Vedia v STV čítať ?
Slovenská televízia nesúhlasí s interpretáciou výsledkov monitoringu Memo 98 v článkoch "STV je hlavne o vláde" a "Memo 98: STV informuje najmä o vláde", ktoré publikoval dnes denník SME. Po analýze týchto výsledkov Slovenská televízia prišla k záveru, že denník SME interpretoval tieto výsledky nesprávne.
Prieskum nezávislej organizácie Memo 98 monitoroval spravodajstvo Slovenskej televízie v sledovanom období - od 15. februára do 7. marca 2007, čiže 21 dní, čo predstavovalo celkový počet 462 minút spravodajského vysielania. Z toho Slovenská televízia podľa monitoringu Memo 98 venovala vláde SR celkovo 65 minút, čo je 14,1 %. Preto je pre nás zarážajúce zverejnenie v denníku SME, že Slovenská televízia vo februári a v marci dala vláde až 74 % z celkového času v spravodajských reláciách, čo by znamenalo až 342 minút venovaných informáciám o vláde! V tejto súvislosti žiadame denník SME o opravu výsledkov, ktoré vyznievajú zavádzajúco.
Slovenská televízia sa v najbližších dňoch spojí s nezávislou organizáciou Memo 98, aby sme si odkonzultovali použitú metodiku a overili si, či nedošlo k prípadným ďalším omylom pri vyhodnotení výsledkov zverejneného monitoringu.
V súvislosti s publikovanými článkami zvažujeme podanie sťažnosti voči denníku SME na Tlačovú radu Slovenskej republiky.
Ing. Želmíra Habánová, hovorkyňa STV
MEMO 98- Prezentácia politických subjektov, vlády a prezidenta SR (15.2. – 7.3.2007)
Táto správa nadväzuje na monitoringy zobrazovania politických subjektov a ich predstaviteľov, ktoré MEMO 98 dlhodobo realizuje na Slovensku ako aj v zahraničí. Zároveň ide o prvú správu, ktorú vydávame od nástupu nového manažmentu STV a súvisí s pokračovaním projektu EUMAP (EU Monitoring and Advocacy Program) , v rámci ktorého sa dlhodobo venujeme fungovaniu medií verejnej služby ako aj vplyvom a tlakom zo strany politických subjektov na médiá.
Správa prináša výsledky mediálnej prezentácie vlády SR, politických subjektov a prezidenta SR vo vybraných celoplošných elektronických médiách – STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas a Rádio Expres v období troch týždňov prvého štvrťroka 2007 (15.2.2007 – 7.3.2007). Monitoring zahŕňal hlavné spravodajské relácie televízií, v rozhlasových médiách boli predmetom monitoringu večerné spravodajské relácie. Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným subjektom a zároveň spôsob, akým boli tieto subjekty a ich jednotliví členovia zobrazovaní.
Z politických subjektov poskytli médiá dominantný priestor vláde.
Z televízií získala najvačší podiel informácií vláda v STV – 74,1 %.
Okrem STV a Rádia Expres prevládala pri informovaní o aktivitách vládneho kabinetu neutrálno-negatívna prezentácia.
STV a Slovenský rozhlas mali najväčší podiel neutrálnych a zároveň najmenší podiel kritických informácií o politických stranách.
Premiér R. Fico získal súhrnne vo všetkých médiách najvýraznejší priestor, pričom bol zároveň aj najviac kritizovaný.
Dominantnou témou bol v sledovanom období výbuch muničného skladu v Novákoch.
Sledované obdobie počas troch týždňov uprostred prvého štvrťroka 2007 bolo v médiách poznačené výbuchom muničného skladu vo VOP Nováky (2. marca 2007). Následné udalosti a ich postupný vývoj (v dôsledku priamej ingerencie Ministerstva obrany SR), ako aj politické súvislosti (diskusia o demisii ministra obrany F. Kašického) v konečnom dôsledku do výraznej miery ovplyvnili sumár politicky relevantných informácií, keďže jednoznačne upútali pozornosť všetkých monitorovaných médií.
Prezentácia vlády
Výsledky dlhodobého a kontinuálneho monitoringu hlavných spravodajských relácií elektronických médií, ktorý MEMO 98 na Slovensku realizovalo od roku 1998 až do polovice roka 2004, naznačovali, že médiá venujú veľmi výrazný podiel informáciám o vláde a jej jednotlivých ministerstvách. V predchádzajúcich sledovaných obdobiach informácie o aktivitách vlády v politickom spravodajstve jednoznačne prevládali. Tento trend bol viditeľný ako v televíziách (asi 50 % politicky relevantných informácií venovaných vláde), tak aj v rozhlase, kde to bolo dokonca ešte markantnejšie (na úrovni 60 – 65 %).
V poslednom analyzovanom období sa podiel vlády v niektorých médiách ešte zvýšil, dokonca až takmer na úroveň troch štvrtín politických informacií, pričom však treba spomenúť, že hlavným dôvodom bol predovšetkým vyššie spomínaný výbuch v Novákoch a s ním spojené udalosti.
Za monitorované tri týždne odvysielalo o vláde najväčší podiel informácií Rádio Expres (84,0%) a najmenej TV Joj (44,8%), obe médiá však v absolútnom vyjadrení prezentovali vládu na priestore 12, resp. necelých 30 minút. Celkovo najviac priestoru venovali vláde a jej ministerstvám TA3, Slovenský rozhlas (takmer 73 minút) a STV (65 minút). Podiel informácií o vláde bol pritom vo verejnoprávnych médiách viac ako 70%, pričom STV predstavovala podielom 74,1% druhý najvyšší údaj zo sledovaných médií (po Rádiu Expres).
Pokiaľ ide o spôsob informovania o vláde, podobne ako v minulosti išlo z dominantnej časti o neutrálnu prezentáciu, v prípade TV Markíza a STV na úrovni takmer 90%, na trochu nižšej úrovni v Slovenskom rozhlase a v TA3 (viac ako 85%). Rádio Expres bolo jediným médiom, ktoré venovalo vláde viac pozitívnych ako negatívnych informácií. V zásade však spoločne s STV to boli jediné dve zo sledovaných médií, kde na adresu vlády odznelo porovnateľne množstvo pozitívnych a negatívnych informácií - STV venovala zo všetkých médií vláde celkovo najviac pozitívnych informácií, takmer 4 min. Všetky ostatné médiá informovali o vláde kritickejšie, predovšetkým TV Joj, v menšej miere aj TA3 a TV Markíza (TA3 venovala zo všetkých médií celkovo najviac negatívnych informácií, 8 min. a 27 sek.).
Politické subjekty
Pre prezentáciu ostatných politických subjektov, teda politických strán, hnutí, ako aj prezidenta, bolo v sledovanom období zjavné, že politická komunikácia cez médiá sa odohrávala predovšetkým prostredníctvom vlády a jednotlivých ministerstiev, a teda priestor venovaný samotným stranám nebol veľmi výrazný.
Tri zo šiestich monitorovaných médií venovali najväčší priestor koaličnej SNS – okrem TV Joj, kde bol jej podiel najvyšší (12,8%), to boli ešte Rádio Expres a TA3. Každé z ostatných médií venovalo najväčší priestor inému subjektu – Slovenský rozhlas prezidentovi (7,0%), v STV to boli SDKÚ-DS a KDH (po 4,9%) a v TV Markíza to bolo ĽS-HZDS (4,7%).
Zaujímavým faktom je zistenie, že najsilnejšia strana Smer-SD nebola výraznejšie zobrazovaná v žiadnom z médií, pričom najvýraznejší podiel získala v TA3 (5,5% - tretí najzobrazovanejší subjekt) a v TV Markíza (4,6% - druhý najzobrazovanejší subjekt). Uvedené údaje sú pravdepodobne odrazom spôsobu komunikácie tejto strany, keď jej predstavitelia vystupovali a komunikovali predovšetkým ako vládni činitelia.
Pokiaľ ide o spôsob informovania o jednotlivých subjektoch, celkom jednoznačne dominovali neutrálne informácie (viac ako 90%), keď v súhrne všetkých médií z parlamentných strán odznelo iba na adresu SMK a Smeru-SD väčšie množstvo pozitívnych či negatívnych informácií (ale najviačší bol podiel neutrálnych – až okolo 85%). Pri inej ako neutrálnej konotácii prevažovali negatívne informácie, pričom práve spomenuté dve strany a mimoparlamentná ANO boli ich najčastejším adresátom (SMK – 12,5%, Smer-SD 11,3%, ANO – 10,1% negatívnych informácií). Naopak količná ĽS-HZDS bola celkovo jediným pozítivne zobrazeným subjektom (3,0% pozitívnych informácií).
Pokiaľ ide o jednotlivé médiá, najväčší podiel neutrálnych informácií o politických subjektoch (s výnimkou vlády, ktorej prezentácia bola analyzovaná samostatne vyššie) bol zaznamenaný v oboch verejnoprávnych médiách (v Slovenskom rozhlase 96,8% a v STV 95,9%), čo možno vnímať ako určitú sterilitu spravodajstva. Naopak najmenší podiel neutrálnych správ sme zaznamenali v TV Markíza (87,9%) a v TV Joj (88,4%). Vo všetkých médiách v tejto súvislosti zároveň prevažovali kritické zmienky nad pozitívnymi, pričom ich najväčší podiel sme zaznamenali v Rádiu Expres (11,5%, v absolútnych číslach však ide o médium s výrazne najmenším celkovým spravodajským priestorom, čo mierne skresľuje výsledné údaje) a v TV Joj (9,5%). Obe verejnoprávne médiá boli najmenej kritickými, keď priniesli najmenej negatívnych politických informácií (Slovenský rozhlas 2,3% a STV 3,4% zo všetkých politicky relevantných správ).
Nová vlna odchodov z STV opätovne súvisí s obvineniami z politických tlakov a zasahovania do práce redaktorov, čo však vedenie opätovne odmietlo. Výsledky monitoringu za sledované obdobie však naznačujú, že spravodajstvo STV je opatrné v spôsobe, akým prezentuje aktivity vládnej moci. Takýto spôsob prezentácie pripomína skôr minulosť, kedy nebolo prvoradým kritériom aktuálne, nekompromisné a kritické nastavenie zrkadla politikom, ale skôr sa zohladňovali ich priority a záujmy.
Politickí predstavitelia
Aj prezentácia konkrétnych politických činiteľov bola poznačená v úvode spomínaným výbuchom muničného skladu a následnými udalosťami. Práve to do výraznej miery spôsobilo veľmi výraznú prezentáciu ministra obrany, a do určitej miery aj premiéra a prezidenta.
Pokiaľ ide o priestor, ktorý jednotlivé médiá venovali politikom, podľa očakávania najvýraznejší bol poskytnutý čelnému reprezentantovi výkonnej zložky moci, premiérovi R. Ficovi. Celkovo mu všetky médiá súhrne poskytli 1:13.11 hod, pričom najvýraznejší priestor získal vo vysielaní Slovenského rozhlasu – 21 min. 8 sek. Premiérovi venovali bez výnimky najviac priestoru všetky monitorované médiá. Celkovo druhým najzobrazovanejším politikom bol minister vnútra F. Kašický (0:44.05 hod.) a tretím predseda koaličnej SNS J. Slota (0:16.16 hod.), pričom takmer identický priestor venovali médiá aj prezidentovi I. Gašparovičovi.
Premiér R. Fico bol zároveň aj najkritizovanejším politikom, keď na jeho adresu odznelo celkovo 9 min. 25 sek. (12,9% jemu venovaných informácií) negatívnych zmienok, pričom najkritickejší obraz bol prezentovaný v TV Markíza (14,9%) a v TA3 (13,3%). Ďalšími negatívne prezentovanými politikmi boli opäť vládni predstavitelia, minister školstva J. Mikolaj (2 min. 16 sek. – 37,3%) a minister zdravotníctva I. Valentovič (2 min. 14 sek. – 14,5%).
Hoci väčšina politických predstaviteľov bola prezentovaná neutrálno-negatívne, zaznamenali sme aj tých s opačným obrazom, kde prevažovali pozitívne zmienky nad kritickými. Najväčší priestor s pozitívnymi informáciami médiá venovali ministrovi obrany F. Kašickému (2 min. 35 sek., čo predstavovalo 5,9%). Podobne „ústretové“ boli médiá aj voči ministrom R. Kaliňákovi, M. Maďaričovi, ako aj niektorým predstaviteľom opozície (M. Dzurinda, P. Csáky či D. Lipšic).
Táto správa bola vytvorená v rámci projektu Advanced European Media Training, ktorý bol podporený Unidea-UniCredit Foundation.
