň štrajkovať proti zámeru vlády Andreja Babiša zrušiť koncesionárske poplatky a previesť financovanie verejnoprávnych médií pod štátny rozpočet. V piatok to oznámila iniciatíva Veřejnoprávně v reakcii na aktuálne dianie v Poslaneckej snemovni. Koalícia nečakane presadila, aby poslanci o zrušení koncesií rokovali prednostne, a to aj v noci alebo v sobotu. Opozícia avizovala rozsiahle obštrukcie a vyzvala ľudí, aby išli do ulíc protestovať, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Vláda chce zoštátniť Českú televíziu a Český rozhlas a chce to urobiť skôr, než sa stihne vyjadriť verejnosť. Zvoláva unáhlené večerné a sobotné zasadnutie snemovne. Koalícia tým dáva najavo, že sa bojí reakcie spoločnosti. Nerešpektuje názory odborníkov, podľa ktorých je taký zásadný krok, akým je zmena financovania verejnoprávnych médií, nutné dôkladne prediskutovať a pripraviť. Iniciatíva Veřejnoprávně sa voči snahe pretlačiť zoštátnenie ČT a ČRo rozhodne vymedzuje,“ uvádza sa vo vyhlásení iniciatívy, ktoré pred Českým rozhlasom spoločne prečítali moderátor ČT Daniel Stach a Lenka Buriánková z ČRo.
Vláda svojím konaním podľa vyhlásenia núti pracovníkov ČT a ČRo k dôraznému celodennému štrajku. O tom, ako bude vyzerať, bude iniciatíva ešte informovať. Podľa Stacha však bude vo vysielaní jasne vidieť, že prebieha štrajk. „Zmena vysielania sa bude týkať aj tých najsledovanejších spravodajských relácií,“ avizoval, no zároveň podotkol, že obe inštitúcie budú dodržiavať zákon a verejnosti budú poskytovať základné informácie.
„Žiadame všetkých, ktorým osud ČT a ČRo nie je ľahostajný, aby svoj postoj dali verejne a nahlas najavo. My, pracovníci oboch inštitúcií, sme pripravení obe verejnoprávne médiá brániť,“ dodal.
S predradením predlohy o zmene financovania oboch médií prišiel v piatok predseda poslaneckého klubu SPD Radim Fiala. Zároveň navrhol, aby poslanci o veci rokovali aj v noci a prípadne tiež v sobotu. Koalícia jeho návrh podporila. Opozícia sa proti tomuto postupu dôrazne ohradila a avizovala, že bude rokovanie obštruovať.
K situácii sa vyjadrili aj odbory ČT a ČRo. Upozornili, že ešte v máji žiadali ministra kultúry Ota Klempířa, aby ustanovil expertnú skupinu a k plánom vlády sa tak mohli vyjadriť odborníci. Odborári však zdôraznili, že k žiadnej odbornej debate nedošlo a vláda médiám len oznámila, s akými financiami si budú musieť vystačiť.
V piatok ráno sa českí poslanci zišli na bežnej schôdzi, ktorú plánovali prerušiť okolo 14.00 h popoludní. Na programe mali napríklad sprísnenie trestov za týranie zvierat či platby v zdravotníctve. Radim Fiala však hneď v úvode prišiel s návrhom, ktorý prekvapil nielen opozíciu, ale podľa zistenia Českej televízie aj mnohých koaličných poslancov.
Podľa ministra zahraničných vecí a predsedu Motoristov Petra Macinku sa to dalo očakávať. „Stalo sa to, čo sa asi dalo čakať. My máme v programovom vyhlásení vlády, že zmeníme financovanie verejnoprávnych médií. To znamená, že ľudia už nebudú platiť rozhlasové a televízne poplatky, a teraz na to jednoducho došlo,“ komentoval dianie v snemovni po rokovaní so slovenským ministrom Jurajom Blanárom.
Podľa českých komentátorov môžu byť urýchlené kroky kabinetu reakciou na výsledky vládnych strán v komunálnych a senátnych voľbách. Ako zhodnotili politológovia, voliči nevideli, že by vláda plnila predvolebné sľuby. Jedným zo sľubov hnutia ANO bolo práve zrušenie koncesií.
Opoziční poslanci varovali vládu, že sa obrátia na Ústavný súd ČR a tiež na Európsku komisiu. Postup českej vlády odsúdil aj Syndikát novinárov a označil ho za neštandardný a neprijateľný. Zmena podľa neho priamo ohrozuje nezávislosť oboch médií.





Podľa českého premiéra Andreja Babiša je nezmysel, že by jeho vláda chcela ovplyvňovať verejnoprávne médiá alebo že by ich chcela zoštátniť, ako tvrdí opozícia. Náhle zaradenie bodu o zmene financovania Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) do programu Poslaneckej snemovne znamená podľa jeho slov len to, že vláda chce splniť svoj predvolebný sľub. Vo videu, ktoré v reakcii na vyostrené dianie v snemovni v piatok zverejnil na sociálnych sieťach, vyhlásil, že opozícia klame a straší, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Konečne sme zaradili zrušenie koncesionárskych poplatkov do programu snemovne. Veľmi veľa ľudí mi písalo, kedy to už konečne zrušíme a kedy to splníme, ako sme vám sľúbili pred voľbami... Opozícia, ako to má vo zvyku, začala okamžite klamať a strašiť, že je to vraj koniec nezávislých médií, ohrozenie demokracie a tieto ich nezmysly,“ povedal Babiš vo videu.
Predseda hnutia Starostovia a nezávislí (STAN) Vít Rakušan podľa neho klamal, keď hovoril, že tento krok bude znamenať zoštátnenie médií alebo že ide o útok na demokraciu, prípadne že chce vláda Českú televíziu a Český rozhlas ovplyvňovať. „Budeme počuť lži od rána do večera a stále dokola,“ podotkol Babiš s tým, že je to nezmysel. Pripomenul, že koncesionárske poplatky nemá 17 krajín EÚ.
„O nejakej strate nezávislosti a útoku hovoria tí, ktorí si myslia, že tie médiá patria len im. Ony ale patria vám všetkým,“ prihováral sa Babiš svojim sledovateľom vo videu. „Oni asi nečakali, že to urobíme tak rýchlo a mysleli si, že na to zneužijú sviatok 17. novembra, ktorí si tiež dávno sprivatizovali. Ale to sa zmýlili,“ dodal český premiér.
V piatok ráno sa českí poslanci zišli na bežnej schôdzi, ktorú plánovali prerušiť okolo 14.00 h popoludní. Na programe mali napríklad sprísnenie trestov za týranie zvierat či platby v zdravotníctve. Predseda poslaneckého klubu SPD Radim Fiala však hneď v úvode prišiel s návrhom, ktorý prekvapil nielen opozíciu, ale podľa zistenia Českej televízie aj mnohých koaličných poslancov. Navrhol, aby poslanci prednostne rokovali o návrhu zmeniť financovanie ČT a ČRo, a to aj v noci a prípadne mimoriadne v sobotu. Opozícia sa proti tomuto postupu dôrazne ohradila. Avizovala, že bude rokovanie obštruovať a obráti sa na Ústavný súd ČR a tiež na Európsku komisiu.
V reakcii na dianie v snemovni oznámila iniciatíva Veřejnoprávně celodenný štrajk pracovníkov televízie aj rozhlasu, ktorý plánuje na 3. novembra. Vyzvala verejnosť, aby tiež nahlas vyjadrila svoj názor. Krátko nato sa na Malostranskom námestí pred snemovňou zišli ľudia, ktorí proti krokom koalície protestovali a demonštráciu plánuje zvolať aj spolok Milion chvilek.
České verejnoprávne médií podporil aj pražský arcibiskup a delegát Českej biskupskej konferencie pre médiá Stanislav Přibyl. ČT a ČRo majú podľa jeho slov v spoločnosti nezastupiteľné miesto. „Nepovažujem za múdre meniť spôsob ich financovania. Ich nezávislosť, profesionalita a schopnosť slúžiť celej spoločnosti, nie jednotlivým záujmom, sú hodnotou, ktorú stojí za to chrániť,“ napísal na sieti X.





Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) sa pripojila k vydavateľom, vysielateľom a ďalším mediálnym organizáciám a združeniam v Európe aj mimo nej, ktoré vyzývajú spoločnosť Meta, aby z nových obchodných podmienok odstránila ustanovenie o prehľadávaní webových stránok a nahradila ho podmienkami rešpektujúcimi autorské práva, uviedla v piatok. Odklad účinnosti týchto podmienok do 20. novembra by mal podľa EANA vytvoriť priestor na skutočný dialóg a hľadanie systémových riešení, ktoré neprinútia spravodajské médiá opustiť platformy spoločnosti Meta.
„Nejde len o problém tlačových agentúr,“ uviedol generálny tajomník EANA Alexandru Giboi. „Tieto nové podmienky budú mať škodlivé dôsledky pre celý ekosystém spravodajských médií. Meta by mala obsah každej spravodajskej organizácie, ktorá využíva jej platformy, naservírovaný na striebornom podnose. To znamená, že novinári na celom svete by prakticky pracovali pre Metu. Nehovoriac o menších médiách, ktoré už teraz majú dosť problémov,“ povedal.
Giboi zároveň dodal, že obsah tlačových agentúr nie je len zdrojom príjmov, z ktorých je financovaná ich činnosť, ale aj „životne dôležitým prostriedkom, vďaka ktorému majú komunity prístup k dôveryhodným informáciám.“ Podľa jeho slov je „absurdné, že Meta sa domnieva, že spravodajské médiá sa môžu svojho obsahu jednoducho vzdať.“
Poukázal na to, že ak budú dôveryhodné spravodajské médiá vytlačené z platforiem spoločnosti Meta, priestor po nich nezostane prázdny. „Zaplnia ho aktéri so zlými úmyslami, ktorí budú šíriť neoverený a manipulatívny obsah,“ uviedol Giboi s tým, že chcú viesť konštruktívny dialóg so všetkými platformami o licenčných modeloch na využívanie spravodajského obsahu.
EANA eviduje nesúhlas spravodajských médií vrátane vlastných členských organizácií s týmto krokom spoločnosti Meta a podporuje ich postoj. Žiadna mediálna organizácia by podľa aliancie nemala byť nútená vyberať si medzi oslovením svojho publika a ochranou svojich práv.
Akékoľvek budúce podmienky by podľa EANA mali obsahovať záväzok rešpektovať súbor pravidiel robots.txt a ďalšie strojovo čitateľné výhrady k využívaniu obsahu. Prístup k novinárskemu obsahu by sa mal zároveň upraviť ako samostatná licenčná dohoda, ktorá si vyžaduje výslovný súhlas a za ktorú sa poskytuje odmena.
Aliancia tlačových agentúr zároveň vyzýva Európsku komisiu a vnútroštátne orgány dohľadu nad hospodárskou súťažou a médiami, aby ešte pred nadobudnutím účinnosti týchto podmienok konali v súlade s pravidlami EÚ v oblasti autorských práv, hospodárskej súťaže a digitálnych trhov.
EANA, ktorej členom je aj TASR, je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv. Tvorí ju 33 členských agentúr.





Americký prezident Donald Trump zvažuje presun novinárov akreditovaných v Bielom dome na iné miesto. V sobotňajšom príspevku na svojej platforme Truth Social však odmietol tvrdenia, podľa ktorých chce zrušiť súčasnú miestnosť pre tlačové konferencie a obnoviť na jej mieste krytý bazén. Informovala o tom agentúra DPA.
„NIKDY mi ani len nenapadlo urobiť takú hlúposť!“ napísal Trump v reakcii na správy médií. Zároveň pripustil, že novinárov by mohol presunúť inam. „Možno presuniem falošné médiá na menej otravné miesto,“ dodal šéf Bieleho domu, pričom výraz „falošné médiá“ (fake news) opakovane používa na označenie voči nemu kritických novinárov.
Denník The New York Times v utorok napísal, že Trump v auguste naliehal na svoju vtedajšiu hovorkyňu Karoline Leavittovú, aby sa tlačové konferencie presunuli z miestnosti v Bielom dome nesúcej meno jeho bývalého hovorcu Jamesa S. Bradyho. Na jej mieste chcel údajne obnoviť terapeutický bazén, ktorý dal vybudovať prezident Franklin D. Roosevelt. Za vlády Richarda Nixona ho nahradili priestory pre tlačové konferencie.
Trump koncom septembra zverejnil na Truth Social aj fotomontáž súčasnej tlačovej miestnosti a bazéna. V najnovšom príspevku však zdôraznil, že bazén sa už neobnoví. Kam by sa mohli novinári presunúť, bližšie nešpecifikoval.
Americký prezident opakovane obviňuje médiá z neobjektívneho informovania. V septembri dočasne odoprel vstup do areálu Bieleho domu novinárom z televízií CNN a MS NOW a portálu Politico. Podobné obmedzenia zvažoval aj voči ďalším médiám. Novinári získali prístup späť po tom, ako federálny sudca predbežným opatrením označil ich vylúčenie za pravdepodobne protiústavné. Americká vláda však proti tomuto rozhodnutiu naďalej podniká právne kroky.



Copyright © TASR 2026




Súd v Novom Mexiku nariadil Mete zaplatiť 25 miliárd dolárov za nakladanie s dátami. Prípad súvisí s obvinením, že politická poradenská firma zapojená do prezidentskej kampane Donalda Trumpa v roku 2016 získala údaje miliónov používateľov Facebooku bez ich súhlasu.
Porota vyhlásila, že Meta uviedla spotrebiteľov do omylu v oblasti ochrany osobných údajov.
Štátny zástupca zažaloval firmu v roku 2021. Vtedy vyšlo najavo, že britská politická poradenská firma Cambridge Analytica získala prostredníctvom aplikácie tretej strany osobné údaje až 87 miliónov používateľov Facebooku.
Meta v treťom štvrťroku prekonala odhady, keď zvýšila tržby o 26 % na 64,60 miliardy dolárov. Výrazne vyšší bol aj zisk, ale ten za očakávaním analytikov zaostal. Spoločnosť vydá nový druh akcií, ktoré jej majú pomôcť financovať investície do AI.
Čistý zisk Mety v treťom kvartáli dosiahol 9,86 miliardy. Medziročne je to nárast o 264 percent, čo spôsobila mimoriadne nízka porovnávacia základňa z predchádzajúceho roka, keď zisk zaťažila jednorazová daňová položka.
Materská spoločnosť Facebooku, Instagramu a WhatsAppu oznámila, že budúci rok v januári vytvorí nové kmeňové akcie triedy C bez hlasovacieho práva. V praxi to bude znamenať rozštiepenie akcií v pomere 2:1.
Podľa agentúry Reuters si šéf firmy Mark Zuckerberg od kroku sľubuje ľahšie financovanie akvizícií a možnosť udržať si špičkové talenty. Zároveň dúfa, že si tak udrží kontrolu nad koncernom v čase, keď v Silicon Valley silnejú preteky v oblasti umelej inteligencie.

Firma Spotify v 3. kvartáli zvýšila prevádzkový zisk medziročne o 15 % na 672 miliónov eur. Počet aktívnych používateľov jej vzrástol o 11 % a dosiahol 788 miliónov.

Kvartálne tržby švédskeho prevádzkovateľa na streamovanie audioobsahu vzrástli o 16 % na takmer 5 miliárd eur.
Firma predpovedala, že vo 4. štvrťroku vykáže prevádzkový zisk 820 miliónov eur pri tržbách 5,2 miliardy eur. Prognóza prekonala očakávania analytikov.






Divadlá združené v Asociácii profesionálnych divadiel a Asociácii nezávislých divadiel sa dnes pripojili k podpore Českej televízie a Českého rozhlasu kvôli plánu vlády na zrušenie televízneho a rozhlasového poplatku a prevodu financovania verejnoprávnych médií na štát. Zmena spôsobu financovania verejnoprávnych médií môže podľa kritikov vlády ohroziť ich nezávislosť a slobodu slova. ČTK o tom večer informoval hovorca Národného divadla Tomáš Staněk.
Prednostné prerokovanie vládneho návrhu na zrušenie televízneho a rozhlasového poplatku a prevodu financovania verejnoprávnych médií na štát dnes v Snemovni nečakane presadila koalícia ÁNO, SPD a Motoristov. Opozícia o tomto pláne vopred informáciu nemala. Minister kultúry Oto Klempír (za Motoristov) uviedol, že ide o bežné európske riešenie, nejde podľa neho o útok na verejnoprávne médiá.
Kritika vládneho návrhu, o ktorom sa má rokovať až do sobotňajšieho rána, zaznela napríklad počas večernej ďakovačky po predstavení v Stavovskom divadle, kde po inscenácii Večer trojkráľový prehovoril David Prachař, av historickej budove Národného divadla po predstavení Farárov koniec, kde prečítali vyhlásenie Martina Preissová.
"V hre je budúcnosť Českej televízie a Českého rozhlasu. Zmena spôsobu ich financovania môže ohroziť ich nezávislosť a slobodu slova. Teda jeden zo základných pilierov našej demokracie. O ich finančnej situácii totiž budú každý rok rozhodovať politici, nie my občania," zaznelo okrem iného z divadelných javísk.
K iniciatíve sa pripojili Národné divadlo, Západočeské divadlo v Chebe, Divadlo pod Palmovkou, Švandovo divadlo, Divadlo Na zábradlí, Divadlo Na Fidlovačke, Venuša vo Švehlovciach, brnianske Divadlo Polárka, Divadlo X10, Úvažstvo Latinská údolia. Divadlá, ktoré dnes nehrajú sa podľa Staňka pripoja k podpore v ďalších dňoch.
Ľudia na protest proti rušeniu koncesionárskych poplatkov ČT a ČRo dnes večer zaplnili Malostranské námestie. Opozícia hovorí o zoštátnení oboch verejnoprávnych médií ao ohrození ich nezávislosti. Spolok Milión chvíľok plánuje protest v nedeľu na Staromestskom námestí v Prahe. V sobotu spolok podobný protest organizuje v Brne.
Česká televízia by podľa novely mala v budúcom roku získať z rozpočtu 5,74 miliardy korún, čo je o miliardu menej, než tento rok plánuje vybrať z poplatkov. Český rozhlas by mal dostať od štátu 2,065 miliardy korún, teda o zhruba 400 miliónov menej. Objem peňazí sa má vrátiť k roku 2024, teda pred minuloročné zvýšenie televízneho a rozhlasového poplatku a rozšírenie okruhu poplatníkov. Ak by ročné miery inflácie dosiahli v súčte desať percent, čiastka od štátu má podľa novely o desať percent vzrásť. Valorizačný mechanizmus obsahuje aj súčasný zákon o rozhlasovom a televíznom poplatku, ktorý súčasný zákon ruší.
ČT tento rok hospodári s rozpočtom 8,5 miliardy korún a jeho zníženie v nasledujúcich rokoch by podľa generálneho riaditeľa Hynka Chudárka znamenalo obmedzenie verejnoprávnej služby.



Copyright © ČTK 2026