Vytvoriť inštitucionálne kladivo na kritické médiá je zámerom tlačového zákona, ktorý podľa Public Policy Institute (PPI) "bez rozpakov" odhalila koalícia. PPI si myslí, že jeho znenie, ktoré v stredu NR SR prijala, je kontroverzné a nespĺňa európske štandardy. Preto vyzýva prezidenta Ivana Gašparoviča, aby tlačový zákon v súčasnej podobne nepodpísal a vrátil na opätovné prerokovanie do NR SR. Ako ďalej uviedol prezident PPI Martin Kamenský, ak vláde skutočne išlo o občana, ako to neustále prezentuje, mohla podporiť pozmeňujúci návrh Daniela Lipšica. Nestalo sa tak a občan zohral "úlohu rukojemníka v politickom vabanku Roberta Fica". Účelovo sa tvrdí, že právo na odpoveď sa netýka politických inštitúcií, ale len fyzických a právnických osôb a teda je politicky nezneužiteľné. Z pohľadu Public Policy Institute ide o zavádzajúci formalizmus. Je predsa úplne zrejmé, že odpoveď aktívneho politika, v médiách pod krytím fyzickej osoby, bude verejnosť vždy považovať za reakciu politika. Je to prirodzené, pretože súkromie verejných činiteľov pri výkone politickej funkcie do značnej miery zaniká, tvrdí PPI. Je neprirodzené, keď to koalícia "demagogicky popiera". Navyše v situácii, keď odpoveď bude reakciou na pravdivé informácie uverejnené v súvislosti s politickým konaním dotknutej osoby. Súkromie politikov, ich česť či dôstojnosť, a to nielen koaličných, je vecou verejnou a teda aj prirodzeným objektom záujmu médií. Tento fakt a prirodzenú kritiku médií by mala koalícia akceptovať. To by bolo štandardné konanie štandardnej politickej stany, uvádza sa v tlačovej správe PPI.
Slovenský syndikát novinárov (SSN) vo svojom vyhlásení konštatuje, že ho mrzí, že Slovenská republika nevyužila šancu na prijatie moderného tlačového zákona hodného členskej krajiny Európskej únie v roku 2008. Podľa vyhlásenia je „novoprijatý zákon nevyvážený v právach a povinnostiach týkajúcich sa novinárov a ostatných subjektov v procese vyhľadávania, poskytovania, získavania, spracovávania, šírenia a prijímania informácií“. Zákon nielenže podľa SSN neposilnil ochranu novinárov pri výkone povolania, ale neprevzal ani príslušné ustanovenie o ochrane proti nátlaku z predchádzajúceho zákona 81/1966 Zb. z. a rezignoval na modernú definíciu cenzúry, ktorá by vhodne doplnila jej ústavný zákaz. Slovenský syndikát novinárov síce oceňuje, že sa do zákona vrátila ochrana zdroja informácie a že obsahuje aj imunizáciu informácie z konkrétnych zdrojov, nepovažuje to však za dostatočný dôvod na jeho podporu. „Navyše, tým, že zákon nedefinuje novinársku činnosť, novinárom pracujúcim pre internetové médiá upiera aj tie základné práva, ktoré zo zákona vyplývajú,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení. Slovenský syndikát novinárov sa preto obráti na prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča a požiada ho, aby zákon nepodpísal a vrátil ho Národnej rade SR na opätovné prerokovanie. Výsledný legislatívny produkt sa totiž príliš vzdialil od predstáv a východísk z júla 2006, keď SSN predostrel pánovi prezidentovi svoju iniciatívu na zlepšenie situácie v mediálnom prostredí.
