VEREJNOSŤ ZA VEREJNOPRÁVNOSŤ

VEREJNOSŤ ZA VEREJNOPRÁVNOSŤ Pre tých, ktorí to nečítali vcelku a v poslednej verzii. Odporúčam kliknúť aj SEM Pozn. Sanchez Illich Ramirez CARLOS Je smutným poznatkom, že v ostatných rokoch čoraz častejšie zaznamenávame znepokojujúci stav našej kultúry a kultúrnosti, úpadok kultúrnych a duchovných hodnôt. Je však potešujúce, že slovenskej verejnosti to, zdá sa, nie je ľahostajné. Texty ako Hlas za kultúru a 1000 slov o kultúre a hodnotách pomenovali viaceré zasiahnuté oblasti a konkretizovali i príčiny tohto neutešeného stavu, no chýbalo v nich jednoznačnejšie označenie jedného z hlavných pôvodcov devastácie kultúry, vlajkonosiča deformácií vkusu, dobrých mravov, estetického cítenia a vzdelanosti. Bez akýchkoľvek pochybností nesie práve SLOVENSKÁ TELEVÍZIA podstatný diel zodpovednosti za stav kultúry a kultúrnosti v spoločnosti. V čase elektronických médií je totiž práve ona najvplyvnejším formovateľom a šíriteľom kultúrnych trendov, miery vkusu, a vo veľkej miere aj vzdelanosti a všeobecného rozhľadu. Po príchode demokratických zmien sa naša spoločnosť konečne otvorila svetu, čo však neprináša vždy iba pozitíva. Nestali sme sa len plnohodnotným členom európskeho spoločenstva, ale aj tranzitom drogových trás, neotvorili sa nám iba cesty za poznaním do celého sveta, ale darí sa viac i prázdnej komercii a primitívnemu bulváru, prenikaniu braku a gýču, ktorý sa v spoľahlivo pôsobiacom ligotavom šate vkradol nielen do našich príbytkov, ale aj do myslí našich ľudí. V tom najlákavejšom balení a tou najschodnejšou, najpohodlnejšou cestou prostredníctvom televíznej obrazovky vchádza k nám bez toho, aby nás nútil premýšľať, avšak s jasným a jednoznačným zámerom – pretvoriť nás na objekt výnosných obchodníckych zámerov novodobých kšeftárov s informáciami, zábavou a často aj s citmi svojich divákov. Niet sa čo pozastavovať nad takýmto postupom komerčných televízií, ktoré v rámci licenčných podmienok bojujú o diváka a záleží iba na ňom, či sa dá získať, alebo sa rozhodne pre inú cestu. Má totiž ešte alternatívu. Mal by ju mať. Má ňou byť verejnoprávna televízia, ktorá zo zákona a z peňazí svojich divákov má poskytovať verejnú službu, službu občanovi, a nie politickým a komerčným záujmom. Nechceme meditovať nad definíciou verejnoprávnosti, nebudeme polemizovať so súčasnou normou umožňujúcou verejnoprávnej televízii uberať reklamný priestor komerčným kanálom. Naším cieľom nie je ani útočiť na tvorcov, redaktorov tejto inštitúcie, ba nebudeme protestovať ani proti nekompetentnosti jej manažmentu. Bolo by to asi tak málo zmysluplné, ako keby sme chceli trestať nevychované dieťa za to, že sa oň nikto nestará. Treba totiž ukázať na jediného adresáta našich požiadaviek dodržiavania zákona, adresáta, ktorý paradoxne zostáva akoby nepovšimnutý kdesi v ústraní a nečinnosti, ignorujúc svoje poslanie v pohodlí slušného finančného zabezpečenia počas celého funkčného obdobia, na sporadických ničneprinášajúcich stretnutiach v priestoroch výškovej budovy v Mlynskej doline, za ktorého osadenstvo a zvlášť jeho činnosť zodpovedá. Reč je o RADE STV. Samozrejme, je len a len vinou voliča, že zvolí poslanca, na ktorého potom štyri roky nadáva, je našou chybou, že nepoznáme zákonitosti fungovania demokracie a že sa často pramálo staráme o to, kto a ako za nás rozhoduje. Katastrofálnu situáciu v STV má na svedomí pätnásťčlenná skupina ľudí, nominovaná politickými stranami a spoločenskými organizáciami, ktorej už dlhší čas evidentne pramálo záleží na tom, že Slovenská televízia nenapĺňa základnú myšlienku duálneho systému, že prestáva byť kultúrnou inštitúciou a dôležitým kanálom šírenia vzdelávania, osvety a výchovy, že porušuje zákony. Priehľadnou manipuláciou a ohlupovaním verejnej mienky, vzbudzujúc dojem heroického úsilia o finančné ozdravenie, sa STV darí ignorovať svoje základné poslanie, zanedbávať pôvodnú tvorbu a stupňovať duchovnú devastáciu. Vyzývame členov Rady STV, najvyššieho kontrolného orgánu STV, aby sa prestali vyhýbať svojim povinnostiam a okamžite začali voči vedeniu Slovenskej televízie uplatňovať sankcie napríklad za neplnenie programovej štruktúry. Je nesporné, že podľa platných regulatív už viackrát nastala situácia, umožňujúca odvolať generálneho riaditeľa za opakujúce sa neplnenie si svojich základných riadiacich a organizačných povinností. Je najvyšší čas, aby si členovia rady uvedomili svoju osobnú zodpovednosť za stav, do ktorého vyústila programová, kultúrna i personálna politika vedenia Slovenskej televízie, ktorá sa stále utápa v existenčných problémoch, zatiaľ čo súkromné spoločnosti s r.o. na jej pôde znamenite prosperujú. Zo zápisníc Rady STV je zrejmé, že jedine páni Slovák, Malec, Fejko, Greššo a Bobocký si uvedomujú, kvôli čomu sú vlastne členmi tohto dôležitého orgánu. A práve preto všetky ich snahy pôsobia dojmom samovražedných kamikadze. Pýtame sa Alfréda Somogyiho, duchovného pastiera z Opatovského Sokolca i Evy Bachletovej, autorky mnohých kresťanských duchovných úvah, či sa ich ušľachtilá viera nekríži s nekultúrnosťou, ktorú svojou nečinnosťou požehnávajú. Chceme vedieť, ako sa bude páčiť ostrieľanej bardejovskej funkcionárke Márii Biľovej, že jej meno sa bude spájať so zločinmi na kultúre, ktoré môžu nadlho citeľne poznačiť náš národ. Ako sa asi cítia divadelníci József Kiss z Komárna či Vlado Černý z Bratislavy, keď pri závažných kultúrnych deliktoch vedenia STV iba mlčky „monitorujú“ situáciu, ako keby sa ich vôbec netýkala? Pán Jenö Görföl rokovaniu rady nerozumie alebo nechce rozumieť? Gymnazistka Karin Habšudová je naozaj tou osobou, ktorá všetko to hodnotné, čo videla na svojich cestách svetom, vie a chce uviesť do života v Slovenskej televízii? Podpredsedovia rady Lucia Jurgová a Ladislav Straka a jej predseda Miroslav Kollár, rozhľadený ekonóm s novinárskou praxou, nie sú schopní postrehnúť, čoho sa dopúšťajú? Je to vôbec možné? Je nás určite veľa, čo nám nie je ľahostajný stav kultúry a kultúrnosti. Odvekým problémom slušných ľudí je však ich značná nepriebojnosť a absencia dôraznosti tam, kde je to potrebné. Nevieme, koľko je všetkých nás, ktorým záleží na tom, aby sme nestratili tvár, ale vieme to zistiť aspoň približne. Vyzývame preto všetkých našich spoluobčanov, ktorí súhlasia s našimi názormi na potrebu nápravy, aby v piatok 27. mája 2005 v čase od 20.00 do 20.15 h. nesledovali Slovenskú televíziu. Venujte, prosím, týchto 15 minút podpore myšlienky na obnovu kultúrnosti v nás. O 20. hodine prepnite, prosím, na 15 minút z STV na iný kanál! Verte, že po dodržaní tohto krátkeho bojkotu programovej arogancie STV sa prostredníctvom peoplemetrového merania veľmi konkrétne dozvieme, koľko nás všetkých je a v akej miere nám ešte stále záleží na tom, aby sme ostali kultúrnym národom. Je tu opäť čas na verejnú kontrolu vecí verejných. Táto iniciatíva bude preto pokračovať ďalšími stretnutiami a výzvami až do uskutočnenia nápravy. Sme presvedčení, že len vlastnou zainteresovanosťou a cieľavedomosťou zastavíme úpadok Slovenskej televízie a slovenskej kultúry vôbec. * * * Svoj podpis, prípadne stanovisko môžete posielať na e-mailovú adresu: vzv@atlas.sk.