MEDIA NEWS ?

MEDIA NEWS ? Podľa ministra dopravy Pavla Prokopoviča chce slovenská vláda v tomto roku kúpiť Rádiokomunikácie, a.s. od Slovak Telecomu . Cenu neupresnil. "Je vytvorená komisia, ktorá dokončuje súpis majetku Rádiokomunikácií. Potom budeme jednať s vedením Deutsche Telekom o cene. Vo vláde budeme diskutovať, čo s tým urobíme. Jednou z možností je ponechať spoločnosť v rukách štátu , ďalšou je privatizácia. Uvažuje sa aj o prevode na verejnoprávne a súkromné médiá " povedal Prokopovič. Po niekoľkách rokoch úvah je takéto nesystémové a nejasné vyjadrenie ministra šokovou výstrahou. Pred voľbami sa totiž môže s Rádiokomunikáciami manipulovať. Nakoniec- ide len o peniaze, alebo aj o verejný záujem ? Na pripomenutie : 2003 Vieme, čo chceme a aj to robíme Rozhovor pre euroREPORT s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlom Prokopovičom pripravil Peter Vidovan. Momentálne je jednou z našich priorít návrat rádiokomunikácií späť pod našu správu. Znamená to, že rádiokomunikácie bude opäť riadiť štát?Nie, iba hľadáme efektívnejší spôsob riadenia pre tých, ktorí sú bytostne závislí od rádiokomunikácií, čiže od frekvencií, aby som bol úplne presný. To si však žiada nájsť taký model, ktorý by bol vhodný pre všetky zainteresované strany - pre používateľov i pre štát. Znamená to, že by sa akcionármi tohto nového subjektu stali povedzme aj naše verejnoprávne médiá - Slovenský rozhlas a STV? Nielen oni. Ako jedna z možností totiž naozaj prichádza do úvahy aj vytvorenie nového subjektu, v ktorom by akcionármi popri STV a SRo boli aj súkromné rádiá a televízie, vrátane asociácie nezávislých tvorcov a účastníkov súkromného sektora. Pretože potrebujeme nie iba tých, čo sú od rádiokomunikácií závislí, ale aj tých, ktorí chcú investovať. O presnom modeli riadenia je však predčasné hovoriť. Zatiaľ iba naznačujem, ako uvažujeme a čo sa môže stať. 18. 10. 2004 Poradenská spoločnosť Wood & Company začala v spoločnosti Rádiokomunikácie, ktoré sú súčasťou Slovak Telecomu (ST) hĺbkový audit. Rádiokomunikácie sa zaoberajú šírením televízneho a rozhlasového vysielania a boli spolu s ostatnými aktívami ST sprivatizované. MDPT momentálne poverilo poradenskú spoločnosť, aby po vypracovaní hĺbkového auditu navrhlo čo najrýchlejší a najtransparentnejší predaj Rádiokomunikácií späť do rúk štátu. Navrátenie Rádiokomunikácií (RKO) späť do rúk štátu iba napráva doteraz pretrvávajúci nelogický stav, kde súkromná firma spravovala a ovládala štátom vlastnené frekvencie, po ktorých sa šíri televízny a rádiový signál, signál verejnoprávnych médií nevynímajúc. Prechod RKO do súkromných rúk spôsobil problémy práve STV a Slovenskému rozhlasu (SRo), keďže nový súkromný vlastník RKO začal tvrdo vyžadovať platby za šírenie signálu týchto inštitúcií, pričom hrozilo ich vypnutie. Kým boli RKO štátnym podnikom, manažmenty STV ako aj SRo neboli nútené túto situáciu riešiť, pretože bolo v záujme štátu (aj keď na dlh a nepriamymi dotáciami) signál verejnoprávnych médií šíriť. Záujmy Deutsche Telecom však boli samozrejme iné. V súvislosti s tým sa vynárajú otázky o kompetentnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) a jeho privatizačného poradcu, ktorí tento nelogický stav vôbec dovolili. Privatizačný poradca, ktorý pomáhal pri predaji ST do rúk nemeckého koncernu mal tento stav už dopredu predvídať a navrhnúť odčlenenie RKO od ST a ponechať ich v rukách štátu. Provízie za pomoc pri privatizácii sú značné a tak takéto pochybenie privatizačného poradcu by zo strany štátu resp. MDPT nemalo byť tolerované. Pomoc pri predaji resp. navrátení RKO späť do vlastníctva štátu bude dozorovať ďalší privatizačný poradca, ktorý si za svoje služby naúčtuje nemalé sumy, ktoré pôjdu zo štátneho rozpočtu. Bolo by namieste uvažovať o tom, aby tieto náklady hradil buď privatizačný poradca, alebo bola vyvodená osobná zodpovednosť tých, ktorí pri privatizácii zastupovali MDPT. Takáto privatizácia a následná reprivatizácia resp. navrátenie majetku späť do rúk štátu stojí daňových poplatníkov zbytočné peniaze, ktoré by sa v už aj tak napätom štátnom rozpočte dali využiť účelnejšie. Aj tento prípad ukazuje, že štátne orgány mnohokrát postupujú v rozpore so záujmami štátu a niekedy aj v rozpore so zdravým rozumom. Či už z úmyselnej alebo neúmyselnej nedbanlivosti a nepozornosti, vznikli štátu mnohomiliónové škody a zbytočné výdavky, zodpovedný však nie je nik. Je správne, ak sa pri strate nahrávok z odpočúvacieho zariadenia vyvodzuje osobná zodpovednosť, tá by však mala byť zakotvená a vyžadovaná aj v takýchto prípadoch a vždy. Štát, hocako bohatý, si jednoducho nemôže dovoliť podobné prehmaty a predstavitelia MDPT by mali buď od privatizačného poradcu alebo svojich (bývalých) zamestnancov zodpovedných za tento prešľap tvrdo vyžadovať osobnú resp. finančnú zodpovednosť a plnú náhradu vzniknutých škôd. E-politika