OBČERSTVOVACÍ KÚTIK.zabudnuté

OBČERSTVOVACÍ KÚTIK.zabudnuté Dá sa naformulovať cieľ verejnoprávnej služby? Nedokážem ho naformulovať ani ja, ani vy. Sú to prázdne reči. Pretože každý si tento cieľ naformuluje podľa toho, čo mu bude vyhovovať. Prestaňme sa už konečne skrývať za verejnoprávnosť, robili sme tak desať rokov a štátny rozpočet to stálo takmer 8 miliárd korún. Vo svojom projekte hovorím o tom, že najlepšia definícia verejnej služby, akú poznám, je definícia BBC. A dá sa dokonca aplikovať aj na Slovensko Richard Rybníček SLOVO 2203 BBC Základným zmyslom existencie BBC je podľa jej oficiálnej prezentácie obohacovanie života ľudí kvalitnými programami a službami, ktoré informujú, vzdelávajú a zabávajú. Jej vízia spočíva v napĺňaní cieľa byť najkreatívnejšou a najdôveryhodnejšou organizáciou na svete. Ako taká prináša široké spektrum vlastných programov a služieb pre každého. Jej programy neobsahujú ani komerčné záujmy, ani politickú zaujatosť. Predmetom jej činnosti je prevádzkovanie televízie, rádia, národnostných, lokálnych, detských, vzdelávacích, jazykových a iných služby pre kľúčové skupiny divákov a poslucháčov. O popularite BBC svedčí aj fakt, že ich každý týždeň využíva vyše 90 % populácie Veľkej Británie. BBC prevádzkuje tiež orchestre, aktívne podporuje talenty v príprave a produkcii pre britský vysielací, hudobný, dramatický (divadelný) a filmový priemysel. BBC je financovaná z príspevkov, vyplývajúcich z jej licencie a platených občanmi, teda vlastne koncesionárskymi poplatkami. Nemusí preto napĺňať záujmy inzerentov ani produkovať zisk pre akcionárov. To značí, že sa môže sústrediť na prípravu kvalitných programov a služieb naozaj pre každého, pričom mnohé z nich by pri financovaní len z reklamy či príspevku vôbec nevznikli. "Sme nezávislí, nestranní a čestní". Základným atribútom spravodajstva BBC je dôvera. "Sme nezávislí, nestranní a čestní," hovorí oficiálna prezentácia BBC. Zakladá si na na zabezpečovaní kvality a hodnôt a za svoju hnaciu silu považuje tvorivosť. Zároveň rešpektuje jedinečnosť každého zamestnanca, ktorý tak má šancu odovzdať svoje maximum a prispieť k vytvoreniu kvalitného spravodajstva i akýchkoľvek iných programov BBC. "Usilujeme sa byť najtvorivejším a najdôveryhodnejším vysielateľom a tvorcom programov na svete. Neustále pracovať na uspokojení potrieb našich divákov a poslucháčov službami, ktoré informujú, vzdelávajú a zabávajú a obohacujú ich život spôsobmi, ktoré samotný trh nezabezpečí. Chceme byť verní naším verejným záujmom, podporovať najinovatívnejšie talenty Spojeného kráľovstva, pracovať nezávisle na kohokoľvek záujmoch a ašpirovať na napĺňanie najvyšších etických štandardov," hovorí oficiálna deklarácia BBC. BBC nemá povolené vysielať reklamy ani využívať sponzorstvo. Práve to je základným predpokladom jej nezávislosti a zabezpečuje jej vedenie k napĺňaniu verejných záujmov. Pokiaľ by totiž BBC predávala vysielací čas, či už všeobecne alebo čiastkovo, snaha inzerentov alebo iné komerčné tlaky by mohli ovplyvňovať jej programovú štruktúru a priority. Zaujímavosťou v zmýšľaní tvorcov hodnôt BBC je poznámka: "V takom prípade by sa tiež výrazne znížili príjmy pre iných vysielateľov." BBC vyvíja v rôznych kútoch sveta aj rôzne komerčné aktivity, ktoré však nie sú financované z koncesionárskych poplatkov. Tieto aktivity sú jednoznančne oddelené od verejnoprospešných služieb BBC, no zisky z nich pomáhajú udržať koncesionárske poplatky na úrovni dostatočne nízkej, aby mali ich poplatníci pocit dobrej investície do programov. Editorské zásady pre zamestnancov BBC Napĺňanie poslania BBC podmieňuje dodržiavanie základných editorských zásad, ktoré jej dávajú morálny základ pre napĺňanie štatútu verejnoprávnosti. Ich znenie uvádza etický kódex BBC, definujúci pravidlá, ktorými sa majú zamestnanci BBC pri príprave programov riadiť. Hlavné editorské zásady: Nestrannosť... Nutnosť nestranného postoja vychádza zo srdca BBC. Všetky programy a služby BBC musia byť otvorené akýmkoľvek názorom, férové a jednoznačne poukazovať na rešpekt voči pravde. Žiadny konkrétny myšlienkový prúd nesmie ostať v BBC nepovšimnutý alebo prezentovaný na nižšej úrovni. Presnosť... Musíme byť akurátni a musíme byť pripravení overovať presnosť priamo,krížovou kontrolou i pátraním po spresňujúcich informáciách. Kdekoľvek je to možné, musíme zhromažďovať bezprostredné informácie, vychádzajúce z našej vlastnej prítomnosti na mieste diania. Pokiaľ to nie je možné, musíme o ňom hovoriť s jeho bezprostrednými účastníkmi. Presnosť je však často viac než len zabezpečenie správnych faktov. Preto sa musíme snažiť o získanie všetkých relevantných informácií o tom, čoho sa reportáž alebo opis týkajú. Férovosť... Programy BBC majú byť založené na férovosti, otvorenosti a priamom jednaní. S účastníkmi sa má jednať čestne a s rešpektom. Majú právo vedieť, o čom je program, aký druh účasti sa od nich očakáva, či ide o priamy prenos alebo záznam a či bude redakčne upravovaný. Podávanie úplného a presného pohľadu na ľudí a kultúry......tak vo Veľkej Británii ako aj kdekoľvek vo svete. Programy BBC a služby majú odrážať a vykresľovať ich rozličný dopad na samotný život ľudí. Pokiaľ tak konáme, objavujeme nové danosti, perspektívy, tváre a hlasy, obohacujúce našim divákom naše programy. Pri zobrazovaní sociálnych skupín je nutné vyhýbať sa stereotypom. Editorská mravná integrita a nezávislosť... Diváci i poslucháči musia mať možnosť dôverovať úplnosti programov BBC. Musia si byť istí, že úpravy sa uskutočňujú v súlade s editorskými zásadami, nie ako výsledok nepatričného tlaku, či už politického,ekonomického alebo akéhokoľvek iného. Vedľajšie aktivity tvorcov programov nemôžu nevhodne vplývať na samotné programy. Úcta pred súkromím... Správanie, korešpondencia a konverzácia v súkromí nesmie byť vynášaná na verejnosť, kým neexistuje širší verejný záujem. BBC má rešpektovať súkromie jednotlivcov. Akékoľvek narušenie súkromia musí byť ospravedlniteľné službou vyššiemu záujmu. Rešpektovanie zásad vkusu a slušnosti ... Tvorcovia programov si musia byť vedomí a brať do úvahy často rozdielne nazeranie divákov na to, čo vzbudzuje pohoršenie a čo nie. Právo vzbudiť očakávania diváckej obce tvorivým a prekvapujúcom spôsobom musí byť neustále podrobované sebakontrole, aby divácka verejnosť nebola nechcene pohoršená tým, čo vysielame alebo zverejníme. Je životne dôležité posudzovať očakávania verejnosti, súvisiace s určitými programami, službami a časovými úsekmi. Vyvarovanie sa napodobňovaniu asociálneho a kriminálneho správania... Divácka verejnosť si je vedomá možnosti napodobniť konanie, ktoré videla alebo o ktorom počula v televízii či rádiu. Preto má byť uistená, že žiadna životunebezpečná, asociálna či nezákonná činnosť, zobrazovaná v programoch BBC, nebude inšpiráciou pre nasledovanie. Zabezpečenie blaha detí... Tvorcovia programov musia venovať zvláštnu pozornosť zamedzeniu ujmy na deťoch, vystupujúcich v programoch. Musia veľmi pozorne zvažovať možný dopad programu na ktorékoľvek z detí, ktorých sa týka - či už priamo spôsobom spracovania alebo možným dôsledkom jeho odvysielania. Nezaujatosť voči osobám pri rozhovoroch... Rozhovory BBC musia byť vedené v rámci dobrých spôsobov a zdvorilosti. Môžu byť pátravé, ostré, skeptické, nasýtené informáciami, ale nie stranné, nezdvorilé a emotívne naklonené jednostranným argumentom. Môžu byť vyzývavé ale nie agresívne, tyranizujúce či vulgárne, nech už ide o akúkoľvek provokáciu. Osoba, s ktorou sa robí rozhovor, musí dostať férovú šancu prezentovať svoju kompletnú odpoveď na položenú otázku. Rešpekt pred rôznorodou diváckou obcou Veľkej Británie... Programy a služby BBC musia byť relevantné a vhodné pre všetkých členov diváckej verejnosti vo všetkých častiach Spojeného kráľovstva. Nezávislosť od komerčných záujmov... Programy BBC nemôžu v žiadnom prípade vzbudzovať dojem, že podporujú alebo zvýhodňujú akýkoľvek projekt, službu alebo spoločnosť. Všetky zmienky o produktoch a službách musia byť editorsky ospravedlniteľné a nesmú obsahovať element záverov. Zdroj :Martin Jesný, Changenet Aké sú podľa Vás dôvody existencie verejnoprávneho média? Richard Rybníček: Z hľadiska európskej kultúry je verejnoprávne médium kultúrnou inštitúciou, ktorá by mala udržiavať kultúrne hodnoty a tradície občanov a národa tej-ktorej krajiny. Zároveň je verejnoprávna inštitúcia pod kontrolou verejnosti, keďže si ju občania zároveň platia. Je to služba všetkým občanom, celej verejnosti. Všetkým ľuďom od teenagerov až po starých ľudí, bez rozdielu. To znamená, že by sa vo verejnoprávnom médiu mali vyskytnúť rôznorodé programy. Malo by dbať predovšetkým na spravodajsko-publicistické materiály aj na vážnejšie, menšinové žánre atď. Čo je podľa Vás služba vo verejnom záujme? Richard Rybníček: Podľa mňa služba vo verejnom záujme je to, aby ľudia dostávali vo verejnoprávnej televízii to, čo naozaj chcú a to sa z pohľadu STV musí merať aj sledovanosťou. Pokiaľ program nepozerá nikto, alebo 0,5 % ľudí, už to nie je služba vo verejnom záujme, pretože verejnosť o takéto služby záujem nemá. Služba verejnosti nie je o tom, že si ju zopár intelektuálov alebo “mediálnych expertov” zadefinuje a potom sa zopár tvorcov na nej dostatočne “nabalí”. Je to podľa mňa presne o tom, čo chcú ľudia aj keď nie za každú cenu. Národnostný alebo menšinový magazín, nemusí lámať rekordy v sledovanosti a porážať komerčné stanice, lebo to nie je jeho zmysel. Ale aj pri náročnejších programoch treba dosiahnuť to, aby zasiahol istú skupinu, ktorú môže ovplyvniť. Načo by nám služba verejnosti vo verejnoprávnej televízii bola, keby ju nikto nepozeral. Verejný záujem je záujem všetkých obyvateľov Slovenska. Ten sa odráža v dôveryhodnosti a v sledovanosti tejto inštitúcie. Výhoda STV s dvomi programami je, že okruh STV 1 je pre univerzálnejšieho diváka, prináša viacej zábavy, viac filmov, ktoré priťahujú väčšiu sledovanosť aj reklamu, aby zarobili na tie programy ktoré pôjdu na STV 2. STV 2 tak dokáže priniesť oveľa väčšie množstvo náročnejších, komplikovanejších, intelektuálnejších a menšinových programov. Aké máte kritériá na hodnotenie kvality, či nekvality, naplnenie či nenaplnenie poslania verejnoprávneho média? Richard Rybníček: Program musí mať istú kultúrnu hodnotu, kultúrnu kvalitu. Filmy, dokumenty aj zábava sa dajú vyberať na základe kultúrnej kvality. Z toho sa odvíja sledovanosť a vplyv na verejnosť. Pokiaľ má program významný vplyv na verejnosť, robí diváka „informovanejším“, v takom prípade sa zvyšuje hodnota tejto inštitúcie, hodnota jej vplyvu. Verejnoprávna inštitúcia musí mať ambíciu, šíriť čím viac kvalitných, dokumentárnych, menšinových a pod. informácií, lebo tým podľa môjho názoru vzrastá aj istá kultúrna úroveň tohto národa. Dôležitým kritériom je aj sledovanosť. Akým spôsobom sa médium, ktoré vediete, môže brániť voči politickým tlakom? Richard Rybníček: Profesionalitou manažmentu na čele s riaditeľom. Dodržiavaním zásadných profesionálnych televíznych pravidiel, ktoré platia všade na svete. Televízia je ako žena, ktorú keď urazíte tak sa Vám pomstí. Bol tu príklad mojich predchodcov, ktorí túto televíziu zneužívali, urážali, slúžili rôznym skupinám a tak aj skončili… Televízny profesionál si nesmie dovoliť a nemôže dovoliť dostať sa pod jednostranný tlak politickej strany a robiť to čo tá politická strana chce, pretože nie je predsa možné aby si manažment robil hlupáka z televízneho diváka. Televízny divák okamžite dokáže rozpoznať kvalitu na obrazovke a dokáže rozoznať manipuláciu. Politikom a politickým stranám sa dá brániť tak, že sa chováte ako profesionálna televízia: rešpektujete zásady profesionality a rešpektujete zásady fungovania televízie. V tej chvíli, aj politici nebudú žiadnym radikálnym spôsobom tlačiť na televíziu. Najlepšie by bolo, keby politici nemali žiadny ekonomický problém s touto inštitúciou, nemuseli ju dotovať, neťažila ich ako problém, ktorý im stále spôsobuje zásahy do rozpočtu… Pokiaľ toto cítia politici tak dajú pokoj. Z môjho pohľadu v tejto chvíli nemám problém s politikmi, ja si dokážem s politikmi veci vydiskutovať. Mám svoje profesionálne kritériá a politici ich musia pochopiť. Politici majú svoje požiadavky a ja viem či sú ich požiadavky prehnané alebo nie sú. Viac som zvedavý, ako sa televízia vysporiada s lobistickými skupinami z tvorivého prostredia. Producentskými firmami, rôznymi hereckými a umeleckými asociáciami, ktorým ide o peniaze. Mnohí ľudia z tvorivého prostredia, chcú z tejto inštitúcie dostať peniaze, bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa táto inštitúcia nachádza a bez ohľadu na to, že ich požiadavky ju môžu zruinovať. Tvorivé lobistické skupiny, po minulé roky aj dnes vytvárali neúmerný tlak na financie v tejto inštitúcii, čo tejto inštitúcii takmer spôsobilo finančný kolaps a toto je pre mňa neprijateľné. Čiže oveľa väčšie nebezpečenstvo ako politické strany, ako si to dnes mnohí snažia nahovárať, sú ľudia z rôznych lobistických tvorivých skupín a asociácií. Neobávate sa, že reklama ovplyvní napĺňanie poslania verejnoprávneho média (napr. cenzúra negatívnych informácii o veľkých inzerentoch, tlak na komercionalizáciu obsahu verejnoprávneho média s cieľom zvýšiť sledovanosť...)? Richard Rybníček: Absolútne si to nemyslím. Je to úplný nezmysel a diskusia o tomto je pre mňa vôbec neprípustná. Slovenská televízia má dva programy. Jeden program má byť univerzálnejší, na ktorom získame zdroje na to, aby sme mohli vyrábať programy na STV 2. Tu budeme vytvárať tie zásadné programy verejnej služby ktoré sú potrebné. Ja som sem prišiel s takýmto projektom. Reklama je dôležitou súčasťou tejto inštitúcie. Zobrať reklamu Slovenskej televízii znamená zlikvidovať Slovenskú televíziu s dvoma okruhmi. Akonáhle by sa tejto inštitúcii zobrala reklama, znamenal by to buď pád tejto inštitúcie, alebo úplnú zmenu filozofie jej fungovania, bez nároku na dva programy. O tom som z ekonomického, z manažérskeho hľadiska dnes, pri situácii, ktorú tu zažívam, absolútne presvedčený. Reklama je istým motivačným prvkom na tvorcov a výrobcov programov. Musíte byť konfrontovaný s tým, či vyrábate program pre ľudí, či sa ten program ľuďom páči alebo nie. Bez tejto konfrontácie televízia nemá žiadny zmysel. Bez reklamy to jednoducho nejde a ja mám reklamu zapracovanú vo svojom projekte. Bez reklamy by som túto inštitúciu neviedol, nechcel viesť, nevedel by som ju viesť, ani by ma ju nebavilo viesť, lebo by som stratil jeden dôležitý motivačný prvok smerom do vnútra televízie aj smerom k tvorcom programov. V médiu, ktoré vediete sú pozície na ktorých je zvýšené riziko klientelizmu (resp. korupcie). Aké konkrétne opatrenia ste zaviedli aby ste na týchto pozíciách predišli prípadnému klientelizmu (resp. korupcii)? Richard Rybníček: Prijal som opatrenia, za ktoré ma bohužiaľ kritizujú z externého prostredia - centralizoval som riadenie. Centralizoval som riadenie, pretože je dôležité zmapovať si celú situáciu v Slovenskej televízii. Dostať chod tejto inštitúcie pod kontrolu a postupne zavádzať mechanizmy, alebo na dôležitých postoch vymieňať ľudí, ľuďmi, ktorým dôverujem a o ktorých viem, že klientelizmu predídu. Rozhodol som o tom, kto za čo bude v tejto inštitúcii zodpovedný. Zdedil som inštitúciu, kde nikto nebol zodpovedný za nič, kde sa všetci vyhovárali jeden na druhého. Popri tom, ale robili rozhodnutia na nižších zložkách riadenia a spôsobovali problémy tejto inštitúcii. Súčasným scentralizovaním, zefektívnením chodu firmy, zmenou jej organizácie, potom postupným rozdelením jasných kompetencií – “Kto je za čo zodpovedný.”, sa dá zabrániť klientelizmu a úniku peňazí, ktorý sa tu dial po minulé roky. Akým spôsobom sa koncesionár môže dožadovať zmeny v prípade, že s obsahom, či fungovaním verejnoprávneho média nie je spokojný? Richard Rybníček: Vždy môže písať. Televízia je povinná mu odpovedať. Je povinná s ním komunikovať. Plánujeme zaviesť takzvané “divácke fórum”. Raz za štvrťrok by sme chceli zvolať do televízie vzorku približne 150 až 200 ľudí, ktorá bude vybraná podľa sociologických kritérií tak, aby zahrňovala všetkých koncesionárov alebo skupiny. Chceme tu v televízii s týmito ľuďmi, diskutovať o programe. O tom, čo by chceli vedieť, čo nie, čo sa im zdá príjemné, čo sa im nezdá príjemné, čo je pre nich dôležité a čo pre nich dôležité nie je. Je veľmi dôležité, že koncesionári raz za týždeň počujú od riaditeľa televízie odpovede na otázky, ktoré oni sem posielajú. Potrebujú počuť vysvetlenie toho čo sa to tu deje. Relácia je realizovaná na profesionálnej báze, čiže odpovedá sa na otázky a vysvetľuje sa čo sa v tejto inštitúcii deje. Je dôležité, aby divák mal kontakt s televíziou a vedel, že s ním televízia chce komunikovať a komunikuje. Z tohto pohľadu si myslím, že momentálne robíme všetko preto, aby sme komunikovali s televíznym divákom a spĺňali jeho požiadavky. Ústrednému riaditeľovi Slovenskej televízie Richardovi Rybníčkovi sme ešte položili nasledujúce dve otázky: V interview pre Nové slovo ste sa vyjadrili: "Chcem aby STV bola mienkotvorná inštitúcia." Čo ste tým mali na mysli? Mienkotvornosťou som myslel, že Slovenská televízia bude mať absolútne dôveryhodné a profesionálne spravodajstvo, spravodajské relácie a publicistiku. To znamená, že to bude televízia, ktorú budú občania považovať za svoj základný zdroj informácií. Aby si vedeli zhodnotiť aktuálnu politicko-spoločenskú situáciu v štáte. Aby im STV dodávala profesionálne informácie, s ktorých si oni urobia svoj názor. Keby som to mal porovnať, chcel by som mať zo slovenskej televízie z hľadiska politicko-spoločenskej informovanosti a kvality spravodajstva a publicistiky taký vplyv, ako má ZDF v Nemecku. Kam siaha Vaša osobná zodpovednosť na poste generálneho riaditeľa? Čo urobíte, ak sa ciele reformy v STV nenaplnia, príp. sa situácia v STV ďalej zhorší? Mám trestno-právnu zodpovednosť. To znamená, že ja som človek v tejto inštitúcii, ktorý nesie plnú , trestno-právnu zodpovednosť za vysielanie, za program, za hospodárske výsledky atď. Za mnou treba urobiť jednoducho kontroly a za mňa budú hovoriť výsledky. Mám funkčné obdobie štyri roky. Netvrdím, že až po štyroch rokoch sa má vyhodnocovať moje pôsobenie. Slovenská televízia stála od svojho vzniku od 90-teho roku štátny rozpočet 8 miliárd slovenských korún a zdedil som ju s ďalšou miliardou dlhu. Nie je možné, pri tak zásadných krokoch a pri tak zásadnej reforme, aká sa deje v Slovenskej televízii očakávať odo mňa, že po 9 mesiacoch sa táto situácia zmení. Po roku spustíme nový program. V lete budúceho roka z vnútorného hľadiska bude stabilizovaná organizačno-ekonomická prevádzka firmy a do dvoch rokov bude Slovenská televízia definitívne stáť na nohách. Mojim obrovským súperom sa v tejto chvíli stáva čas a ľudia, ktorí zistili, že Slovenská televízia pre nich prestáva byť dojnou kravou, že Slovenská televízia vo svojom vnútri (v organizačných a ekonomických mechanizmoch nie programových), bude fungovať ako normálna súkromná firma. Musí efektívne narábať s peniazmi koncesionárov, musí byť minimálne na nulovom hospodárskom výsledku, čiže nesmie byť zadĺžená. Musí v nej pracovať vždy iba toľko ľudí, koľko vyrába, jednoducho musí to byť normálne zdravá inštitúcia. Inštitúcia, ktorá si plní záväzky voči obchodným partnerom, dodržiava zmluvy. Keď sa takto bude tejto firme dariť, tak potom to bude vidieť aj na programe. Z tohto pohľadu, je slušné a korektné dať šancu nechať dokončiť začatú reformu. Nemám s tým problém a rád budem niesť trestno-právnu zodpovednosť za svoje kroky, ale ja som osobne presvedčený, že táto reforma sa podarí a že ju dovediem do úspešného konca. Dokážem, že filozofia dvoch programov – jedného rodinného a univerzálneho typu a druhého programu verejnej služby, je trend budúceho fungovania verejnoprávnych inštitúcii. Len takto je verejnoprávna televízia schopná sa finančne, ekonomicky aj programovo udržať nad vodou. Musí mať veľmi tvrdé manažérske pravidlá, veľmi tvrdé manažérske vedenie a nesmie ju riadiť, tak ako doteraz, externé prostredie, ale musia ju riadiť tí, ktorí sú za ňu zodpovední. Zdroj : Deväť otázok, šestnásť odpovedí Tibor Hujdič Krátené Changenet .sk