PRÁVNY KÚTIK

PRÁVNY KÚTIK Vec: Odvolanie voči rozhodnutiu Slovenská televízia nevyhovela mojej žiadosti zo dňa 13.1. 2005 o sprístupnenie informácie - obchodných zmlúv medzi STV a jej dcérskymi spoločnosťami: STV Broadcasting STV Production and Technology TV KE TV BB 1.2. media Koncesia Voči tomuto rozhodnutiu podávam v zákonnej lehote odvolanie. Zdôvodnenie: 1. Z paragrafu 2, ods. 2. zákona 211/2000 Z. z. vyplýva, že Slovenská televízia je povinnou osobou. Podľa odôvodnenia výrokovej časti STV nesprístupňuje požadovanú informáciu, lebo „na činnosť a záväzky dcérskych spoločností, ako aj na záväzky STV voči nim nie sú používané verejné financie“. Toto zdôvodnenie vychádza z paragrafu 2. ods. 3. citovaného zákona, ktorý vymedzuje povinnosti právnických osôb z hľadiska sprístupňovania informácií, založených povinnými osobami, teda aj STV. Moja žiadosť o sprístupnenie informácie nebola adresovaná príslušným spoločnostiam, založeným STV, ale priamo Slovenskej televízii ako povinnej osobe. Preto zdôvodnenie, opierajúce sa o uvedený paragraf 2. ods. 3. zákona 211/2000 Z.z., je z hľadiska mojej žiadosti bezpredmetné. Rozhodujúci podľa môjho názoru je paragraf 3. ods. 1., že „každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii“. Predpokladám, že STV, ktorá je zakladateľom a 100-percentným vlastníkom uvedených spoločností, mnou požadované informácie má. Navyše prinajmenšom v prípade spoločnosti Koncesia s.r..o., ktorá má vyberať koncesionárskej poplatky, spochybňujem tvrdenie, že na činnosť a záväzky tejto dcérskej spoločnosti, nie sú nie sú, či nebudú používané verejné financie. 2. Rovnako namietam, voči zdôvodneniu, že „Slovenská televízia nesprístupňuje požadovanú informáciu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva v zmysle paragrafu 10. zákona 211/2000 Z.z.“ Dovoľujem si Vás upozorniť na paragraf 12 citovaného zákona, podľa ktorého „všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon“. Je zrejmé, že prinajmenšom nie všetky ustanovenia príslušných zmlúv majú charakter obchodného tajomstva, a preto vás žiadam o sprístupnenie tých častí, ktoré obchodnému tajomstvu v zmysle paragrafu 17. ods 1. Obchodného zákonníka z vášho pohľadu nepodliehajú. Zároveň vás žiadam o informáciu, ktorou STV ako povinná osoba vymedzila tie skutočnosti v uvedených zmluvách, ktoré pokladá za obchodné tajomstvo. Vec: Doplnenie odvolania voči rozhodnutiu Moje odvolanie voči rozhodnutiu STV zo dňa 2. februára 2005 vo veci sprístupnenie informácii podľa Zákona 211/2000 dopĺňam nasledovne: 1. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ Odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 24.1.2005 však tieto zákonné náležitosti neobsahuje. V rozhodnutí sa neuvádza, ktoré konkrétne skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie. Takisto sa v ňom neuvádza, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení týchto dôkazov resp. skutočností. V rozhodnutí sa iba cituje ustanovenie § 17 Obchodného zákonníka a konštatuje sa, že „Pre naplnenie pojmu obchodné tajomstvo je potrebné súčasné splnenie všetkých piatich objektívnych i subjektívnych pojmových znakov uvedených v § 17 Obch. zákonníka. V prípade, že sú kumulatívne všetky podmienky uvedeného paragrafu, nadobúda daná právnická osoba subjektívne právo na obchodné tajomstvo.“ V rozhodnutí sa teda naznačuje, že všetky informácie obsiahnuté v požadovaných zmluvách sú obchodným tajomstvom, avšak bez akéhokoľvek konkretizovania alebo zdôvodnenia. Z obsahu rozhodnutia však vôbec nemožno posúdiť, či všetky informácie obsiahnuté v zmluvách naozaj spĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, alebo ide len o deklaráciu, ktorá sa nezakladá na skutočnosti. V zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení musí byť uvedené „ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie“ – t.j. príklady jednotlivých druhov resp. kategórií informácií, ktoré sú obsiahnuté v požadovaných zmluvách (napr. obchodné kalkulácie, výrobné postupy, marketingové postupy) a následne by v ňom malo byť uvedené „akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov“ – t.j. zdôvodnenie, prečo je takýto druh informácie obchodným tajomstvom podľa § 17 Obchodného zákonníka Rozhodnutie zo dňa 24.1.2005 tieto náležitosti neobsahuje. Z toho dôvodu je rozhodnutie nezákonné a nedostatočne odôvodnené. 2. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.“ Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. „Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17)“. Tým, že mi nebolo písomné rozhodnutie doručené poštou, ale iba prostredníctvom elektronickej pošty, čo podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku nie je prípustný spôsob oznamovania písomného rozhodnutia, prišlo v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. aj k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Inštitút fiktívneho rozhodnutia však slúži len na ochranu práva žiadateľa na prístup k informáciám a na zabezpečenia konania bez prieťahov. Fiktívne rozhodnutie neobsahuje zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovaných informácií (odôvodnenie) a ani iné náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku (výrok, poučenie o odvolaní). Nezákonnosť fiktívneho rozhodnutia a nevyhnutnosť jeho zrušenia potvrdila i súdna prax. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 7 Sž 180/01 „Fiktívne rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako povinnej osoby ako aj fiktívne rozhodnutie ministra ako vedúceho orgánu štátnej správy o podanom rozklade podliehajú síce súdnej preskúmavacej právomoci, ale vzhľadom na to, že ide o zákonnú fikciu, nebolo v možnostiach súdu preskúmať dôvody uvedených rozhodnutí obidvoch stupňov a teda ani posúdiť ich zákonnosť. Z uvedeného vyplynul nevyhnutný záver Najvyššieho súdu SR, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.“ Podľa rozsudku Krajského súdu Bratislava 19 S 31/02: „Ustanovenie § 19 ods. 3 ZSI ( a rovnako aj ust. § 18 ods. 3 ZSI) treba vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie (prvostupňové) konanie a následne vydať riadne rozhodnutie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia určite nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácie, pred jej nečinnosťou.“ “Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v zmysle § 19 ods. 3 ZSI treba považovať za nezákonné z dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Predovšetkým neobsahuje odôvodnenie, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné, čo samo osebe je dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia (§ 250j ods. 2 veta druhá O.s.p.). Nakoľko aj prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby trpí nedostatkom dôvodov, bolo potrebné aj toto rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné.“ V dôsledku uvedených skutočností je aj fiktívne rozhodnutie nezákonné. Verím s skorú odpoveď na moje odvolanie a zostávam s pozdravom Ja v skorú a pozitívnu odpoveď neverím. Poznáme svojich, nie ?Sanchez Illich Ramirez CARLOS