1. 9. 2008

Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo

Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo
Nedávna odpoveď premiéra a predsedu strany Smer – sociálna demokracia Roberta Fica v rozhovore pre agentúru SITA na otázku redaktora: „Textilné spoločnosti združené v asociácii poukazujú na to, že pri takom zvýšení minimálnej mzdy (zo súčasných 8.100 na 8.900 Sk, ako to navrhuje vláda SR) by museli prepúšťať ľudí. Nie je potom zvyšovanie minimálnej mzdy proti samotným ľuďom?“ vzbudila neobvyklý záujem médií a to najmä denníka SME a týždenníka Trend. Bohužiaľ v prípade týždenníka Trend sa naplno ukázalo, ako to vyzerá, keď redaktor píše o niečom aj v prípade, ak vôbec nepozná kontext, alebo čo je ešte horší prípad, ak vety úmyselne z kontextu vytŕha a dáva im úplne iný zmysel, ako vety v skutočnosti majú. A toto je aj prípad posledného komentára šéfredaktora týždenníka Trend Rada Baťu, ktorý vyšiel v najnovšom čísle z 28.augusta 2008 na strane 3 pod názvom „Hrubý útok: Robert Fico opäť nevyužil príležitosť, aby mlčal“. Z odpovede premiéra Roberta Fica, ktorá znela: „Čo je to za mzdu, ktorá je 8.100 korún? Ak sa textilný priemysel domnieva, že bude dlhodobo takto vydierať ľudí, zdierať ľudí za 8.100 korún, nech to radšej zabalí a my sa pokúsime rekvalifikáciou týchto ľudí umiestniť niekde inde. Ale argumentovať v roku 2008, kedy sa priemerná mzda prehupla cez 20.000 korún tým, že zvýšením minimálnej mzdy z 8.100 na 8.900 korún spôsobíme rast nezamestnanosti, je úplne smiešne. Ja tieto argumenty absolútne odmietam.“ totiž pán šéfredaktor vydedukoval okrem iných aj nasledovné tvrdenia: „Premiér sa o textilných firmách vyjadril ako o niktošoch, ktorých tu nebudeme dlhodobo trpieť. A o ich zamestnancoch ako o jedincoch, ktorých treba preškoliť a niekde ’umiestniť ’. (...) Nevedno, kde sa v predsedovi vlády nabralo nutkanie demonštrovať pohŕdanie ľuďmi vo firmách, ktoré neponúkajú lukratívne zárobky. Smutné je, že artikuloval postoj, ktorý nie je zriedkavý: dešpekt k odvetviam s nižšími mzdami a presvedčenie, že keby odtiahli na Ukrajinu, nestala by sa škoda.“ Každý pozorný čitateľ určite z odpovede premiéra Roberta Fica jednoznačne pochopil a vyvodil nasledovné závery: 1. Robert Fico hovoril o minimálnej mzde.; 2. Robert Fico vyjadril názor, že zo mzdy 8.100 korún sa dá len veľmi ťažko vyžiť pri súčasných cenách potravín, služieb a ostatných komodít.; 3. Robert Fico vyjadril názor, že zvýšenie minimálnej mzdy je na prospech občanov, preto ho jeho vláda aj presadzuje, a toto zvýšenie nespôsobí rast nezamestnanosti a teda firmy nezačnú „vo veľkom“ prepúšťať. Iniciatívu vlády SR a jej premiéra Roberta Fica na zvýšenie minimálnej mzdy z 8.100 na 8.900 korún podporuje aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ), ktorej prezídium dokonca zaslalo 21. augusta 2008 predsedovi vlády list, v ktorom sa jednoznačne hlásia k jeho aktivitám smerujúcim k zvýšeniu minimálnej mzdy a dištancujú sa od vyjadrení predsedníčky odborového zväzu pracovníkov textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu Daniely Žuffovej. Nie je nám preto vôbec jasné o akom dešpekte, pohŕdaní alebo vyháňaní textilných firiem zo Slovenska to pán šéfredaktor rozpráva. Rovnako je veľmi zaujímavé, že sám Rado Baťo vo svojom komentári uviedol, že „Autor tohto komentára by nechcel zarábať ani 8.100 korún, ani 13-tisíc brutto mesačne, čo je priemerná mzda v textilnom priemysle.“ Prečo potom, keď sám pochopil, že z takéhoto platu sa dá vyžiť asi len veľmi ťažko ak vôbec, tvrdo pranieruje Roberta Fica za to, že presadzuje vyššiu minimálnu mzdu na Slovensku? Nie je to len preto, že pán šéfredaktor už z princípu potrebuje kritizovať všetko, čo len trochu „zaváňa“ Robertom Ficom a stranou Smer – sociálna demokracia? Na túto otázku si však už musí odpovedať sám Rado Baťo, lebo v jeho prípade asi naozaj platí známe príslovie: Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo.

Katarína Kližanová Rýsová, hovorca strany SMER – sociálna demokracia