OBČERSTVOVACÍ KÚTIK
MOSTY: Nestrannosť nezávislosť na peniazoch, na ideológii - aj to je verejnoprávnosť. Presne ju však u nás zatiaľ nikto nedefinoval. Hovorí sa o nutnosti čo najskôr pripraviť zákon o STV a SRo. Pomôže to?
RYBNÍČEK: Podľa mňa nejde ani tak o to, ako sa volia rady či riaditeľ. Na rozdiel od toho, čo hovoríš, si myslím, že je celkom v poriadku, keď riaditeľa schvaľuje parlament. Keď uvážime morálny stav spoločnosti nemám dôvod veriť v takzvanú nezávislosť rád a neverím, že by sa niečo zmenilo, keby riaditeľov volili rady. Som alergický na slovo nezávislý. Existuje profesionalita, vzdelanie a morálne princípy. To sú hodnoty, ktoré vás v normálnom štáte posúvajú dopredu. Tie tu chýbajú, zatiaľ čo v civilizovanom svete fungujú. Sú veci, ktoré sa nedajú dať do zákona, buď sa správate podľa všeobecne vyznávaných princípov, alebo nie, a ak nie, zákon vám v tom nepomôže. Poviem to po lopate: Pri voľbe riaditeľa je ľahšie ovplyvniť a prípadne aj podplatiť deväť členov rady ako sedemdesiatšesť poslancov parlamentu.
MOSTY: Je naozaj zložité zostaviť rady z neúplatných osobností?
RYBNÍČEK: Nenájdete mená, pri ktorých, keď sa vyslovia, nikto nezapochybuje o ich morálnych kvalitách a profesionalite. Všetci sa podozrievame, že každý sa nabaľuje, kradne, žijeme v chorom systéme. Navyše, nemyslím si, že terajší spôsob voľby rád či riaditeľov je prekážkou toho, aby obe inštitúcie fungovali ako normálne médiá. Aj politická strana predsa, tak ako záujmové združenie či tretí sektor, dokáže do rady postaviť odborníka. A nemajme ilúzie, že profesijné a záujmové združenia nebudú na svojich nominantov vyvíjať tlak, ak budú chcieť presadiť vlastné záujmy.
MOSTY: Hovoríte, že so zákonmi sa netreba zbytočne ponáhľať. Na čo sa teda bude čakať?
RYBNÍČEK: Rád by som prelomil mýtus o tom, že za súčasný stav v Slovenskej televízii môže zlá legislatíva. Až situácia, do ktorej sa STV dostala, upozornila, že jej treba naozaj pomôcť. Ak sa podarí uskutočniť reformu, ktorú som ponúkol, stane sa z STV normálna televízia. Politické strany aj politici už pochopili dôležitú vec: že nemôžu zneužívať médiá takým brutálnym spôsobom, ako to robili, lebo nakoniec sa im to vždy vráti. Začínajú si uvedomovať, že je dôležité, aby médiá fungovali aj po profesionálnej stránke a aby im dali pokoj. Budú síce ešte stále vyvíjať tlak, aby vo vysielaní čo najdlhšie zotrvali v politickej diskusii, ale už nebudú tlačiť na to, aby STV fungovala, ako keď bol riaditeľom Kubiš. Došlo im aj to, že riadiť televíziu či rozhlas prostredníctvom svojho človeka, prostredníctvom riaditeľa či rady, sa nedá. Už to pochopili.
MOSTY: Pre kvalitu vysielania sú dôležití tvorcovia, mali by to byť schopní, principiálni ľudia. Sú takí v spomínaných inštitúciách?
RYBNÍČEK: Súvisí to aj so stavom slovenskej žurnalistiky a to je úplne iná téma. Ako môžeme od STV chcieť, aby vychovala kvalitnú novinársku elitu, keď desať rokov krachuje?! Keby to bola súkromná firma, už dávno neexistuje. V mene verejnoprávnosti si z nej tvorivé skupiny urobili biznis a nik sa nestaral o tvár spravodajstva. Práve oň sa mienim veľmi zaujímať. Budem zvedavý na vzdelanostné zázemie redaktorov, na to, ako hľadajú informačné zdroje, ako s informáciami pracujú a ako ich dávajú ďalej. V súčasnosti to totiž dospelo tak ďaleko, že keď prídete do redakcie spravodajstva a snažíte sa komentovať, zmeniť, prípadne stiahnuť príspevok pripravený do vysielania, lebo nespĺňa základné podmienky kvalitného materiálu, a redaktor sa ohradzuje, že je to zasahovanie do jeho slobody. Takýto prístup sa, samozrejme, v STV skončí. Pripravovať spravodajský materiál tak, že sa dá priestor jednej i druhej strane, je málo, to nestačí, to nie je spravodajstvo. Viem, že v každej slušnej krajine sú špičkoví redaktori v spravodajstve verejnoprávnych médií aj veľmi dobre zaplatení, ale sú to inštitúcie, ktoré fungujú. My musíme vychádzať z ekonomických možností našej krajiny. Ale určite mi bude veľmi záležať na tom, aby redaktori v spravodajstve STV boli novinárskymi autoritami pre spoločnosť i pre politikov. Toto je však beh na dlhú trať. Rád by som aspoň naštartoval cestu k tomu, aby v spravodajstve STV pracovala novinárska elita, profesionáli, vzdelaní ľudia.
MOSTY: Je tu aj divák a poslucháč. Už začiatkom deväťdesiatych rokov sme sa v rozhlase usilovali presadiť, aby pred zámerom "dajme poslucháčovi to, čo chce" malo prednosť "dajme mu to, o čom si myslíme, že by mal chcieť". Zdá sa, že sa to stále nedarí.
RYBNÍČEK: Je to opäť aj o tvorcoch, o ich schopnostiach a ambíciách, o ich predstavách, ako sa divákovi priblížiť, ako mu poskytnúť kvalitnú službu. Kto všetko dnes môže byť novinárom, som si trpko uvedomil aj teraz, keď v súvislosti s nástupom do funkcie riaditeľa dostávam od nich otázky. Veľmi mnohí nie sú schopní rozlíšiť dôležité od banality. Dnes je na Slovensku veľmi málo novinárov, pred ktorými aj politici majú rešpekt. Ale rešpekt nie preto, že sú novinári, ale preto, že ide o vzdelaných ľudí, ktorí vedia, na čo sa pýtať, rozumejú problému, jednoducho, sú to odborné autority. Politici, ovplyvnení rozhovormi s novinármi presne opačného typu, podávajú už radšej informácie plytko, čo priemernému novinárovi stačí na prípravu pätnásťriadkovej správy.
Chcel by som, aby v STV boli najsledovanejšími reláciami spravodajstvo a publicistika. Chcel by som, aby sa komentátor STV stal všeobecne rešpektovanou osobnosťou. To je však aj otázka vzdelávania a škôl. Ako sa z človeka na Slovensku stáva novinár? Študuje päť rokov žurnalistiku, tá škola mu nič nedá, lebo na nej učia takí ľudia, akí učia. Absolvent dostane do ruky mikrofón a o týždeň či dva je na obrazovke a už ho nemožno zastaviť. Kde teda nájsť kvalitu? Zo svojho postu môžem vyberať zrnká z tých, ktorí už v STV sú, alebo sa poobzerať v školách. Nie však na žurnalistike. Talenty treba hľadať skôr na právnických či ekonomických fakultách, presvedčiť ich a vychovať z nich žurnalistov.
22. 04. 2003
Zdroj : MSTY, INET
