SLOVAK UNDERWORLD NEWS
Je ťažké určiť, kto je osobou z podsvetia, tvrdí poslanec SDKÚ-DS Tomáš Galbavý, ktorý z tohto hlavného dôvodu nepodporí novelu zákona o vysielaní a retransmisii. Ňou chceli predkladatelia - poslanci KDH Vladimír Palko a Pavol Minárik zabrániť propagácii mafie v elektronických médiách. Galbavý pripomenul, že aj slovenský národný hrdina Jánošík bol v čase, keď žil, považovaný za osobu s kriminálnym pozadím. Dokonca mohol byť považovaný aj za vodcu zločineckej organizovanej skupiny. Galbavý pokračoval tiež tvrdením, že otázne je aj vnímanie známeho Krstného otca Vitta Corleoneho, ako aj zločineckej dvojice Bonnie a Clyde. Tí totiž nakoniec neboli až tak negatívne vnímaní. Galbavý je síce rád, že Palko s Minárikom otvorili tému prezentácie mafie, ale myslí si, že by bolo lepšie, keby parlament prijal normu, ktorá tento problém naozaj vyrieši. Predložená novela toto kritérium celkom nespĺňa.
Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek s myšlienkou novely súhlasí, ale jej paragrafové znenie je podľa neho zle pripravené. Jej návrh je nevykonateľný, a preto vyzval plénum, aby sa začalo zamýšľať nad tým, ako vágne citácie novely nahradia lepšími. Katarína Tóthová z ĽS-HZDS nesúhlasí s tým, že novela je nevykonateľná. Je to gumové ustanovenie, vyhlásila poslankyňa ĽS-HZDS Katarína Tóthová, podľa ktorej ho treba upraviť. Ak to bude možné, tak je za schválenie novely. Nesmie byť však v rozpore s prezumpciou neviny. Jej stranícky šéf Vladimír Mečiar len poznamenal, že predložená novela je "vnútrostraníckym pokusom zabrániť Lipšicovi hovoriť o mafii. To mu prijatím tejto novely nemôžeme urobiť."
Palko odmietol kritiku, ktorá sa vzniesla voči novele. "Ak sú námietky pre istú všeobecnosť formulácií, tak toto je typická vlastnosť zákonov," upozornil plénum predkladateľ normy. "To nie je žiadnou novinkou, prečítajte si zákon v doteraz platnom znení," dodal v tejto súvislosti. Ako vyhlásil, netají sa tým, že predložená novela supluje absolútny pokles slušnosti v slovenských médiách.
Poslanci Palko s Minárikom reagovali predložením novely na reportáž, ktorú začiatkom augusta odvysielala televízia Markíza a podľa Palka vykreslila člena bratislavského podsvetia v pozitívnom svetle. Navrhli preto zákaz propagácie osôb s kriminálnym pozadím v elektronických médiách. Pri propagácii osôb spojených s podsvetím by vysielateľom hrozili pokuty a ak by sa to stalo opakovane, až odobratie licencie. Pri rozhodovaní o výške pokuty by bola zohľadnená aj veľkosť a dosah média.
Novým výkonným riaditeľom Rádia Okey sa od 1. septembra stane dlhoročný moderátor jeho ranného vysielania Milan Urbaník, agentúru SITA o tom informoval PR manažér spoločnosti Forza Martin Šesták. Na tomto poste nahradí súčasného riaditeľa Juraja Dobiša. Podľa Milana Urbaníka jeho prvé aktivity povedú k "zvyšovaniu štandardu vysielania so zavádzaním nových prvkov", uviedol Šesták.
Rádio Okey vzniklo 1. marca 2001. Vysiela denne na siedmich frekvenciách v rámci celého Slovenska. Ponúka svetové hity a aj piesne slovenských interpretov. V programovej štruktúre dominuje hudba doplnená spravodajstvom z domova, zahraničia, športu, šoubiznisu, kultúry, vedy a techniky.
Členovia Rady Slovenskej televízie (STV), ktorí sa rozhodnú kandidovať za šéfa STV, sa nebudú môcť zúčastniť na voľbe ako členovia rady. Zhodla sa na tom Rada STV, ktorá si nechala k tejto veci vypracovať posudok ústavného právnika Radoslava Procházku. Jeho odporúčania rada zapracovala do svojho rokovacieho poriadku na augustom rokovaní a schválila ich. Ako uviedol predseda Rady STV Miroslav Kollár pre médiá, rokovací poriadok rady doplnili o nové body, ktoré stanovujú, že ak člen rady kandiduje nesmie sa zúčastňovať práce rady, ktorá súvisí s voľbou generálneho riaditeľa, nesmie sa oboznamovať s projektmi a je povinný najneskôr na výzvu predsedajúceho pred otváraním obálok oznámiť, že kandiduje. "Pokiaľ to neurobí a bude sa zúčastňovať na otváraní obálok, tak to automaticky znamená späťvzatie jeho kandidatúry. Pozerá sa naňho ako keby nekandidoval," konštatoval Kollár. Ak však člen rady neuspeje v prvom kole voľby generálneho riaditeľa STV, alebo uspeje v prvom kole, ale účasti v druhom kole sa vzdá, tak na druhom kole voľby sa zúčastňuje už ako riadny člen rady - je na opätovnom vypočutí kandidátov a hlasuje o nich. Členom Rady STV ako aj Dozornej komisie STV navrhuje zákaz možnosti kandidovať za šéfa STV aj novela zákona o STV, ktorú do parlamentu predložil poslanec za stranu Smer-SD Dušan Jarjabek. Rovnako to Jarjabek navrhuje aj návrhu novely zákona o SRo. Ak by člen rady alebo dozornej komisie kandidovať chcel, musel by sa vzdať funkcie. Na tento zákaz prístupu k funkcii šéfa STV však majú právnici rôzne názory. Pripúšťa to aj Kollár, no zároveň dodáva, že nie je ústavný právnik a teda to nevie vyhodnotiť. Ak by sa podľa predsedu rady Kolára ukázalo, že zákaz kandidatúry pre členov Rady STV a Dozornej komisie STV na generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie je v súlade s ústavou, nebude s tým mať problém. Kollár zároveň poukazuje na podobný prípad, ktorý sa riešil počas volieb predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Súdnou radou SR, keď sudca Štefan Harabin "ako člen Súdnej rady aj kandidoval, dokonca aj za seba hlasoval". Napríklad v nedávnej voľbe šéfa Slovenského rozhlasu (SRo), ktorá sa v apríli skončila až po siedmich mesiacoch, kandidoval aj vtedajší predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin. Na hlasovaní o svojej osobe a projekte sa však nezúčastňoval a rada tak rozhodovala len 14 hlasmi z 15.
