SLOVAK FREE MEDIA
Premiér Robert Fico by nemal zabudnúť na sľub, ktorý dal eurosocialistom, že návrh tlačového zákona upraví tak, aby vyhovoval požiadavkám Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Po sľube Smeru vo februári obnovili pozastavenú kandidatúru členstva v socialistickej rodine. Ficov sľub pripomenula počas dnešnej rozpravy v parlamente k návrhu tlačového zákona poslankyňa za SDKÚ-DS Magdaléna Vášáryová. Podľa nej koalícia zatiaľ neplní tento sľub a nepredložila dostatočné zmeny, ktorými by zmiernila tlačový zákon. OBSE viackrát vyhlásila, že návrh zasahuje do slobody tlače, prekážalo jej napríklad nejasné právo na odpoveď, ktoré by mohli politici zneužiť na svoju publicitu. Nesúhlasila ani s pokutami, ktoré by malo dávať za články ministerstvo kultúry bez rozhodnutia súdu.
Vášáryová tvrdí, že koaličné strany menia tlačový zákon, pretože už majú vyriešené elektronické médiá, keďže do Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady si dosadili svojich ľudí. Myslí si, že právo na odpoveď budú zneužívať politici, konkrétne menovala predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý sa podľa nej v parlamente priznal, že právo si bude uplatňovať. Opozícia požaduje, aby sa zúžilo právo na odpoveď. Chcú, aby si ho nemohli uplatňovať politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní. Poslankyňa za SDKÚ-DS podala pozmeňujúci návrh, aby sa do zákona dostalo, že cenzúra je neprípustná. Oponovala jej poslankyňa za ĽS-HZDS Katarína Tóthová, ktorá to považuje za zbytočné, pretože cenzúru zakazuje ústava.
Vydavatelia by nemali byť zodpovední za obsah odpovede, dodatočného oznámenia a za zverejnenie citácií tretích osôb, napríklad vyjadrení politikov z tlačových besied, požaduje Vášáryová.
Podpredseda parlamentu Milan Hort z SDKÚ-DS prerušil rokovanie schôdze, pokračovať bude v stredu. V rozprave k tlačovému zákonu by malo ešte vystúpiť viac ako 10 poslancov. Koaliční i opoziční poslanci môžu počas rozpravy predkladať pozmeňujúce návrhy.
Koalícia na čele so Smerom-SD premiéra Roberta Fica zatiaľ pripustila len drobnejšie úpravy predlohy, ktoré sú podľa opozície nedostatočné. Vládni politici už skôr vyhlasovali, že významnejšie zmeny nechystajú. V texte tak zostáva jedno z najspornejších ustanovení, podľa ktorého by mali mať redakcie povinnosť uverejňovať odpovede dotknutých strán aj na pravdivé články. To by podľa opozície mohli politici zneužívať na uverejňovanie svojich názorov v médiách bez oponentúry.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Za príčinu obštrukcií tlačového zákona označil v parlamentnej rozprave poslanec za Smer-SD Dušan Jarjabek ustanovenie, ktoré vydavateľom raz do roka prikazuje v tlači uverejniť štruktúru vlastníckych vzťahov. Podľa neho sa týmto spôsobom sprehľadnia vlastnícke vzťahy, terajší zákon niečo podobné neprikazuje.
Jarjabek si myslí, že práve uverejňovanie štruktúry vlastníckych vzťahov je kameňom úrazu pri odmietaní návrhu tlačového zákona. Považuje za prirodzené, aby ľudia vedeli, kto vydáva a financuje denníky a časopisy na Slovensku.
Podľa poslanca za Smer-SD sa nemôžu zamieňať mediálni podnikatelia s novinármi. Predkladaný zákon chráni novinára pred neoprávnenými zásahmi do jeho článkov zo strany nadriadených. Jarjabek ako príklad uviedol editorov, ktorí zmenia nadpis kvôli predajnosti média, ale zodpovednosť za neho nesie novinár, hoci o tom nemusel vedieť. Kvôli šetreniu finančných prostriedkov pracuje v médiách menej novinárov so žurnalistickým vzdelaním, naznačil Jarjabek. „Komentáre môže písať každý, kto trafí písmenká klávesnice,“ poznamenal s tým, že samozrejme ide o vec vydavateľstiev.
Copyright © TASR 2008
V prvý deň rozpravy o zákone predložili návrhy na zmenu len dvaja koaliční poslanci. Rafael Rafaj zo SNS navrhol úpravu povinnosti novinárov chrániť zdroj svojich informácií. Podobný návrh dal aj Ján Senko zo Smeru-SD, ktorý okrem toho navrhol upustiť od povinnosti redakcii uverejňovať opravy s rovnako veľkým nadpisom ako bol chybný článok.
Výraznejšie pozmeňovacie návrhy naopak predložila opozícia. V stredu sa o zákone očakáva ešte dlhá diskusia, v závere dnešného rokovania sa do rozpravy prihlásilo ešte 15 poslancov.
Od konečnej podoby tlačového zákona pravdepodobne závisí aj budúcnosť reformnej zmluvy o EÚ, ktorá má meniť pravidlá fungovania rozšírenej únie. Opozícia totiž svoju podporu lisabonskej zmluve podmieňuje schválením aspoň časti jej pripomienok k návrhu tlačového zákona. Zmluva však môže vstúpiť do platnosti až po tom, čo ju ratifikujú všetky členské štáty.
Copyright © ČTK 2008
Prezident republiky Ivan Gašparovič je presvedčený, že poslanci Národnej rady SR (NR SR) dostanú v najbližšom čase na schvaľovanie takú podobu nového tlačového zákona, v ktorom budú zahrnuté všetky doteraz známe pripomienky opozície a erudovaných novinárov z praxe. "Všetko, o čom sa doteraz v súvislosti s týmto zákonom hovorilo, tam bude zosumarizované," uviedol Ivan Gašparovič.
Ako prvý muž republiky ďalej povedal, už niekoľko dní a týždňov pozorne sleduje dianie okolo nového tlačového zákona, lebo aj on bol jedným z iniciátorov vypracovania tejto zákonnej normy. Pri stretnutiach s ministrom kultúry Marekom Maďaričom mu potrebu nového tlačového zákona často pripomínal. "Takže aj ja sa považujem za jeho otca," zdôraznil Gašparovič. Prezident už stihol zaregistrovať aj niektoré posuny v znení chystaného zákona, ktoré sú podľa neho výsledkom mnohokrát aj tvrdej diskusie a výmeny názorov medzi všetkými zainteresovanými stranami.
"Ako som už stihol zistiť, zmeny v znení sa udiali okolo otázky pokút. Iné znenie má otázka povinnej odpovede, ako aj otázka okolo práva na opravu. Takže budú tam určite veľmi zásadné zmeny. O tom som presvedčený," povedal prezident republiky, ktorý na otázku, či nový zákon považuje za dobrý a či ho aj podporí svojím podpisom, diplomaticky odpovedal: "Ja svoj postoj k novému tlačovému zákonu jasne vyjadrím svojím podpisom alebo nepodpisom. Som za to, aby bol nový tlačový zákon prijatý. A v akej to bude podobe, to už nechám na poslancov parlamentu," dodal .
Podpredseda parlamentu Miroslav Číž zo Smeru-SD sa dnes pridal k premiérovej kritike mediálneho experta Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Miklósa Harasztiho. Predseda vlády Robert Fico ho označil za treťoradého úradníka, Číž o ňom hovorí ako o funkcionárovi, ktorý nemôže vydávať stanoviská za OBSE. Harasztimu vyčíta, že "trošku zdiskreditoval OBSE", keď kritizoval nový tlačový zákon tým, že zasiahne do slobody tlače. "Je to nepochybne iniciatíva dôležitého funkcionára OBSE, ale ani zďaleka stanovisko OBSE, je to stanovisko tlačového odboru," povedal dnes v pléne Číž. "Pán Haraszti je riaditeľ odboru, citovať nebudem, už si možno ani nepamätám celkom akého (odboru), ale pre tlač," dodal na adresu predstaviteľa OBSE podpredseda parlamentu. Podľa Číža hlavnou úlohou Harasztiho nie je chrániť osobnostné práva jednotlivcov, ale "jednostranne upozorňovať a vstupovať do prostredia pri predpokladanom stave, že teda štát ide obmedzovať médiá a podobne".
Miklós Haraszti začiatkom roka vyčítal novému tlačovému zákonu, že vážne zasahuje do slobody tlače. Nepozdáva sa mu nejasné právo na odpoveď, ktoré by mohli politici zneužiť na svoju publicitu. Nesúhlasil ani s pokutami, ktoré by malo dávať za články ministerstvo kultúry bez rozhodnutia súdu. Koalícia sa dohodla, že rezortu nedajú takúto právomoc a návrh zákona upravia pozmeňujúcim návrhom.
"Smer nemá blízko k nijakému mediálnemu nosiču," vyhlásil Číž s tým, že Ficova strana nepripravila nový zákon preto, aby získala médiá. Opozícia nemá počítať s ústupkami koalície v návrhu tlačového zákona, pretože robí nebývalý atak. Podľa Číža na koaličné strany sa robí "surový a bezohľadný tlak", aby upravovali tlačový zákon. Slovenské denníky sa podľa Číža nemajú čudovať, že im klesá čítanosť, ľudia im už neveria, pretože uverejňujú nepravdivé informácie.
Opozičné strany SDKÚ-DS, SMK a KDH dnes podľa Číža podali neprimerane rozsiahle pozmeňujúce návrhy k tlačovému zákonu od ministra kultúry Mareka Maďariča. "Dali ste ich, aby ste ich dali," uviedol Číž. Podľa Číža vydavatelia denníkov sa necítia ničím limitovaní, sú neobjektívni a bojujú proti vláde, preto treba prijať nový tlačový zákon, ktorý by im zabránil v takomto správaní. Myslí si, že diskusia okolo nového tlačového zákona sa zbytočne upriamuje na právo na odpoveď a zabúda sa pritom na právo občanov na pravdivé informácie.
Snáď len ten, kto nesleduje politiku nevie, že vláda vyhlásila médiám vojnu. Poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS) v rozprave k tlačovému zákonu povedal, že aj na Slovensku existujú médiá, ktoré sú dobré a kvalitné, ale existujú aj médiá, ktoré sú nekvalitné a mizerné a môže sa stať, že uverejnia nezmysel a klamstvo. "Bohužiaľ, tieto javy tu boli a budú, nedajú sa celkom odstrániť a už vonkoncom sa nedajú odstrániť zákonom, rovnako ako sa zákonom nedá odstrániť miera neobjektivity, neetickosť alebo hlúposť," dodal.
Galbavý ďalej povedal, že nie je možné písať pravidlá pre médiá, ak "neuznáme ich spoločenskú úlohu, nepochopíme, že sú hranice, za ktoré politici nemajú zájsť pri presadzovaní svojich predstáv a záujmov". Galbavý sa obáva, že vládou predložený návrh zákona je už za touto hranicou. Predložená právna norma rozdelila spoločnosť na dve skupiny, povedal ďalej. "Jedna ta malá, ktorá ho vymyslela a napísala, tvrdí, že zákon je dobrý a zodpovedá európskym či svetovým štandardom. Druhá skupina tvrdí, že zákon je zlý a škodí. Zhodou okolností tu druhú, nepomerne väčšiu tvorí nielen opozícia, profesionálne združenia novinárov a vydavateľov, ale i predstavitelia medzinárodných organizácií," poznamenal. Poslanec za SDKÚ-DS bude vo svojom vystúpení pokračovať aj po poludňajšej prestávke.
V marci uplynulo 160 rokov od prijatia prvého revolučného a na svoju dobu aj moderného tlačového zákona, ktorý bol vyjadrením túžby po slobode a významným krokom k premene feudálnej spoločnosti. "Tento zákon bol prijatý v Bratislave 20. marca 1848," povedala dnes v parlamentnej rozprave poslankyňa za SMK Ágnes Biró s tým, že po 160 rokoch voláme opäť po modernom tlačovom zákone, ktorý by slobody dosiahnuté od roku 1990 upevnili a rozšírili.
Zdá sa však, že o fungovaní demokracie a občianskych slobodách máme rôzne predstavy. "Poslednú dobu je príznačné, že jedným dychom sa odvolávame na demokraciu, na ústavu ako na základ zákonov pre výkon priamej demokracie v živote a parlamentnou väčšinou prijímame zákony, ktorými obmedzíme vlastnícke práva, slobodu vierovyznania a slobodu združovania, zakážeme zisk a dnes zvažujeme, či tu nie je príliš veľa slobody prejavu a komu by tieto slobody mali prislúchať," zdôraznila Biró a dodala, že parlamentnou demokratickou väčšinou negujeme podstatu samotnej demokracie.
Poslankyňa za SMK ďalej povedala, že nie je cieľom opozície slobodu prejavu a právo na informácie stotožniť len so slobodou médií, ako o tom hovoril minister kultúry Marek Maďarič či tvrdia niektoré médiá. Nie je podľa nej však možné, aby sa prehliadalo, že sloboda médií a nezávislosť tlače po takmer 20 rokoch postupného formovania slobody, plurality a nezávislosti bola stále ešte taká krehká a zraniteľná. "Chceme preto dosiahnuť rozumnú rovnováhu medzi politickou mocou, slobodou médií a právami občana. Je to pomyselný trojuholník, v ktorom politika nesmie dostať do područia médiá a zneužiť ich na manipulovanie občanov. Občan sa nesmie stať bezbranným, bezmocným a pasívnym subjektom ani vo v vzťahu k politike, ani médiám. Média musia zostať slobodné, nezávislé, uprednostňujúce verejný záujem pred záujmami politickými a finančnými.
V mene opozičných poslaneckých klubov KDH, SDKÚ-DS a SMK predložila pozmeňujúce návrhy, týkajúce sa predovšetkým ochrany zdroja a informácií a práva na opravu a odpoveď. Podľa Biró tieto pozmeňujúce návrhy sú v súlade s odporúčaniami OBSE.
Vydavatelia tlače klamú, zavádzajú a predstierajú obavy o slobodu prejavu, a pritom im ide len o ochranu svojich záujmov a privilégií. S takýmto obvinením dnes prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý v parlamente obhajuje svoj návrh nového tlačového zákona. Slovenské denníky kritizoval za titulné strany z 27. marca, na ktorých na protest zverejnili sedem hriechov tlačového zákona. Podľa šéfa rezortu návrh sa nedopúšťa žiadnych hriechov, ale sú to práve slovenské denníky, ktoré zhrešili, a spôsobom, akým informovali o návrhu, sa sami usvedčili. "Zverejnenie údajných siedmich hriechov tlačového zákona je pre mňa dôkazom kardinálneho a pretrvávajúceho hriechu našej tlače - klamať alebo nehovoriť celú pravdu a zavádzať," povedal dnes Maďarič.
Noviny sa bránia novému zákonu, pretože by nemohli čitateľom ponúkať nepresné, polopravdivé a lživé informácie, ktoré nikto neopravuje. "Noviny nechcú stratiť monopol na predkladanie len svojej verzie skutočnosti a presadzovanie svojich záujmov, či už ideologických, politických alebo ekonomických. Tento svoj skupinový záujem maskujú obavami o slobodu prejavu," vyhlásil minister.
Informovanie o tlačovom zákone dokázalo, že vydavatelia tlače si stotožňujú slobodu tlače s manipuláciou. Podľa Maďariča slovenské denníky ponúkli dokonalé príklady zavádzania a bránili tomu, aby sa ľudia dostali k faktom. Tvrdí, že vydavatelia nepravdivo hovoria, že právo na odpoveď možno využiť aj v prípade, že noviny zverejnili pravdivé informácie. Maďarič povedal, že v zákone sa nič nehovorí o pravdivej informácii, ale o tom, že právo možno využiť na opravu skutkových tvrdení, čo považuje za bežný princíp aj v ostatných krajinách. Za klamstvo označil tvrdenia vydavateľov, že nemôžu odmietnuť odpoveď, inak im hrozí peňažná sankcia. Nesúhlasí ani s tým, že ak úrady a verejné orgány budú mať právo na odpoveď, môže byť zneužívané. Maďarič uviedol, že takáto úprava má predchádzať súdnym žalobám a rovnaká úprava platí napríklad na Ukrajine, v Nemecku či Portugalsku.
Podľa Maďariča návrh sa stal "bičom, kyjakom a palicou" na slovenskú vládu. Postoj vydavateľov k novému návrhu prirovnal ku komunistickému režimu. "Za takú kampaň a propagandu voči návrhu tlačového zákona by sa nemusel hanbiť ani bývalý režim," dodal Maďarič.
Poslanci dnes začali rokovať o návrhu tlačového zákona v druhom čítaní, v rámci ktorého môžu podávať pozmeňujúce návrhy. Opozícia chce, aby koalícia urobila ústupky v návrhu, inak nepodporí Lisabonskú zmluvu. Podľa medializovaných informácií ĽS-HZDS chce ešte pritlačiť na koaličných partnerov a upraviť právo na odpoveď tak, že by sa týkalo len nepravdivých informácií. Návrh kritizujú okrem opozície aj profesijné organizácie a medzinárodné inštitúcie, hlavne Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Predseda parlamentu Pavol Paška minulý týždeň povedal, že hneď po odhlasovaní tlačového zákona, dá hlasovať o Lisabonskej zmluve. Jej podpora je naďalej otázna. Ak koalícia neustúpi v prípade tlačového zákona, bude jej chýbať päť hlasov pre ratifikáciu zmluvy. Koaličné strany majú v parlamente 85 hlasov, na schválenie zmluvy potrebujú minimálne 90 hlasov.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Emotívnu diskusiu poslancov k vládnemu návrhu tlačového zákona dnes predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj prirovnal k búrke v pohári vody. "Kvôli jednému stromu nevidieť celý les je nezodpovedné," komentoval konflikt kvôli právu na odpoveď.
"Spontánne ma napadlo nazvať ho otvoreným zákonom. Ani po prijatí pozmeňujúcich návrhov nebude zabetónovaný, lebo médiá patria medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasti," dodal Rafaj. Zároveň uviedol viacero príkladov európskych tlačových zákonov, ktoré právo na odpoveď poznajú. "Aj v Čechách sa objavovali 'grafomanické' scenáre. Aplikačná prax ich nepotvrdila," odvolal sa na skúsenosti z Českej republiky, kde právo na odpoveď už niekoľko rokov platí. "Otvárajú sa dvere verejnosti na využívanie jej práva na informácie," komentoval inštitút práva na odpoveď.
"Je pravdou, že existuje aj mediálna manipulácia a že médiá majú legitímny, ale neuveriteľný dosah na verejnú mienku. Hlavné médiá sú veľké korporácie prepojené na ešte väčšie kartely. Médiá sú súčasťou trhu. Táto diskusia smeruje k tomu, aby výrobný prostriedok, ktorý ponúkajú, mal čo najmenej prekážok na ceste k recipientovi," komentoval kritiku návrhu zákona zo strany vydavateľov.
Právo na odpoveď podľa Rafaja zvýši pluralitu informácii v médiách. "Demokraciu dnes posilňuje predovšetkým pluralita názorov," dodal. Princíp tohto práva je podľa Rafaja rovnosť zbraní. "Redaktor by nemal mať predstih pred reagujúcou verejnosťou," upozornil. Odpoveď by zároveň mala byť uverejnená v čase, keď to ešte má zmysel, čo sa v prípade aktuálne existujúceho práva na odpoveď nestáva vždy. Najmä ak sa médium rozhodne opravu neuverejniť a situáciu rieši súd, môže tento proces trvať aj niekoľko rokov.
Na záver Rafaj predstavil svoj pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je spresniť povinnosť chrániť zdroj informácií tak, aby sa nevzťahovala aj na obsah informácie, ktorú zdroj médiu poskytol. "Aká by bola práca novinára, ktorý by síce dostal informáciu a nemohol by ju zverejniť?" opýtal sa Rafaj.
Copyright © TASR 2008
