MEDIA NEWS
Žurnalistika ruskej novinárky Anny Politkovskej, ktorú zavraždili 7. októbra 2006, bola v rozpore s oficiálnou propagandou Kremľa. Pre TASR to uviedol analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba. Podľa ruských úradov si vraždu reportérky novín Novaja gazeta objednali zo zahraničia nepriatelia Ruska, aby zdiskreditovali vtedajšieho prezidenta Vladimira Putina a podkopali politickú stabilitu v krajine.
"Evokuje to, že záujem umlčať ju mohla mať táto strana. Na druhej strane nemám dôkazy, aby som mohol spochybniť ruskú stranu, podľa ktorej to urobili Čečenci, aby práve takúto interpretáciu vyvolali," uviedol analytik.
"Politkovská písala nielen o Čečensku, hoci to bolo jednou z jej veľkých tém, hlavne počas druhej rusko-čečenskej vojny i v období, keď tam Kremeľ dosadil Ramzana Kadyrova. Ona mala viacero tém, o ktorých písala, ale tá čečenská ju najviac zviditeľnila," konštatoval Duleba.
Podľa neho je pravda, že denník Novaja gazeta, pre ktorý novinárka pracovala, bol jedným z mála médií kritických voči oficiálnej moci.
"Robila celkom autentické reportáže. Mala prístup aj k Čečencom, tí ju rešpektovali. To znamená, že mala prístup k veciam, ku ktorým iné médiá nemali možnosť sa dostať. Niesla veľakrát obrovské riziko, pretože prekračovala frontovú hranicu. Dúfala, že ju tam nezlynčujú."
Taká zlomová kauza, ktorá vzbudila voči Politkovskej negatívne nálady, sa podľa Dulebu týkala istého ruského plukovníka. Znásilnil čečenské dievča. Politkovská zistila originálne skutočnosti a zverejnila ich. Ruský súd tak musel k tomuto prihliadať a hrozilo, že to precedentné rozhodnutie bude v neprospech plukovníka.
"Niekde v tomto sa dotkla veľmi citlivých osobných záujmov ľudí postavených i v silových štruktúrach, ktoré mali s týmto do činenia. Bola teda veľmi nepopulárna," uviedol Duleba.
Nepopulárna bola podľa jeho slov aj preto, že jej žurnalistika bola v rozpore s tým, čo dlhodobo Kremeľ budoval ako štátnu propagandu tzv. suverénnej demokracie. Ide o ideologický koncept, ktorý bol vypracovaný na objednávku, aby zdôvodnil existujúci režim.
"Aby Rusom prinavrátil národnú hrdosť, spolupatričnosť, lojalitu k štátu. Je to súčasť modelu riadenej demokracie. Politkovská bola jednou z mála novinárov, ktorá bola známa, populárna a vymykala sa tej schéme," povedal analytik.
Jej žurnalistika bola podľa neho v rozpore s oficiálnou propagandou. "Dnes všetky centrálne médiá hovoria to isté. Tá reálna žurnalistika, ktorá bola v Rusku známa za Jeľcina - z nej sú už len zvyšky. Politkovská a Novaja gazeta sa skutočne držali a boli iní. Kto je však za jej smrťou, to neviem povedať," dodal Duleba.
Politkovskú našli zastrelenú 7. októbra 2006 na schodisku pred výťahom v dome na Lesnej ulici v Moskve, kde bývala. Pracovníci milície pri obeti našli krátku guľovú zbraň a štyri nábojnice.
Aj keď rôzne informačné zdroje uvádzajú, že totožnosť jej vraha nie je známa, členovia ruskej vyšetrovacej komisie v máji tohto roku oznámili, že priamy vykonávateľ vraždy sa volá Rustam Machmudov a je bratom troch už predtým v kauze zadržaných. Na Machmudova bol vydaný medzinárodný zatykač.
Ďalší z radu podozrivých bol 26. mája prepustený. Dovedna vyšetrovatelia vzniesli obvinenia z vraždy Politkovskej proti asi desiatim osobám vrátane troch bratov Čečencov.
Generálny prokurátor Jurij Čajka vlani v lete konštatoval, že vraždu objednali "nepriatelia Ruska zo zahraničia, aby zdiskreditovali prezidenta Vladimira Putina" a "podkopali politickú stabilitu" v krajine.
Vraždu mali údajne zosnovať členovia zločineckej skupiny, v ktorej boli najmenej piati vtedajší alebo bývalí príslušníci bezpečnostných orgánov - ministerstva vnútra a Federálnej bezpečnostnej služby.
Ako jedna z mála ruských novinárov Politkovská pokrývala najmä udalosti v Čečensku, respektíve na Severnom Kaukaze. Vo svojej žurnalistickej práci opakovane poukazovala na porušovanie ľudských práv najmä na Severnom Kaukaze. Za to boli podľa nej zodpovední príslušníci federálnych ozbrojených síl v Čečensku i milície súčasného čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova.
Politkovskú vo februári 2001 na niekoľko dní zadržali vojaci ruských ozbrojených síl v južnom Čečensku v oblasti Šatoj za to, že "porušila pravidlá stanovené pre prácu novinárov".
Reportérka v tom čase spracovávala materiál zo zajateckého tábora ruskej armády. Neskôr vypovedala, že vtedy sa jej vyhrážali znásilnením, smrťou a údajne chceli ohroziť aj jej dve deti.
V tom istom roku sa na niekoľko mesiacov utiahla do Rakúska po tom, ako jej e-mailom prišli hrozby. Podľa tejto elektronickej pošty sa jej mal jeden dôstojník polície vyhrážať pomstou za to, že napísala materiál o krutom zaobchádzaní s civilistami.
Na základe toho bol v roku 2002 predvolaný na výsluch Sergej Lapin, ale obvinenie proti nemu bolo po roku stiahnuté. Hrozby sa zopakovali v roku 2005 a Lapin bol odsúdený na 11 rokov väzenia.
Prakticky ako jediná ruská novinárska pokrývala Politkovská druhú vojnu v Čečensku. V tejto kaukazskej oblasti boli dve rusko-čečenské vojny, prvá v rokoch 1994-96 a druhá od roku 1999.
Od začiatku druhej vojny v Čečensku sa rozhodla, že bude písať pravdu o masakroch, ktoré vykonávali príslušníci ruskej armády na Kaukaze. Podľa presvedčenia novinárky totiž vojna v regióne vykopávala hrob nádejam na demokraciu v Rusku.
V krajine, v ktorej sa čoraz väčšmi rozmáhal strach, autocenzúra a cynizmus, si zachovala občiansku odvahu. "Mám len pero a Boha na svoju ochranu, ale nemám právo mlčať, lebo inak, ako skončíme?", citovali Politkovskú svojho času francúzske noviny Le Figaro, ktoré dodali: "Práve na to zomrela."
Európsky parlament na znak úcty k zavraždenej Anne Politkovskej pomenoval svoje tlačové centrum v Bruseli po nej. Podľa vyjadrenia predsedu EP Hansa-Gerta Pötteringa je meno žurnalistky silným symbolom angažovanosti za slobodu a nezávislosť tlače.
Podľa informácií z Moskvy chce kancelária ruského generálneho prokurátora oznámiť "do 20. júna ukončenie vyšetrovania a predstaviť spis prípadu žalujúcej strane, synovi Politkovskej, a následne potom obžalovaným.
Predpokladaní islamskí povstalci zastrelili dnes na juhu Somálska miestneho novinára, ktorý pracoval pre britskú spoločnosť BBC.
Podľa očitých svedkov zaútočili neznámi ozbrojenci na žurnalistu pred jeho domom v prístavnom meste Kismayu, 500 km južne od metropoly Mogadišu. Nasteh Dahir utrpel vážne strelné zranenia, ktorým krátko nato podľahol. Motív ani páchatelia útoku zatiaľ nie sú známi.
Dahir spolupracoval ako nezávislý novinár so spoločnosťou BBC, ako aj s ďalšími mediálnymi organizáciami. "Sme šokovaní z toho, čo sa stalo," konštatoval hovorca BBC v Londýne.
Somálsko, ktoré od roku 1991 nemá funkčnú vládu, je pre novinárov jednou z najnebezpečnejších krajín na svete. Miestni reportéri sa opakovane stávajú terčom útokov islamistov, ktorí po vzore irackých povstalcov vedú boj proti slabej centrálnej vláde a jej etiópskym spojencom.
Správu priniesla tlačová agentúra Reuters.
Copyright © TASR 2008
V nedeľu ráno zničil tlačiarenské zariadenie baskických novín neďaleko prístavného mesta Bilbao na severe krajiny výbuch. Aj napriek tomu, že v budove v tom čase pracovali ľudia, pri incidente sa nikto nezranil, oznámilo španielske ministerstvo vnútra.
Pravdepodobne bomba explodovala v tlačiarni novín El Correo v nedeľu ráno o okolo 3:00. Povedal to miestny hovorca ministerstva, ktorý v súlade s nariadeniami vlády zostal v anonymite. Pre agentúru The Associated Press povedal, že útoku nepredchádzalo žiadne varovanie a že miestna baskická polícia uzavrela celú oblasť.
Internetová stránka novín El Correo z útoku obvinila baskickú separatistickú organizáciu Baskicko a jeho sloboda (ETA) . Taktiež sa tu uvádza, že počas výbuchu, ktorý v betónovej stene vytvoril dieru veľkú 40 metrov štvorcových, v budove pracovalo 50 ľudí. Podľa El Correo nech už bombu do budovy umiestnil ktokoľvek, musel preliezť cez vysokú bezpečnostnú stenu, ktorú sila výbuchu taktiež zničila.
Tlačiarne novín El Correo sa nachádzajú v priemyselnej oblasti Zamudio východne od medzinárodného letiska v Bilbao. Na fotografiách, ktoré zverejnila internetová stránka novín El Correo, je vidieť značné poškodenie budovy.
Explózia prišla po tom, ako 21. mája polícia vo francúzskom Bordeaux zatkla troch podozrivých lídrov ETA.
Pri štyridsaťročnom ozbrojenom boji ETA za samostatnosť Baskicka prišlo o život najmenej 825 ľudí.
Afganský reportér britskej spoločnosti BBC Abdul Samad Rohani a vyše tucet ďalších ľudí prišli o život pri posledných násilnostiach, ktoré sú spájané s povstaním Talibanu.
Reportéra, ktorý pracoval v nepokojnej juhoafganskej oblasti Helmand, uniesli v sobotu. Jeho telo sa našlo neďaleko hlavného mesta provincie Laškar Gah. Informoval o tom afganský zväz nezávislých novinárov.
Zamestnanec pobočky BBC v Kábule, ktorý nechcel byť menovaný, potvrdil smrť svojho kolegu, ktorý v redakcii pracoval pre jej paštúnske a daríjske spravodajstvo.
Afganské ministerstvo informácií vo svojom vyhlásení uviedlo, že "ostro odsudzuje brutálne zabíjanie." Reportéra uniesli z jeho domu a zavraždili "preto, že bol žurnalista," uvádza sa vo vyhlásení. "V Afganistane teroristi, pašeráci a nepriatelia zákona sú pre žurnalistov veľkou hrozbou," vyhlásilo ministerstvo.
Pri ďalšom násilí v nedeľu rebeli z hnutia Taliban napadli policajný konvoj na hlavnej ceste v provincii Ghazní a zabili šiestich policajtov. Oznámilo to ministerstvo vnútra. Pri prestrelke zahynuli aj dvaja civilisti. Za ďalší nedeľný útok, pri ktorom útočníci zabili zástupcu guvernéra oblasti a troch členov jeho ochranky, je zodpovedný pravdepodobne takisto Taliban. O útoku, ktorý sa odohral vo východoafganskej provincii Chost, informoval guvernér Arsala Jamal. V provincii Uruzgan došlo k útoku na policajnú hliadku, pri ktorom zahynul jeden policajt. Ďalší dvaja utrpeli zranenia. Útočník v hlavnom meste provincie Chost zahynul, keď sa pokúšal umiestniť nálož pod most. Tá však vybuchla predčasne.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
