Sedemnásť zastavení pary

Sedemnásť zastavení pary Tento rok nakrútime dva filmy, sedemnásťdielny seriál a 23 nových dokumentov. A urobíme záznam siedmich divadelných predstavení. Richard Rybníček , Pravda O 17 dielnom sitcome zatiaľ nevie nik. Preto ponúkame vcelku zaujímavú úvahu od nášho externistu : Možnosti riešenia : 1) Núka sa prvá možnosť: že nič také neexistuje a hrá sa len o čas. Tomu veľmi neverím, lebo z toho nekuká veľký kšeft. 2) Za pravdepodobnejšie pokladám, že niekto z kinder manažmentu počul o type sitcomov, kde skupina hercov v podstate improvizuje na nejakú aktuálnu tému. Robili s tým pokusy Švédi a kde-kto iný. Láka to tým, že je to výrobne lacné (čo by bolo lákavé pre takého pána Paru), je to však žiaľ aj obsahovo lacné (čo pánu Parovi vôbec nevadí, naopak, len nech národ osprostie). V prime-time s tým absolútne každý pohorel, postupne to zakapalo: Len občas sa niečo podobné vynorí ako tzv. non-scripted dailies, ale má to krátky život. Predstavte si však, že skupina ľudí (vrátane treťotriednych hercov) môže mať z toho božský biznis, ktorý môže trvať aj rok. 3) Treťou možnosťou je, že niekto čosi jednému z vedúceho tandemu ponúkol a keďže ide o ľudí, ktorí majú insitné predstavy o výrobe hraného seriálu, zobrali námet alebo len myšlienku, rátajú s tým, že scenár bude o dva mesiace a nakrútené to bude do jesene. A bude to samozrejme „mega“, tentoraz „megaseriál“. Teda vznikne niečo ešte slabšie, ako bola Zborovňa. O neskúsenosti kinder manažmentu stačí jeden detail: istá produkčná musela vysvetľovať riaditeľovi pre všetko p. Parovi, čo je to komparz a aj to, že sú relácie, v ktorých komparz musí byť. Taký človek Vám povie, že do jesene nakrúti čokoľvek. Veď je to ešte dlhých 6 mesiacov. 4) V Košicoch existuje už roky hotový scenár sitcomu, ktorý má podozrivo podobný počet dielov. Tri roky po sebe to predkladali štátnemu fondu Pro Slovakia, čítali to tam najmenej ôsmi ľudia a všetci prišli k záveru, že je škoda o tom hovoriť. Stojí za tým osoba, ktorá má vplyv a mala styky s našimi chlapcami. 5) Aj v Bratislave sa potuluje niekoľko „hotových“ scenárov na sitcomy. Ich úroveň je zúfalá. Spýtajte sa známeho dramaturga, ktorý musel odísť do Jojky. Napokon, kto je dnes schopný v STV kvalitne odčítať seriálový text? Žiaľ, ani dočasný poradca Ondrej Šulaj nikdy nebol televíznym scenáristom prvého rangu, jednoducho to nie je televízna krvná skupina, skôr kinematografická a divadelná. Okrem toho si myslím, že na požiadanie by mal mať hociktorý člen Rady právo prečítať si aspoň časť z veľkého projektu, bez toho, aby sa to vnímalo ako cenzúra. Ale môže zachrániť vedenie pred zbytočným vyhadzovaním peňazí. 6) Napokon je ešte jedna možnosť, ktorú využívajú neskúsené televízie a ktorú pripúšťam aj u našej chlapčenskej kapely: pri nej sa kupujú hotové „formáty“ v zahraničí, len ich jemne upravujú na miestne podmienky. Aj to je po Superstaroch a v tom nákupnom ošiali formátov možné. Alebo sa jednoducho storyboard odkuká, teda ukradne. Tých možností môže byť samozrejme viac, ale tieto sú najpravdepodobnejšie