MEDIA NEWS
Viac ako 40 účastníckych krajín sa sedem mesiacov pred nasledujúcou Eurovíznou pesničkovou súťažou dohodlo na zmene pravidiel, ktorá by mala prispieť k zvýšeniu objektívnosti a zmierneniu dominantnosti východoeurópskych štátov na tomto podujatí.
Na rozdiel od doterajšieho nasadenia desiatich najlepších účastníkov súťaže pre najbližší ročník bude mať v duchu nových pravidiel účasť v ďalšom ročníku istú iba víťazná krajina a tak ako doteraz aj štyri štáty, európske veľmoci, ktoré najväčšou mierou prispievajú k financovaniu podujatia (Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia).
Ostávajúce krajiny budú musieť absolvovať semifinálovú kvalifikáciu, ktorej účastníkov však rozdelia do dvoch večerov namiesto doterajšieho jediného. Navyše sa zainteresovaní v záujme zvýšenia objektivity dohodli na nasadení poroty.
Tá rozhodne aj o 24. účastníkovi finále, keď popri piatich finalistoch bude mať účasť v samotnej súťaži zabezpečenú deviatka najúspešnejších podľa hlasovania publika v jednotlivých štátoch z oboch semifinále. Ten ostatný vyberie porota spomedzi dvoch príspevkov, ktoré obsadia v konečnom účtovaní semifinále 10. priečku.
Organizátorov z EBU primäl k zmene zrejme priebeh tohtoročnej súťaže v Helsinkách, kde sa za víťazným srbským príspevkom Molitva v interpretácii Marije Šerifovičovej umiestnilo ďalších deväť krajín zo strednej a východnej Európy. Navyše sa v semifinále nepresadila do samotnej súťaže ani jediná pieseň zo západoeurópskych štátov.
Významný nemecký novinár Günther Wallraff navrhol, aby sa v rámci zlepšenia moslimsko-kresťanských vzťahov v islamských centrách predčítavali úryvky z knihy britského spisovateľa indického pôvodu Salmana Rushdieho Satanské verše.
Toto kontroverzné dielo, ktoré vyznávači islamu považujú za urážku proroka Mohameda, vyvolalo vlnu rozhorčenia v moslimskom svete a jeho autor sa stal určitý čas jedným z najviac strážených mužov planéty.
Nemecká najrozsiahlejšia sieť mešít tureckej islamskej únie (DITIB) tento nápad zamietla. Slávny žurnalista sa však nenechal odradiť a oznámil, že sa pokúsi vytvoriť vhodné podmienky na zrealizovanie tejto myšlienky v moslimskom Turecku.
"Hlavným cieľom je prelomiť bariéry a zbaviť sa predsudkov," uviedol dnes pre tlačovú agentúru Reuters.
Radikálne islamské skupiny na svojich webstránkach vystavili novinára za jeho návrh ostrej kritike a odsúdeniu.
Wallraf sa preslávil napísaním knihy, v ktorej čerpal zo svojho niekoľkomesačného vydávania sa za tureckého robotníka Aliho. V tomto prestrojení absolvoval niekoľko povolaní, kde sa dočkal bezohľadného zaobchádzania zo strany nemeckého obyvateľstva. V roku 1985 vydal svedectvo, ktoré odhalilo predsudky a xenofóbne správanie sa Nemcov voči ilegálne pracujúcim cudzincom.
V súčasnosti Wallraf vychádza z domu iba v prestrojení a za sprievodu policajnej eskorty, skončil takisto ako v minulosti aj autor Satanských veršov. Na Rushdieho totiž v roku 1989 vydal popredný iránsky duchovný ajatolláh Chomejní fatwu, čo sa v moslimskom svete rovná trestu smrti.
Žurnalista plánuje v priebehu tohto mesiaca navštíviť Ankaru a osloviť najvyšších predstaviteľov DITIBu s cieľom presvedčiť ich o zmysluplnosti celej myšlienky.
V Nemecku žije približne 3,5 milióna moslimov, z ktorých viac ako polovica je tureckého pôvodu.
Dvanásť mesiacov po smrti ruskej novinárky Anny Politkovskej svet stále nepozná jej vraha. Annu Politkovskú, známu kritikou Vladimíra Putina, zastrelili 7. októbra pred jej domom v Moskve. Čin vyvolal po celom svete rozhorčenie.
Pracovňa 307 v budove denníka Novaja Gazeta, ktorá patrila Politkovskej, ostala nedotknutá a stala sa akousi svätyňou pre návštevy zahraničných politikov a tých, ktorí kritizujú ruského prezidenta pre obmedzovanie slobody slova. Stôl zdobí jej fotografia a krvavočervené ruže. Úrady informovali o niekoľkých pokrokoch vo vyšetrovaní smrti novinárky, ale podľa slov investigatívneho novinára denníka Novaja Gazeta Romana
Šlejnova, pravda stále ostáva neodhalená. "Stále netuším, prečo ju zabili," povedal redaktor pre agentúru AFP. "Hoci som si istý, že jej vraha vypátrajú, čo ma naozaj desí, je, kto vraždu objednal," dodal.
Generálny prokurátor Jurij Čajka v auguste ohlásil 10 zatknutí. Diery vo vyšetrovaní však stále narušujú nádeje na pokrok. Od roku 1992 sa v Rusku vyskytlo 47 podobných prípadov vraždy novinárov, 14 z nich od Putinovho nástupu k moci v roku 2000. Ruský prezident, ktorý Politkovskej význam chladno odmieta, iba zvýšil medzinárodné rozhorčenie. "V Rusku spôsobila táto vražda oveľa viac škody...ako jej publikácie," povedal Putin. Len mesiac pred násilnou smrťou Politkovskej zastrelili v Moskve aj podpredsedu Centrálnej banky Ruskej federácie Andreja Kozlova. V novembri zas v Londýne otrávili exilového Putinovho kritika Alexandra Litvinenka.
Anna Politkovská patrila medzi najrešpektovanejšie postavy ruskej žurnalistiky. Preslávila sa najmä kritikou prezidenta Vladimíra Putina za vojnu v Čečensku. V knihe o čečenskom konflikte zdokumentovala násilnosti proti civilnému obyvateľstvu, ktorých sa masovo dopúšťali ruské jednotky. 
Andrej Lugovoj, obvinený zo smrti exšpióna Alexandra Litvinenka, zažaloval dnes ruský denník Kommersant za článok, ktorý mu údajne zničil reputáciu, informovali miestne médiá.
Bývalý príslušník KGB, ktorého Británia viní z otrávenia Litvinenka radioaktívnym plutóniom vlani v Londýne, žiada od jedného z najrešpektovanejších ruských denníkov kompenzáciu vo výške 20 miliónov rubľov (19,2 mil. Sk) za poškodenie mena.
Článok uverejnený 9. júla, v ktorom dali Lugového do priamej súvislosti s Litvinenkovou smrťou, údajne zničil povesť muža ašpirujúceho na poslanecký post.
Británia ruských popredných predstaviteľov opakovane žiadala o jeho vydanie. Kremeľ túto požiadavku odmietol s odvolaním sa na ústavné normy, ktoré vydávanie ruských občanov nepovoľujú.
Lugovoj trvajúci na svojej nevine rozvíril nedávno politickú hladinu svojou účasťou na zozname kandidátov v blížiacich sa decembrových parlamentných voľbách.
Počas súdneho pojednávania Kommersant ponúkol uverejniť ospravedlňujúci článok a dať Lugovému šancu poskytnúť vlastnú verziu danej udalosti.
Moskovský súd odročil ďalšie pojednávanie na 6. novembra, aby obidve strany mali dostatok času na prediskutovanie návrhu, Lugovoj však mimo súdnu miestnosť ponuku novín odmietol.
Kommersant, s denným nákladom okolo 124.000 výtlačkov, sa zaraďuje medzi hŕstku ruských novín, ktoré sa venujú investigatívnej žurnalistike a odvažujú sa podpichovať politikov.
Litvinenko zomrel v londýnskej nemocnici 23. novembra na následky otravy vysoko toxickým radioaktívnym izotopom Plutónium 210, z čoho vo svojom liste napísanom pred smrťou obvinil prezidenta Vladimira Putina. Kremeľ obvinenia označil za nezmyselné. 
Známe animované postavičky Wallace a Gromit sa po dvanástich rokoch znovu vracajú na televízne obrazovky, tentokrát v polhodinovom dobrodružstve. Spoločnosť Aardman Animations oznámila, že diváci budú môcť vynálezcu a milovníka syra, spolu s jeho verným psom uvidieť v Trouble at' Mill koncom roku 2008 na stanici BBC One. "Wallace a Gromit sa tentokrát dostanú do pozície, v akej nikdy neboli - emotívne aj technicky," uviedol pre internetovú stránku spoločnosti BBC tvorca dvojice Nick Park. Nakrúcať by sa pritom v bristolských štúdiách malo začať v januári.
V Trouble at' Mill s detektívnou zápletkou rozbehnú Wallace a Gromit vlastnú pekáreň. Tomu prispôsobili aj svoj dom, ktorý premenili na silo s pecami a robotickými rukami na miesenie cesta. Wallace takisto nájde aj novú lásku - milovníčku chleba Piellu Bakewell. Park sa v novom filme znovu spojí so scenáristom Bobom Barkerom, spoluautorom dvoch predchádzajúcich televíznych dielov The Wrong Trousers (1993) a A Close Shave (1995). Wallace a Gromit naposledy bodovali na plátnach kinosál so snímkou Wallace & Gromit: Prekliatie králikodlaka (2005), za ktorú jej tvorcovia získali v roku 2006 Oscara pre najlepší animovaný film.
