9. 11. 2015

Akadémia médií prerušila pre hľadanie investora vyučovanie

Akadémia médií prerušila pre
hľadanie investora vyučovanie



Akadémia médií v Bratislave prerušuje na niekoľko dní vyučovanie. V súčasnosti totiž rokuje vedenie školy o novej vlastníckej štruktúre s investorom, ktorý by mal vstúpiť do školy. Pre agentúru SITA to potvrdil riaditeľ Akadémie médií Ján Füle s tým, že ľudia, ktorí rokujú, nemôžu zároveň učiť.


Vyučovanie by mali na Akadémii médií obnoviť od 18. novembra. Vedenie akadémie rokuje o tom, komu členovia Správnej rady Akadémie médií postúpia podľa zákona o neziskových organizáciách svoje hlasovacie práva. Dnes podľa Füleho už ukončili rokovania s jedným z investorov, pričom dohoda s ním je "na spadnutie." Musia ešte podpísať viacero zmlúv, napríklad odstúpenie hlasovacích práv či zmenu štatútu Akadémie médií.


Na otázku, či by škola pokračovala vo svojej činnosti, keby stroskotala dohoda s investorom, Füle hovorí, že škola bude fungovať ďalej. "Na chod školy sú peniaze a nikto nikomu nedlhuje na výplatách ani na ničom," hovorí Füle. Zároveň však priznáva, že škola nemá zaplatené nájomné od októbra do konca decembra, pričom majiteľ budovy, kde škola sídli, im fakturuje nájomné dopredu. Ako vyplýva zo zoznamu neplatičov Sociálnej poisťovne, Akadémia médií má v súčasnosti dlh voči poisťovni 12 104 eur.


Riaditeľ Akadémie médií sa vyjadril aj k pôsobeniu dozornej rady. Dozornú radu na Akadémii médií totiž v súčasnosti tvorí iba jeden človek. Ako uviedol Füle, nie je povinný počet ľudí, ktorí by mali dozornú radu tvoriť. "Oslovili sme niekoľkých ľudí v minulosti a keďže rokujeme o nových investoroch, dohodli sme sa, že dozornú radu obsadia ľudia, ktorí do školy vstúpia, takže sme to neriešili," hovorí Füle s tým, že jeden človek v dozornej rade je približne od októbra minulého roka, no neodporuje to štatútu.
Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie, n.o. v Bratislave je súkromná vysoká škola. Založili ju v roku 2006.


©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Keď je na Všechsvätých mokro, môžeme čakať mnoho snehu

Keď je na Všechsvätých mokro,
môžeme čakať mnoho snehu




Jednotka lepšie.
Dvojka lepšie.
Spolu lepšie - 12.50 % .


Markíza horšie.
TV Doma lepšie.
DAJTO lepšie.
Spolu horšie - 31,90%


JOJ lepšie
JOJ PLUS horšie.
WAU rovnako.
SENZI horšie.
RIK rovnako.
Spolu lepšie- 23.50%


TA 3 rovnako.



Jednotka - 10.00 % ;
Dvojka - 2,50 % ;
Markíza - 22,60 % ;
TV DOMA - 6.00 % ;
DAJTO- 3.30%
TV JOJ – 17.70 % ;
JOJ PLUS- 3.30 % ;
WAU -1.90 %;
SENZI- 0.50 %
RIK -0,1%
TA 3 - 1.60 %

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Našiel deti, ktoré ukrývali ich vlastní otcovia, ktoré nedokázal vypátrať ani Interpol, a o ktorých nikto netušil, či sú vôbec nažive – o tom je kniha bývalého slovenského novinára Davida Púchovského. Rozpráva príbeh súrodencov Gajdárových, ktorých otec uniesol do Panamy, i chlapca Heshama, ktorého zase našli v Budapešti. Titul s názvom Unesené včera panamským rumom pokrstili na Bibliotéke v bratislavskej Inchebe.
Púchovský ešte ako redaktor Nového Času vlani a tento rok na vlastnú päsť pátral po troch slovenských deťoch. Vraví, že chcel pomôcť bezradným matkám. Najprv našiel vtedy štvorročného Heshama v Budapešti, ktorého uniesol otec – občan Kamerunu. Bol nezvestný tri mesiace. Spoločnosťou však zarezonoval najmä prípad Gajdárovcov, kde otec v januári 2011 vzal z domu deti Martina a Dominiku a matka ich nevidela štyri roky. Otec s deťmi zmizol a ich poslednou relevantnou stopou bol New York. Polícia po nich vyhlásila pátranie až po dvoch mesiacoch. "Jedno z najťažších vecí bolo deti a otca lokalizovať, znamenalo to mravčiu prácu a posúvanie sa krok po kroku," povedal pre TASR autor knihy David Púchovský.
Bývalý novinár po deťoch pátral takmer rok, od februára 2014 do marca tohto roku, a nakoniec ich našiel v Paname. "Aj tam sme pritom museli zvádzať ťažký boj s úradmi, ktoré mali svoje vlastné pravidlá a zákony," podotkol. Kniha tak na svojich viac ako 250 stranách mapuje osudy matiek, ich stretnutie s novinárom, metódy, aké Púchovský používal, keď sa snažil deti nájsť. Odkrýva rôzne detaily pátrania, ktoré dosiaľ neboli nikde publikované.
Púchovský vraví, že všetky deti vypátral sám, bez pomoci polície či špeciálnych detektívov. To sa nepodarilo ani Interpolu. Nedostal pritom žiadny tip, kde ich nájsť. "Mal som výhodu v tom, že toto bol pre mňa jediný prípad. Interpol ich má veľmi veľa, veľa nezvestných detí, ľudí. Ja som sa mohol sústrediť iba na toto a všetko pre to urobiť," vysvetlil. V marci tohto roku potom Púchovský s kolegom vycestovali do Panamy, všetci sa pritom podľa neho snažili, aby sa nezopakoval prípad Karola Mella. Exnovinár pripúšťa, že niekedy stačil jediný zlý krok, či chýbali sekundy a bolo by po všetkom.
Pre prípad Gajdárovcov sa exnovinár takmer dostal tiež do väzenia. "Keď sme už boli s deťmi a čakali v Paname na papier, ktorý mala sudkyňa vydať pre matku, aby si deti mohla odviesť na Slovensko, hrali sme sa spolu, šantili a fotili. Vtedy som sa dozvedel, že sudkyňa vydala zákaz deti fotiť, no mne to nikto nepovedal a ocitol som sa pred súdom," opísal autor knihy, ktorý musel následne podpísať výpoveď, že fotky nikde neuverejní. Práve toto bol najhorší moment celého jeho pátrania.
Hesham je dnes podľa exnovinára ako každé iné dieťa, hoci prvé mesiace na Slovensku znášal trochu ťažšie. Deťom Gajdárovým, osemročnej Dominike a desaťročnému Martinovi, bude ešte trvať, kým sa zo zážitku spamätajú. "Môj syn mi doslova povedal – Mami, my sme boli štyri roky väzňami," povedala dnes matka zachránených detí Martina Gajdárová. "Stále to riešime, deti nie sú v poriadku, majú trvalú traumu. Bude trvať, kým sa z toho dostanú, ak sa z toho vôbec dostanú," podotkla.
Deti sa podľa ich matky veľmi ťažko vracajú späť do spoločnosti, musia nazbierať pozitívne zážitky, aby vytlačili tie negatívne a znova si prežiť stratený čas. "Všetko sa učia ako päťročné dieťa Martinko a trojročná Dominika, na takom vývoji totiž sú, tam zastali," dodala Gajdárová.
O knihe sa bude tiež dať s autorom a matkou unesených detí diskutovať 10. novembra od 17.00 h v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici v Bratislave.

Copyright © TASR 2015

TO JE TV!

TO JE TV!

8. 11. 2015

Zomrel Roman Kaliský

Zomrel  Roman Kaliský


Vo veku 93 rokov zomrel dnes podvečer dlhoročný novinár, publicita a reportér Roman Kaliský. TASR o tom informovala jeho dcéra Gabriela Kaliská.
Roman Kaliský sa narodil 23. septembra 1922 v Slovenskej Ľupči. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1943 zmaturoval. V tom istom roku začal študovať chemickotechnologické inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave, štúdium prerušil a zapojil sa do Slovenského národného povstania (SNP).
Po skončení druhej svetovej vojny sa stal redaktorom Práce, kde pôsobil do roku 1948, potom bol šéfredaktorom denníka Ľud a od roku 1953 bol dramaturgom slovenského dokumentárneho a neskôr hraného filmu. Od októbra 1956 do 30. novembra 1967 pracoval v týždenníku Kultúrny život ako reportér a publicista. Od decembra 1967 pracoval ako redaktor v Slovenskej televízii v Bratislave.
Pre postoj k augustovým udalostiam v roku 1968 a nasledujúcej normalizácii bol politicky diskriminovaný a nesmel publikovať. Zamestnal sa ako robotník, neskôr sa vyučil za murára.
V novembrových dňoch 1989 sa ako publicista svojimi vystúpeniami v rádiu Slobodná Európa postavil na obranu uväznených disidentov z tzv. bratislavskej päťky. Po politických zmenách v novembri 1989 a páde komunistického režimu sa vo februári 1990 stal riaditeľom Slovenskej televízie. Na tomto poste pôsobil do augusta 1990 a odvtedy sa trvalo venoval len novinárskej a publicistickej tvorbe. Pôsobil ako redaktor v Slovenských národných novinách, Literárnom týždenníku a v rokoch 1993 až 1994 ako zástupca šéfredaktora denníka Republika. Autorsky spolupracoval aj s ďalšími denníkmi Národná obroda, Koridor a Pravda.
V roku 1990 sa aktívne podieľal na vzniku Slovenského syndikátu novinárov a v nasledujúcich rokoch pracoval v jeho riadiacich orgánoch. Od roku 1994 bol na dôchodku a žil v Bratislave.
Dokumentárny film o Romanovi Kaliskom bol nakrútený v roku 1996. Pamätnú medailu svätého Cyrila a Metoda mu odovzdal v októbri 2002 predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. Zborník dokumentov s názvom Základy slovenskej štátnosti, ktorý vydala agentúra Smer s podporou nadácie Solidarita slávnostne pokrstil Roman Kaliský v júli 2002, vydanie zborníka označil za výrazný nielen edičný, ale aj kultúrny čin. Cenu Štefana Moyzesa Nadácie Matice slovenskej odovzdali novinárovi a publicistovi Romanovi Kaliskému v apríli 2009.
Kaliský knižne debutoval v roku 1962 zbierkou reportáží Dlhá cesta, v ktorej zachytil vývinový proces slovenskej spoločnosti od konca vojny až do obdobia budovania nového spoločenského zriadenia. Druhá kniha literárnych reportáží z roku 1963 Obžalovaný, vstaňte! priniesla príbehy zo súdnych siení. Dočkala sa piatich vydaní, z toho jedno bolo české a jedno maďarské. Je spoluautorom knihy esejí o Slovenskom národnom povstaní (SNP) Konfrontácia (1968) a autorom televíznej hry Koniec a začiatok, uvedenej v tom istom roku. Za knihu Na poslednom úseku z roku 1997 dostal Kaliský prémiu z rúk predsedu Klubu literatúry faktu pri Spolku slovenských spisovateľov Jozefa Leikerta v novembri 1998.

Copyright © TASR 2015

Zomrel Gunnar Hansen

Zomrel Gunnar Hansen

Americký herec islandského pôvodu Gunnar Hansen, ktorý stvárnil vraha prezývaného Kožená tvár v kultovom horore Texaský masaker motorovou pílou z roku 1974, zomrel v sobotu vo veku 68 rokov na rakovinu pankreasu.
Informovala o tom dnes tlačová agentúra AP s odvolaním sa na hercovho agenta Mikea Eisenstadta. Hansen zomrel doma v americkom štáte Maine.
Hansen bol hviezdou pôvodného hororu z roku 1974, ktorý sa stal kultovým filmom medzi fanúšikmi tohto žánru a inšpiroval ďalších tvorcov k nakrúteniu pokračovaní či remakeov.
Vo filme sú priatelia na návšteve v dome svojho starého otca a naháňa ich tam maniak Kožená tvár, ozbrojený motorovou pílou. Hansenova postava vo filme "je jedným z najpovestnejších zloduchov v dejinách kinematografie", uviedol hercov agent Eisenstadt.
Hansen vydal v roku 2013 knihu s názvom "Chain Saw Confidential" (Motorová píla - tajné), v ktorej ponúkol čitateľom zákulisný pohľad na to, ako sa film nakrúcal, dodal Eisenstadt. Hansen žil v Maine približne 40 rokov, kde pracoval ako herec a spisovateľ.
V poslednom období života Hansen pracoval na filme "Death House". Bol aj scenáristom a producentom tejto snímky. Podľa internetovej filmovej databázy IMDb je snímka o tom, ako sa tajné zariadenie vlády stane miestom najstrašnejšej väzenskej vzbury v dejinách ľudstva. Film má prísť do kín na budúci rok, spresnil agent.
Hansen sa narodil v islandskej metropole Reykjavík. Prišiel do USA a študoval tam na Texaskej univerzite, kde si za hlavný odbor zvolil anglistiku a škandinavistiku. Po Hansenovi zostala partnerka Betty Towerová, s ktorou žil 13 rokov.

Copyright © TASR 2015

PRIESKUM MEDIAN SK

PRIESKUM MEDIAN SK

Najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou je i naďalej Rádio Expres, ktoré počúva 34,1 percenta poslucháčov. Ukázal to najnovší prieskum Radioprojekt spoločnosti Median SK.
Druhé najpočúvanejšie je podľa VIII. až X. etapy prieskumu Rádio Slovensko s počúvanosťou 30,1 percenta, na treťom mieste skončilo Fun rádio s počúvanosťou 23 percent. Prieskum zisťuje počúvanosť v parametri „počúval minulý týždeň“.
Za nimi nasledujú Rádio Jemné (16,8 %), Rádio Europa 2 (16,1 %), Rádio Regina (14,1 %) a Rádio_FM (6,3 %). Celková počúvanosť rádií bola v období od 20. júla do 11. októbra 90,6-percentná, čo sú 4.056.000 poslucháčov.
Prieskum zaznamenal nárast záujmu o päť okruhov RTVS. Ich celková počúvanosť bola 43,1 percenta (nárast o 1,3 % oproti VII. až IX. etape prieskumu).
Rozhlasová sieť Rádio Group (Fun rádio, Rádio Europa 2 a ďalšie) dosiahla celkovú počúvanosť 39,8 percenta a skupina Radio Services (Rádio Jemné, Rádio Anténa Rock, Rádio Vlna) zaznamenala celkovú počúvanosť na úrovni 24,6 percenta.
Najväčší podiel na trhu si podľa Medianu SK udržuje Rádio Expres (22,9 %) pred Rádiom Slovensko (20 %) a Fun rádiom (12,6 %). Za nimi nasledujú Rádio Jemné (8,9 %), Rádio Regina (8,6 %), Rádio Europa 2 (8,2 %) a Rádio Vlna (3,5 %). Zvyšné stanice kontrolujú 15,3 percenta rozhlasového trhu.
Agentúra realizovala prieskum na vzorke 3549 respondentov vo veku 14 až 79 rokov. Monitorovala pritom 50 rozhlasových staníc na slovenskom trhu.

Copyright © TASR 2015

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

Boh a Mišo vedia. Možno.

O 5 minút 12 v nedeľu 8. novembra o 11.55 h na Jednotke.
      Hostia:
      Robert Kaliňák (Smer-SD), podpredseda vlády a minister vnútra SR;
      Lucia Žitňanská (Most-Híd), podpredsedníčka strany, poslankyňa NR           SR.

      Témy:
      - utečenecká kríza – stav a riešenia, postoj a pomoc SR;
      - zákonnosť a nezávislosť inšpekcie MV SR;
      - reforma verejnej správy ESO.

      Moderuje Martin Strižinec.

Passed out.  

Zomrel Michal Arpáš

Zomrel Michal Arpáš

V sobotu vo veku 65 rokov zomrel predseda predstavenstva Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska Michal Arpáš.
Michal Arpáš pôsobil ako moderátor športu v TV Markíza, neskôr bol generálny manažér Rádia Okey a viceprezident Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc. Od mája 2010 bol predsedom predstavenstva Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska.
Narodil sa 19. decembra 1949 v Gabčíkove. Študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, neskôr na Katedre psychológie na Masarykovej univerzite v Brne. Získal tu doktorát z klinickej psychológie. Pôsobil aj ako psychológ v Ostrave či v Pezinku. Bol šortovcom a v roku 1990 dokonca získal licenciu trénera II. triedy. Do roku 1992 pôsobil v klube Lokomotíva Pezinok a v rokoch 1992 až 1996 v nemeckom basketbalovom klube TG Würzburg.

7. 11. 2015

TO JE TV!

TO JE TV!


Zomrela Melissa Mathison

Zomrela Melissa Mathison

Vo veku 65 rokov zomrela americká scenáristka Melissa Mathison. Bývalá manželka Harrisona Forda podľahla v stredu v rodnom Los Angeles rakovine. Smutnú správu potvrdila americkému magazínu Entertainment Weekly sestra zosnulej Melinda Johnson. Na úmrtie už reagoval režisér Steven Spielberg, s ktorým Mathison spolupracovala na kultovej snímke E.T. - Mimozemšťan (1982). "Melissa mala srdce, ktoré žiarilo ušľachtilosťou a láskou a horelo tak jasne ako srdce, ktoré dala E.T.-mu," uviedol.
Melissa Marie Mathison sa narodila 3. júna 1950. Za scenár filmu E.T. - Mimozemšťan, na ktorom sa podieľala aj ako spoluproducentka, ju nominovali na Oscara, Zlatý glóbus i cenu BAFTA. Pracovala tiež na snímkach ako napríklad Čierny žrebec (1979), Zóna súmraku (1983), Indián zo skrinky (1995) či Kundun - Život dalajlámu (1997). So 68-ročným Spielbergom pripravovala aj rodinné fantasy Kamoš Obor, ktoré má naplánovanú slovenskú premiéru na 7. júla 2016. Aktivistka za oslobodenie Tibetu bola v rokoch 1983 až 2004 manželkou spomínaného herca Harrisona Forda, s ktorým má syna Malcolma a dcéru Georgiu.

2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Predstaviteľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Dunja Mijatovičová privítala dnes rozhodnutie Maďarska vzdať sa plánu na nasadenie agentov tajných služieb do redakcií médií. Jej znepokojenie však vyvoláva samotný fakt, že vláda Viktora Orbána mohla takúto "orwellovskú" myšlienku vôbec zvažovať, informovala dnes tlačová agentúra AP.
Maďarské ministerstvo vnútra pripravovalo zmenu bezpečnostného zákona, ktorá by mohla prinútiť médiá prijať agentov štátnych bezpečnostných služieb ako členov redakcií. Vláda vo štvrtok po búrlivom nesúhlase médií od tejto myšlienky ustúpila, pri iných odvetviach však na tom trvá.
"Je to dobré rozhodnutie," povedala dnes v telefonáte z Viedne Mijatovičová. "Už myšlienku na to, mať tajných agentov v redakcii, považujem za veľmi nebezpečnú.. Je to orwellovská prax," dodala.
Návrh ministerstva pôvodne zahrnul médiá do dlhého zoznamu inštitúcií a spoločností, ktoré majú mať povinnosť zamestnať tajných agentov kvalifikovaných na prácu v utajení, ak to bude vláda požadovať.
Hovorca vlády Zoltán Kovács neskôr povedal, že "z dôvodov národnej bezpečnosti je nevyhnutné", aby agenti tajných služieb pracovali napríklad u poskytovateľov mobilných telefónnych služieb, je však nedorozumením, že by sa tento zákon mal vzťahovať aj na médiá.
Karikatury pádu airbusu ve francouzském satirickém časopise
Dve karikatúry v najnovšom vydaní francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorých námetom je havária ruského civilného lietadla na Sinajskom polostrove v Egypte, vyvolali v Rusku veľké pobúrenie. Ako informovala agentúra RIA Novosti, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ich označil za rúhanie.
Na prvej z karikatúr je bojovník extrémistickej organizácie Islamský štát (IS), ako si rukami chráni hlavu pred úlomkami lietadla padajúcimi z neba. Ku karikatúre je popis: "IS: Ruské letectvo zintenzívňuje bombardovanie".
Na druhej karikatúre je lebka so slnečnými okuliarmi na pozadí rozpadnutého lietadla, doplnená textom: "Riziká ruskej nízkonákladovky. Mal som radšej letieť s Air Cocaine", čo je odvolávka na škandál súvisiaci s francúzskym lietadlom letiacim z Dominikánskej republiky, na ktorého palube sa našlo vyše 600 kilogramov kokaínu.
"Toto nemá žiadnu súvislosť s demokraciou ani slobodou slova, s ničím... to je rúhanie," vyhlásil dnes Peskov pred novinármi. Poznamenal, že spolu s kolegami sa snažil vypátrať, či redakcia satirického týždenníka rovnako "žartovala" o svojich kolegoch, ktorí prišli o život v januári, keď na redakciu zaútočila dvojica islamistických teroristov. "Nenašli sme nič, ale keby aj, aj to by bolo rúhanie," poznamenal Peskov.
"Pre nás je to skutočne a bytostne neprijateľné," konštatoval Peskov, ktorý pripomenul, že spomínané karikatúry ostro odsúdili aj poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, ktorí ich označili za ďalší prejav rusofóbie a kritizovali ako prejav neúcty k obetiam a nedostatku súcitu k bolesti pozostalých.
Peskov súčasne poznamenal, že sa necíti byť povolaný súdiť morálku Francúzov. "To nechám na nich," poznamenal. Dodal, že Rusko nebude od Paríža žiadať oficiálne vysvetlenie.
Hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Romain Nadal dnes v Paríži uviedol, že francúzska vláda nemá s karikatúrami nič spoločné. Odvolal sa na slobodu slova vo Francúzsku a poznamenal, že úrady s nimi nemajú čo do činenia. Súčasne pripomenul, že Francúzsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré Rusku v súvislosti s leteckým nešťastím vyslovilo sústrasť.
Ilustrácie kritizovala aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá uviedla, že takáto kresba by bola na mieste, keby si redakcia rovnako utiahla aj zo svojich kolegov, ktorí sa v januári stali obeťami útoku dvojice islamistov na redakciu týždenníka v Paríži. Tento útok bol odvetou za zverejnenie karikatúr znevažujúcich proroka Mohameda. Týždenník však rovnako nevyberavo útočil aj na iné náboženstvá, politikov či známych ľudí.
Charlie Hebdo už zverejnil karikatúry týkajúce sa leteckých nešťastí aj v minulosti, napríklad v súvislosti so zmiznutím malajzijského lietadla v Indickom oceáne. Kritiku vyvolala aj nedávna karikatúra trojročného sýrskeho utečenca, ktorý sa utopil pri pobreží Turecka. Mnohí ľudia vtedy vyhlásili, že tento obrázok je nemorálny.
K najzávažnejšej leteckej havárii v dejinách ruského i sovietskeho letectva došlo 31. októbra, keď sa lietadlo Airbus A321 s 224 osobami na palube zrútilo necelú polhodinu po štarte. Haváriu nikto neprežil. Drvivá väčšina cestujúcich boli ruskí turisti vracajúci sa z dovolenky v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch. Cieľovou destináciou bol ruský Petrohrad.

Copyright © TASR 2015

Spoločnosť Sony Pictures plánuje nakrútiť adaptáciu románu Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti. Štvrtý diel knižnej série známej pod názvom Millennium napísal David Lagercrantz, ktorý túto úlohu prevzal po zosnulom Stiegovi Larssonovi. Úpravou titulu do filmového scenára mieni štúdio poveriť Stevena Knighta, ktorý sa podieľal na filmoch Pekné svinstvo (2002) či Dokonalý šéf (2015).
Sony v roku 2011 uviedlo do kín adaptáciu úvodného dielu série s názvom Muži, ktorí nenávidia ženy. O réžiu sa postaral David Fincher. Reportéra Mikaela Blomkvista si zahral Daniel Craig a ako nevšedné dievča s fotografickou pamäťou Lisbeth Salanderová sa predstavila Rooney Mara. Podľa nemenovaných zdrojov sa však filmár k projektu neplánuje vrátiť a ani herecká dvojica by si v pripravovanej novinke nemala zopakovať svoje úlohy. Ako zároveň upozornil filmový magazín The Hollywood Reporter, Steven Zaillian okrem scenára prvého filmu napísal aj adaptáciu druhej knihy. Štúdio sa však rozhodlo uprednostniť štvrtú knihu, pričom s hereckým obsadením jej adaptácie by neskôr mohlo nanovo nakrútiť úvodný diel i chýbajúce dve pokračovania.
Pôvodnú knižnú sériu Millennium tvoria romány Muži, ktorí nenávidia ženy (2005), Dievča, ktoré sa hralo s ohňom (2006) a Vzdušný zámok, ktorý vybuchol (2007). Autor trilógie Stieg Larsson krátko po odovzdaní rukopisu zomrel na infarkt, a tak sa úspechu titulov nedožil. Všetky tri knihy sa vo Švédsku v roku 2009 dočkali filmového spracovania, v ktorom si hlavné úlohy zahrali Michael Nyqvist a Noomi Rapace. Americká adaptácia prvého dielu niesla v pôvodnom znení názov The Girl with the Dragon Tattoo, čiže Dievča s tetovaním draka. Spomínané nezávislé pokračovanie Larssonových kníh, Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, sa dostalo do predaja v auguste.

Herec Peter Gallagher sa predstaví v seriáli Nové dievča (2011). Informovala o tom americká webstránka TVLine. Rodák z New Yorku sa objaví v jednej epizóde nadchádzajúcej piatej sezóny, ktorá by mala mať premiéru v januári.
Šesťdesiatročný herec stvárni Schmidtovho otca. Toho pritom v sérii stvárňuje 35-ročný Max Greenfield. Ich podobnosť však tvorcovia nevyužili po prvý raz. Gallagherov mladší kolega sa v roku 2007 ukázal v jednej epizóde seriálu O.C. California (2003 - 2007), kde sa predstavil ako mladý Sandy Cohen, ktorého staršiu verziu stvárňoval práve Gallagher.
Peter Gallagher odštartoval kariéru v roku 1980, keď sa objavil vo filme Manažér Taylora Hackforda. Hral i vo filmoch Sex, lži a video (1989), Kým si spal (1995), Skryté zlo (1995), Americká krása (1999), Tanec s vášňou (2000), Varieté (2010) či Let’s Dance: Revolution (2012). Známy je aj vďaka televíznemu seriálu Californication - Orgie v Kalifornii (2007 - 2014), v ktorom účinkoval v roku 2009.

©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

BEWARE!

BEWARE!

6. 11. 2015

Zomrel George Barris

Zomrel George Barris 


Vo veku 89 rokov zomrel americký dizajnér a konštruktér automobilov na objednávku George Barris. Rodák z Chicaga v Illinois skonal v spánku vo svojom dome v Kalifornii obklopený rodinou. Smutnú správu potvrdil prostredníctvom sociálnej siete Facebook jeho syn Brett Barris. Dôvod úmrtia tvorcu prvého Batmobilu zatiaľ nie je známy.
George Barris, vlastným menom George Salapatas, sa narodil 20. novembra 1925. Ako dieťa sa s rodinou presťahoval do Kalifornie. Po druhej svetovej vojne odišiel do Los Angeles, kde sa spolu s bratom Samom venovali výrobe áut na objednávku. Jeho talent využili napríklad Jack Arnold v dráme High School Confidential! (1958), Alfred Hitchcock v mysterióznom trileri Na sever severozápadnou dráhou (1959) alebo George Pal v dobrodružnom sci-fi Stroj času (1960). Najväčší úspech mu však zaručil spomínaný Batmobil, ktorý vyrobil pre seriál Batman (1966 - 1968). Auto zostrojil za 15-tisíc dolárov podľa konceptu Lincolnu Futura z roku 1955, ktorý odkúpil za jeden dolár. Trvalo mu to 15 dní. Batmobil vydražili v roku 2013 za viac ako štyri milióny dolárov. Medzi Barrisových zákazníkov patrili napríklad aj Bob Hope, John Wayne alebo Elton John. 


2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VÝROKY TÝŽDŇA

               VÝROKY TÝŽDŇA

Lubos Blaha
1 hr
eti mali Deda Mráza, Dušičky, Včielku Maju a Tublatanku. No a nebolo nám dobre? smile emoticonPravda, aj v dnešný deň, keď sa na vás odvšadiaľ valia vyškerené tekvice, dajú sa nájsť aj tekvice, ktoré majú charakter - taký malý vtipný pozdrav do juesej wink emoticon Pekný sobotný večer a najmä dobrú náladu, priatelia!

"Všetko prebehlo tak, ako malo."
Richard Raši zhrnul výsledky poslaneckého prieskumu vo VšZP k tete Anke.

„To, čo včera schválila slovenská vláda, nie je nič iné ako zriadenie vojenskej základne NATO na území Slovenska. Príbeh nášho členstva v Severoatlantickej aliancii je príbehom jednej obrovskej lži. Klamali nás od začiatku. No ak sa necháme oklamať tentoraz, tých vojakov odtiaľto už nedostaneme.“
Eduard Chmelár

Spectre

Spectre


5. 11. 2015

AJ RTVS NEWS

AJ RTVS NEWS



Obľúbené rozprávkové kamarátky Mimi a Líza sa vracajú v šestici nových príbehov. Slovenská režisérka Katarína Kerekesová a scenáristka Katarína Moláková pripravili pre deti nové dobrodružstvá, ktoré ponúknu vo forme knihy, televízneho seriálu, rozhlasových rozprávok, na DVD či prostredníctvom mobilnej aplikácie. Nové príbehy o dievčatkách, z ktorých jedno je nevidiace, zavedú najmladších čitateľov a divákov napríklad do starých hodín, kde hrdinky nájdu zlomyseľnú vílu Hrdzu, pod zem, kde žije úspešná atlétka - dážďovka Nela či do vesmíru.
Na výtvarnom spracovaní príbehov sa spolupodieľali výtvarník Boris Šíma a režisérka animovaných filmov Ivana Šebestová. Knižné vydanie vzniklo podľa existujúcich námetov na večerníčky, ktoré literárne spracovala Alexandra Salmela. „Páči sa mi jej schopnosť nazerať na svet cez mnohoraké pohľady, ako aj jej hravý jazyk, vďaka ktorému sa príbehy pútavo pretavili do knižnej podoby,“ zhodnotila Kerekesová. „Ako sa nám osvedčilo pri prvej knihe, deti si nielen rady pozrú rozprávku v televízii, ale neustále sa vracajú ku knižným príbehom, až ich vedia naspamäť,“ doplnila.
Rozprávkovú knihu Mimi a Líza 2 uvedú do života v piatok 6. novembra o 11:00 na knižnom veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe. Podujatie bude moderovať Dado Nagy. Deti sa s Mimi a Lízou budú môcť na podujatí stretnúť aj v rozprávkovej dielni Mama, tata, čítajte s nami, ktorá sa bude konať v sobotu 7. novembra o 15:00.
Televízne spracovanie príbehov o dvojici kamarátok uvedie Rozhlas a televízia Slovenska na Dvojke počas Vianoc. Rádio Regina zasa odvysiela rovnomenné rozhlasové rozprávky, ktoré režírovala Táňa Tadlánková. „Je to podobne ako kniha svojbytné dielo vytvorené na základe televízneho seriálu. Takže v ňom budeme počuť aj rovnaké hlasy hercov,“ prezradila Kerekesová. Rozprávky napokon vyjdú aj na DVD, a to na začiatku budúceho roka. Tvorcovia príbehy sprístupnia aj prostredníctvom mobilnej aplikácie, cez ktorú si deti budú môcť pozrieť televízny seriál, vypočuť rozhlasové hry alebo zahrať zvukové pexeso
.

©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Európska únia predstavila včera novú týždennú spravodajskú publikáciu, ktorej zámerom je čeliť fenoménu, ktorí Európania nazývajú "dezinformačné útoky" z Ruska. Tlačová agentúra DPA uviedla, že Rusko je obviňované z toho, že používa médiá na šírenie falošných informácií a podporovanie vlastnej verzie udalostí.
Vzťahy medzi Bruselom a Moskvou ochladli po vypuknutí konfliktu na východe Ukrajiny a dosiahli najnižšiu úroveň od rozpadu Sovietskeho zväzu.
Nová publikácia si kladie za cieľ ukázať európskemu publiku obrovské množstvo takýchto dezinformačných útokov, ktorým je verejnosť vystavená každý deň.
Prvé vydanie obsahuje viac ako 40 incidentov zistených v priebehu októbra, pričom ide o zhrnutie týchto správ z rôznych médií a poskytnutie informácií, ktoré pôvodné správy vyvracajú.
Mnoho správ pochádza z ruských médií, vrátane spravodajského servera Sputnik, ktorý je vo vlastníctve ruskej vlády a vznikol ako nástroj boja proti "západnej propagande". Ďalším médiom, ktoré šíri dezinformácie, je podľa EÚ štátom financovaná televízna stanica RT, ktorá vysiela vo viacerých jazykoch pre divákov žijúcich na Západe.
Medzi príklady informácií, ktoré nová publikácia vyvrátila, je napríklad správa, že Lotyšsko chce znovu zaviesť povinnú vojenskú službu, komentáre spájajúce ukrajinskú vládu so skupinou Islamský štát a ďalšími militantnými skupinami alebo článok o tom, že USA chcú zničiť Rusko len jedným zásahom, ale obrovských rozmerov.

Srbská štátna tlačová agentúra Tanjug, založená ešte v časoch bývalej Juhoslávie, prestala právne existovať po tom, ako sa do konečného termínu stanoveného na jej privatizáciu nenašiel žiadny záujemca o kúpu zostávajúceho majetku agentúry. Informovala o tom  agentúra DPA s odvolaním sa na Asociáciu srbských novinárov (UNS).
Srbské ministerstvo kultúry v oznámení potvrdilo, že agentúra Tanjug zanikne a jej približne 180 zamestnancov dostane odstupné. Predstaviteľ rezortu podľa televízie B92 vyhlásil, že dve súkromné tlačové agentúry sú pre srbský trh postačujúce. Správy o možnej transformácii Tanjugu zo štátneho podniku na vládny spravodajský úrad označil za nepodložené.
Tanjug (Telegrafická agentúra novej Juhoslávie) založili juhoslovanskí komunistickí partizáni v roku 1943 počas druhej svetovej vojny. Na vrchole svojho pôsobenia v 70. a 80. rokoch mala agentúra globálnu sieť dopisovateľov a bola medzinárodne rešpektovaná najmä pre konexie na rozvojové krajiny. Pod správu samostatného Srbska prešla v roku 2006.
Z celkového počtu 73 štátnych médií bolo do predpísaného termínu, 31. októbra, sprivatizovaných 36, niektoré postihla likvidácia. Tlačová agentúra Tanjug vstúpila do privatizácie na základe nového privatizačného zákona. Tanjug bola členom Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA).

Copyright © TASR

Stretnutie novinárskej obce a verejnosti

Stretnutie novinárskej obce a verejnosti



Stretnutie novinárskej obce a verejnosti, ktorej nie je ľahostajné, čo sa v roku Ľudovíta Štúra deje so slovenskými spisovateľmi sa uskutoční v piatok 6. novembra o 13:00 v Dome spisovateľov, Rybná brána, Bratislava.

4. 11. 2015

Novou hovorkyňou predsedu NR SR sa stala Monika Hucáková


Novou hovorkyňou predsedu NR SR 
sa stala Monika Hucáková 

 Novou hovorkyňou predsedu Národnej rady SR (NR SR) Petra Pellegriniho sa stala Monika Hucáková.
      Pred nástupom do parlamentu pôsobila na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu ako hovorkyňa pre priamo riadené organizácie.  Na ministerstvo školstva prišla z verejnoprávnej RTVS, kde pôsobila ako redaktorka spravodajstva.
      Monika Hucáková je dostupná na mobilnom čísle 0915 835 841 a na e-mailovej adrese tlacove@nrsr.sk.