SLOVAK RADIO NEWS
Verejnoprávny Slovenský rozhlas (SRo) je v súčasnosti ekonomicky menej závislý, v rozhovore pre agentúru SITA to povedala generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková. Veľkú úlohu v tom podľa nej má i nárast príjmov z reklamy, čo spôsobili viaceré zmeny vnútri rozhlasu. "Zároveň sme dokázali presvedčiť klientov, že rozhlas je zodpovedný obchodný partner," uviedla. Šéfka SRo, ktorá sa blíži k polovici svojho päťročného funkčného obdobia, si myslí, že napriek zmene koncesií na platby za odber elektriky, nárastu výnosov z reklamy a vnútorným úsporám, treba pre úplnú nezávislosť SRo ešte veľa urobiť. "Môžem smelo povedať, že je menej ekonomicky závislý,“ povedala Zemková, ktorá ešte vlani toto tvrdenie nechcela vysloviť.
Zemková, ktorá do funkcie nastupovala ešte pred nástupom kabinetu Roberta Fica, už dostala viaceré výzvy na odstúpenie. “Niekoľkokrát som bola v takejto situácii, keď som dostala priamo výzvu, že mám nad tým uvažovať," uviedla. Vždy sa však rozhodla, že ostane. Na čelo rozhlasu, ako tvrdí, nebola dosadená za odmenu ani s politickým cieľom. "Bola som zvolená s projektom, ktorý som realizovala, realizujem a idem striktne podľa toho projektu a celý manažment a polovica rozhlasu, určite.“ Polovica rozhlasu podľa nej preto, že nie všetci môžu priamo zasahovať do riadenia. "Kritika je vec, ktorá vás posúva dopredu, treba ju počúvať," myslí si Zemková, ktorá sa s priamymi politickými tlakmi nestretla. Tvrdí, že nikto z politikov jej nevolá s požiadavkami na vysielanie. Ak, tak naopak chcú, aby sa nahratý spravodajský materiál nestrihal, ale pustil sa v spravodajstve, či publicistike celý. Domnieva sa, že je to tým, že všade deklaruje svoju politickú nezávislosť. S tým, že sa niektorý štátny orgán alebo politická strana vyjadrí k SRo, sa však stretáva bežne. K rozhlasu, k jeho fungovaniu sa môže vyjadriť každý, za záväzné považuje to, čo hovorí Rozhlasová rada a zákon.
Komunikáciu s Rozhlasovou radou, v ktorej sa od jej zvolenia v apríli 2006 vymenila približne polovica členov, považuje ešte stále za konštruktívnu a to i napriek niektorým "incidentom" a problémovým uzneseniam. "Komunikácia s radou je typ komunikácie, ktorý má isté pravidlá a ktorý je svojím spôsobom trochu zvláštny, ale ja sa snažím byť veľmi korektná," povedala Zemková a pripustila, že niekedy sa nechá aj "vytočiť". Problémom podľa nej je, že Rozhlasová rada má vyššie nároky a tendenciu zasahovať i do vecí, ktoré patria do právomoci generálneho riaditeľa. Verí, že problémy v komunikácii s radou vyrieši dialóg. Okrem kritiky od rady sa podľa Zemkovej vedenie SRo snaží pracovať aj s pripomienkami Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Zemková kritiku prijíma a argumentuje tým, že návrhy na iné riešenia sú vždy a vedenie SRo s nimi pracuje.
Zemková má vo funkcii generálneho riaditeľa SRo dve prvenstvá - je prvým šéfom, ktorého zvolila Rozhlasová rada a zároveň prvou ženou na čele rozhlasu. Tvrdí, že to, že je ženou, sa nesnaží využívať. Napriek tomu v rozhlase stráži rodovú rovnosť vo funkciách. Dnes už vo verejnoprávnom rozhlase nie sú ženy menej oceňované za tú istú prácu ako muži, dodala Zemková, ktorá svoje doterajšie pôsobenie na čele SRo hodnotí ako "náročné, tvorivé, zaujímavé a obrovskú školu života“.
Krízový manažment splnil svoju funkciu a vystriedal ho manažment zmien, tvrdí po vyše dvoch rokoch pôsobenia na čele verejnoprávneho Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslava Zemková. Ako ďalej povedala v rozhovore pre agentúru SITA, krízový manažment bolo jedno z opatrení z projektu, s ktorým ju Rozhlasová rada zvolila v apríli 2006 do funkcie generálnej riaditeľky rozhlasu a trval do trištvrte roku 2007. “Nemožno riadiť inštitúciu dlhodobo krízovo, krízový manažment je manažment, ktorý ak vyrieši krízu, potom sa má stať iným manažmentom - ja by som dnes nazvala manažment SRo ako manažment zmien, čiže dochádza k zmenám a bude dochádzať k ďalším.“ SRo sa prispôsobuje novej legislatíve a aj požiadavkám poslucháčov. Podstatné podľa šéfky SRo je, že rozhlas sa podarilo ekonomicky stabilizovať. Pretrvávajú však problémy vo financovaní stredných vĺn a rozhlas tiež pred sebou tlačí 70-miliónový dlh za vysielače. Nové vedenie SRo pri nástupe zdedilo dlh z roku 2005 vo výške 270 miliónov korún (8 962 358 €).
Ako ďalej uviedla Zemková, ktorá má za sebou takmer polovicu z päťročného funkčného obdobia, problémom tohto roku je platenie stredných vĺn. “Dnes už je povinnosť štátu zo zákona vypustená a je to naozaj na rozhodnutí SRo, či na stredných vlnách ostane vysielať." SRo v tejto chvíli nemá v rozpočte 35 mil. Sk (1 161 787 €) na vysielače pre stredné vlny na tento rok. Preto SRo vypovedal do konca roka zmluvu na vysielače a plánuje prechod vysielania Rádia Patrie na VKV vysielače. Podobná situácia je aj s financovaním VKV (veľmi krátke vlny) vysielania Rádia Devín. To by však malo zaplatiť zo zvýšených príjmov z poplatkov za vysielanie SRo. Štát však začal platiť vysielanie RSI, ktoré zabezpečuje reprezentáciu SR v zahraničí, dal naň 54 mil Sk (1 792 471 €).
Zníženie straty rozhlasu je aj dôsledkom krízového manažmentu, ktorý si vyžiadal i redukcie niektorých činností a prepúšťanie. Pôvodná organizačná štruktúra bola podľa Zemkovej nepružná a preto ju od 1. augusta 2006 nahradila nová, ktorá sa priebežne upravuje. Zrušili sa dva a v niektorých prípadoch aj tri medzistupne riadenia, zlúčili sa viaceré agendy. Ak mal SRo ku koncu roka 2005 880 pracovníkov, tak ku koncu tohto júna ich bolo už len 623. Zemková upozorňuje, že hromadné prepúšťanie bolo riadne ohlásené a vyplývalo z projektu. V rámci neho odišlo z SRo 180 ľudí, ďalší odišli po dohode, po skúšobnej dobe či do dôchodku. “Dnes je rozhlas na úrovni, keď by už nemal ísť hlbšie, kedy už nesmie šetriť na počte ľudských zdrojov. Skôr nám teraz ide o skvalitňovanie tímov a lepšiu motiváciu,“ tvrdí šéfka SRo, ktorá si uvedomuje, že v SRo sú nízke platy.
Nie všetko z projektu, s ktorým Zemková vstupovala do rozhlasu sa aj podarilo. Nepodarilo sa napríklad vyriešiť problém s daňou z pridanej hodnoty (DPH). SRo si nemôže uplatniť odpočet DPH na vstupe a ročne preto stráca približne 60 mil. Sk (1 991 635 €). Podľa ministerstva financií by to totiž bolo v rozpore s európskymi právnymi normami. Odpočítať DPH si môžu iba tie európske verejnoprávne rozhlasy, kde sa to dalo ešte pred vstupom do EÚ. Rozhlasovému manažmentu sa tiež nenaplnili plánované úspory na zmluvách s ochrannými autorskými zväzmi. Zemková v projekte plánovala, že SRo im bude platiť rovnako ako komerčné rádiá - z výnosu z reklamného času. Pre ochranné zväzy by to však znamenalo znížené platby. SRo musel akceptovať, že ako najväčší producent a vysielateľ hovoreného slova, domácej hudby, dramatických programov, nemôže platiť len z výnosu z predaja reklamy. Dodnes však trvajú rokovania o výške platieb a SRo uzatvára so zväzmi ročné zmluvy. Výnimkou je iba SOZA, s ktorou SRo dohodol dlhodobejšiu zmluvu. SOZA preto stiahla žalobu na SRo, ktorá bola ešte z čias pred Zemkovou. Šetrí najmä na zmenách zmlúv s externými dodávateľmi.
"Rozhlas má momentálne zdroje 850 mil. Sk (28 214 831 €). Na to, aby začal rozvoj vysielania, techniky, zlepšil motiváciu pracovníkov, by ročne potreboval miliardu 100 miliónov Sk (36 513 310 €). Ekonomiku SRo ťažia aj možné prehry dlhoročných súdov. V tak veľkej inštitúcii, akou SRo je, sa podľa Zemkovej vyhnúť sporom nedá. Jej snahou je riešiť spory mimosúdne, čo sa podarilo napríklad so SOZA. Spory s PSMA a Lawyer Partners (LP) nechce bližšie komentovať, keďže rozhlas je jednou z ich strán. V prípade LP v súčasnosti ide najmä o zaujatie právneho stanoviska k tomu, či vôbec mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy medzi SRo a LP.
Napriek skeptickým očakávaniam sa podarilo zmeniť zákon o koncesiách, od čoho si SRo a STV sľubujú viac zdrojov. “Niečo sa už muselo stať, pretože naozaj situácia aj v televízii aj v rozhlase bola neúnosná," tvrdí šéfka SRo. Stále je však podľa nej otvorená otázka, či je nový zákon výhodnejší ako predchádzajúci. Je predčasné hovoriť, či uspokojí potreby televízie a rozhlasu, "aj keď prvé čísla sú dosť pesimistické.“
Viac ako ekonomické a personálne zmeny však poslucháči SRo zaregistrovali zmeny programu. Nová programová štruktúra SRo platí od januára 2007 a napriek informačnej kampani vyvolala na začiatku vlnu kritiky. “Žiadna programová štruktúra nie je navždy, to nie je niečo, čo sa zavedie a platí to päť rokov, 10 rokov, 30 rokov.“ Zmeny v nej boli začiatkom tohto roka a plánujú sa i na budúci. SRo sa pri nich bude riadiť odporúčaniami Rozhlasovej rady, poslucháčov a štúdiou, ktorú bude mať v rukách koncom leta. Zemková si myslí, že poslucháčov sa nakoniec podarilo presvedčiť o zmenách. Nerozmýšľa o nich ako "o jednej kompaktnej mase. Každý poslucháč je individualita, má rôzne potreby, je to človek, nie je to číslo.“ V práci s nimi vidí ešte rezervy.
Keby Slovenský rozhlas (SRo) chcel zrušiť orchester, tak to dávno urobí, tvrdí generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková. “My vôbec nechceme rušiť orchester, toto nie je pravda. Takisto s ním nechceme robiť ďalšie údajné likvidačné kroky, z čoho som obviňovaná. Všetky tie kroky boli racionalizačné,“ povedala šéfka verejnoprávneho rozhlasu v rozhovore pre agentúru SITA k blížiacej sa polovici jej päťročného funkčného obdobia. Zemková upozorňuje, že Symfonický orchester Slovenského rozhlasu (SOSR) je telesom SRo a pokiaľ rozhlas šetrí, tak ani jeho organizačná zložka, ktorou orchester je, nemôže byť v rozvojovej fáze. Dôvodom pre vlaňajšiu redukciu počtu hráčov SOSR, za ktorú ju dodnes kritizuje Rozhlasová rada aj mediálny parlamentný výbor a časť odbornej verejnosti, sa šéfka SRo rozhodla pre vtedajší stav v orchestri. Situácia, keď mal orchester veľmi veľa ľudí a veľmi zle platených, bola podľa nej neudržateľná. Po diskusiách s odbormi aj vedením orchestra sa preto manažment SRo rozhodol zaviesť menší počet hráčov SOSR, ktorí na polovičný úväzok pracujú s lepším ohodnotením
Dôvodom zmien v SOSR však bolo nielen šetrenie, ale i skvalitnenie a zmena spôsobu práce orchestra, tvrdí Zemková. Zároveň zdôrazňuje, že “rozhlas nepatrí orchestru, ale orchester rozhlasu“. SOSR podľa nej plní rozhlasové úlohy a nie naopak. Nie je to teleso pripojené k verejnoprávnemu rozhlasu len tak z rozmaru. Ako dodala, “rozhlas môže mať orchester akýmkoľvek spôsobom, môže ho mať v externom prostredí, môže ho zabezpečovať spoluprácou so Slovenskou filharmóniou alebo s orchestrom SND. Žiaden zákon neukladá, koľko má mať ľudí, koľko má mať výkonov, ale z manažérskeho hľadiska je jasné, že musí mať najmenej toľko výkonov, koľko rozhlas potrebuje.“ Generálna riaditeľka SRo pripomína, že v priebehu 80-ročnej existencie rozhlasu a 77 rokov jeho orchestra mal orchester rôzne počty ľudí. Vždy podľa toho, “ako to rozhlas potreboval, nie podľa toho ako sa rozhodol orchester“. V roku 2008 potrebujeme 62 systemizovaných miest a potrebujeme ich na dva týždne v mesiaci, vysvetľuje a dodáva, že počty hráčov a rozsah ich pracovného času sa dajú zmeniť aj na budúci rok, ak si to vyžiada dramaturgický plán SRo. Téma SOSR bola doteraz tabu a v orchestri boli dlhodobo neriešené problémy, nevyjasnené úlohy jeho fungovania pre rozhlas, uviedla Zemková, ktorá dodnes absolútne stojí za všetkými rozhodnutiami urobenými v orchestri. Aj po zlepšení finančnej situácie by rozhlasové vedenie uvažovalo o rozvoji SOSR až potom, keď by verejnoprávny rozhlas naplnil všetky svoje základné úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona. SRo v súčasnosti ročne hospodári s približne 850 miliónmi korún (28 214 831 €) a pre rozvoj základných úloh – programu a potrebnej techniky a ľudských zdrojov by ročne potreboval miliardu 100 miliónov korún (36 513 310 €). “Ani v takom prípade by sme SOSR zbytočne nenafukovali, je to nesystémové,“ dodala.
Zemková nevie, ako by mohlo fungovanie orchestra ovplyvniť možné budúce sťahovanie verejnoprávnych médií do spoločného sídla STV a SRo. Rozhlas nemá garanciu, že v ňom bude aj koncertná sála či štúdiá pre nahrávanie orchestra. Ak by mal SOSR skúšať v novom sídle SND, bol by v tom rozdiel, keďže priestory rozhlasu, na rozdiel od divadelných, boli vybudované prioritne na nahrávanie. Sťahovanie do nového sídla môže znamenať zánik niektorých funkcií SRo, napríklad i orchestra, domnieva sa jeho šéfka. Dodáva však, že kým rozhlas potrebuje orchester, dovtedy ho bude mať, platiť a využívať, bude mu zadávať úlohy.
SOSR by mal mať od januára budúceho roka viac a lepšie platených členov. Rozhlasová rada tým v máji zaviazala vedenie SRo. Chce, aby vedenie SRo zaistilo zvýšenie počtu hráčov SOSR zo súčasných 62 na 92 a zmenu ich pracovných úväzkov z polovičných na celé. Stav, v ktorom sa symfonický orchester nachádza, podľa väčšiny členov rady nie je žiaduci a je potrebné prijať zásadné opatrenia. Orchester nemôže fungovať na polovičný úväzok v počte 62 členov, tvrdia. Podľa Zemkovej však tým rada zasahuje do jej kompetencií, začína vystupovať ako zamestnávateľ. Vlani mal SOSR 92 miest, z ktorých boli niektoré voľné alebo obsadené hráčmi v dôchodkovom veku. Počet členov SOSR sa znižoval postupne celý rok 2007 až na súčasných 62. V novembri 2007 Zemková rozhodla, že vtedajších 70 interných systematizovaných miest v SOSR sa zníži na 62 a pracovné úväzky hráčov sa zmenia z celých na polovičné, pričom sa im však platy zvýšia.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
