KTO PO HREHOVI ? -
Intermezzo 2
Bude. No nie je jedno kto jej šéfuje? Nik z tejto inštitúcie neurobí dôveryhodnú a zmysluplnú inštitúciu, pokiaľ nepochopí zmysel verejnoprávnosti. Verejnoprávna televízia, ale i rozhlas, sa nemá pachtiť v napodobňovaní a nasledovaní komerčných televízii. Jednoducho to nikdy nemôže dosiahnuť, no ani by nemala. Verejnoprávnosť a komercia sú dve rôzne prostredia. Tak isto ako sú rôzne prostredia v sladkovodnom a slanovodnom akváriu. Sladkovodné živočíchy neprežijú v slanovodnom a opačne. Ak STV pristúpi (Zatiaľ pristupuje. Je to zrejmé z názvu relácie Za päť minút dvanásť. A nie je to iba v termíne vysielania.) na súťaž v komerčnom priestore zanikne, tak isto ako zahynie pstruh potočný v mori, tak ako aj veleryba v Dunaji. Ak však zostane na svojom poli verejnoprávnosti, môže byť užitočná a tým prosperovať. Čo však robí prostredie verejnoprávnym a čo komerčným? Nič iné, iba reklama. Verejnoprávne média sú obmedzované v jej vysielaní a komerčné sú na nej existenčne závislé. To je každému jasné. Čo však až tak jasné už nie je, je to, že reklama je (platené) sprostredkovanie informácie. A tu je pes zakopaný. Existuje totižto hranica medzi reklamou a právom na informácie. Toto právo sa netýka iba informácii v oblasti politiky. Komerčné média odvysielajú informáciu, iba ak je za ňu zaplatené, alebo im zvýši sledovanosť. Preto sa majú politické diskusie, spravodajstvo, publicistika viest inak vo verejnoprávnych a inak v komerčných médiách. Kým komerčné musia dramatizovať a na reláciu upútať napr. sloganom: „Nenechajte si ujsť našu reláciu. Bude sa iskriť, lebo pozvanie do štúdia priali ...“. Verejnoprávne sa by mali držať upútania „bez iskrenia“, napr.: „O novopripravovanom zákone o ...., o jeho zámeroch a predpokladaných dopadoch na obyvateľstvo, prídu informovať ...“. Potom sa však pri vedení diskusie aj toho držať. Mnoho divákov chce vidieť iskrenie a hádky, no mnoho je i tých, ktorí to radi oželejú. Nehovoriac už o tom, že mnohí sa na problém pozrú i z komerčného, ako i z verejnoprávneho uhla pohľadu. Vo vzduchu visí množstvo informácii, na ktoré má divák, občan, koncesionár právo a iba malé percento z nich je na prvý pohľad komerčne zaujímavých. Práve verejnoprávne média však majú týmto informáciám poskytnúť i druhý uhol pohľadu. Mám na zreteli fakt, že Ježiš nebol teológom, Mendelejev nevyštudoval chémiu, Murgaš nemal technické vzdelanie. Ich prínos však bol enormný. Nikdy neviete, ktorá informácia spôsobí prevrat. Neviete, ktorá vyvolá celospoločenskú diskusiu a to je sledovanosť, i keď na prvý pohľad išlo o informáciu o banalite. Funguje to na princípe: „Možné veci sa dajú vymyslieť, nemožné sa musia stať.“ A toto je priestor pre verejnoprávnosť. Treba mať na zreteli odbornosť, no nemôže byť jediným merítkom. Mnohí lekári nemôžu ventilovať svoj názor, lebo sa od nich očakáva, že všetko čo povedia je podložené serióznym výskumom. Pritom sa zabúda na skutočnosť, že každá vedná disciplína vznikla špecializovaním sa filozofie. Preto každý nový poznatok by sa mal podrobiť filozofii, inak môžeme žiť roky v omyle. Síce v všeobecne uznávanom, no predsa v omyle. Pred rokmi sme boli varovaný pred čokoládou. Dnes sa ňou dá predchádzať kardiovaskulárnym chorobám. Pred rokmi boli dusičnany v zelenine škodlivé, dnes sú pozitívom. Preto by mali lekári i nezáväzne ventilovať svoj názor. Aj doteraz káru pokroku tlačili študovaní ľudia, no tie ozaj prevratné myšlienky vzišli zo zdravého sedliackeho rozumu. Žiadna informácia by sa nemala stratiť. STV by mala vytvoriť oddelenie pre posudzovanie informácii. Poviete si, že však vyhľadáva informácie, tak isto ako ostatné média. Možno áno. Ide tu však o vyhľadávanie informácii, ktoré nie sú senzáciou. Verejnoprávnosť nie je hon za senzáciami. Keď STV nebude vyhľadávať neformálne informácie v oblasti zdravia, majetku a vzťahov, odsúdi sa na súťaž s komerciou, v ktorej nemôže uspieť, či už bude mať sebešikovnejších redaktorov a zamestnancov. Chyba nie je v zamestnancoch, ale v prostredí. STV má možnosť tento handicap otočiť vo svoj prospech. Ak tak neurobí začnú sa množiť aj také petície, aká sa práve rozbieha o zrušení koncesionárskych poplatkov. Raz sa to niekomu potom podarí zrušiť. Veď prečo nezrušiť nejakú tú povinnosť? Kto rád platí? Ak sa to niekomu podarí, tak si to vypijeme všetci. Treba si uvedomiť, že média sa považujú za siedmu veľmoc. Majú ohromnú moc. No ich potenciál sa nevyužíva na maximum. Dokonca niektorý ich považujú za negatívum vo výchove a vplyve na spoločnosť. Robia sa rôzne konferencie na túto tému. Tento rok bude na Slovensku v Ružomberku pod názvom Rodina a média. Práve verejnoprávne média, ako STV, majú v moci otvoriť ľuďom oči, aby problémy nešili na média. Nedá sa vytvoriť sterilné prostredie zakázaním médií a ani ich cenzúrou. Média tu budú vždy a vždy budú ovplyvňovať spoločnosť. Tie komerčné budú vždy agresívnejšie a agresívnejšie. Je to normálne a je to v poriadku. Musí tu byť však i iné médium, ktoré nepodľahne žraločiemu trhu, ktoré bude vždy schopné dopovedať to, čo komercia v záujme predajnosti iba naznačí, nafúkne no nedotiahne. Takže je úplne jedno, či sa riaditeľom STV stane psychológ, filozof, doktor, alebo mediálny mág. Pokiaľ neposunie hranicu medzi reklamou a právom na informácie v prospech informovanosti, STV ako sladkovodná rybička bude živoriť v slanej vode. Nie však na veky, iba pokým neskape. A pritom je tu i sladkovodné akvárium, no ale bez živočíchov. S úctou a pozdravom
P.S.
Verte mi, viem o čom rozprávam. Je to z mojej vlastnej skúsenosti. Už vyše roka sa snažím na verejnosť dostať dosť závažne informácie. Vlastne jednu ucelenú filozofiu. Nedá sa. Chápem, že človek najviac rastie vo vlastných očiach a celá filozofia môže byt sprostosť. Ale čo ak nie. Čo ak STV odmieta to, čo pracne hľadá. Traja ľudia z STV boli ochotní priať ma a vypočuť. Tým sa to všetkým páčilo a podnikali kroky k šíreniu týchto názorov. Vždy to však stopli tí, ktorí ani netušili o čo ide. Preto som požiadal o stretnutie s p. gen. riaditeľom Hrehom. Bolo mi oznámené, že ma prijme p. programová riaditeľka. Myslím si fajn, aj tá ma kompetencie. Nestalo sa však. Iba som dostal mail od produkcie, že STV nemá záujem o tento formát. Neviem však o aký formát nemá záujem, lebo p. Hrehovi som nič neposielal, ani len mená tých troch osôb, s ktorými som hovoril. Pritom som presvedčený, že ide o filozofiu, ktorú treba na verejnosti propagovať, alebo pred ňou varovať.
