MEDIA NEWS
Thajský distribútor magazínu Economist zakázal tohtotýždňové vydanie prestížneho ekonomického periodika. Dôvodom je obsah - v časopise sa totiž objavil článok kritizujúci thajského panovníka. "Analyzuje rolu osemdesiatjedenročného kráľa Bhumibola Adulyadeja v politike. Článok by mohol uraziť monarchiu - ide o nevhodný a citlivý materiál," uviedlo vo svojom stanovisku vydavateľstvo Asia Books. Thajsko má vo svojej legislatíve zakotvené najtvrdšie postihy za urážku hlavy štátu na svete - v prípade urážky panovníka môže vinník čeliť až pätnástim rokom odňatia slobody.
V krajine sa napríklad za príliš kritický voči kráľovskej korune považuje aj internetový obsah a od zosadenia bývalého premiéra Thaksina Šinawatru armádnymi generálmi v roku 2006 je pod prísnou kontrolou. Thajské špeciálne policajné oddelenie sleduje viac ako 20 webových stránok, ktoré urážajú monarchiu. Minulý rok vyvolala pozornosť kauza okolo videa zverejneného na YouTube. Anonymný užívateľ v ňom zobrazil sériu kráľových fotografií a vedľa nich chodidlo. Thajčania veria, že chodidlá sú najspodnejšou a najšpinavšou časťou tela a video preto považovali za veľkú urážku.
Britská televízna stanica Sky Real Lives má v pláne odvysielať v stredu dokument o smrti 59-ročného Američana, ktorý podstúpil eutanáziu na švajčiarskej klinike. Američan Craig Ewert trpel degeneratívnym ochorením nervového systému a zomrel v roku 2006 na klinike v Zürichu, ktorú vedie organizácia Dignitas. Asistovaná samovražda je vo Švajčiarsku za istých okolností legálna a rôzne organizácie takúto službu ponúkajú. Ewert žil v Británii, kde je eutanázia zakázaná. Televízna stanica uviedla, že oscarový režisér John Zaritsky ponúka informatívny, zrozumiteľný a odborný pohľad na túto otázku. Britskú televíziu však za svoj zámer ukázať moment smrti kritizujú. .
Americký prezident George W. Bush sa v stredu pri príležitosti Dňa ľudských práv stretne s aktivistkou zo sudánskej provincie Dárfúr spustošenej vnútorným konfliktom a diskutovať bude aj s blogermi z Bieloruska, Číny, Kuby, Egypta, Iránu a Barmy (Mjanmarska). Informoval o tom Biely dom.
V Oválnej miestnosti sa najprv stretne s lekárkou a spisovateľkou Halimou Bashirovou, aby "z prvej ruky získal poznatky o hroznom konflikte a utrpení, ktoré sa deje v Dárfúre," uviedol hovorca Carlton Carroll.
Bashirová, ktorá je spoluautorkou knihy Slzy púšte: Spomienky na prežitie v Dárfúre, otvorene hovorí o "zverstvách spáchaných" v Dárfúre, uviedol vo vyhlásení. Bush, ktorý úrad odovzdá 20. januára svojmu nástupcovi Barackovi Obamovi, bude osobne a prostredníctvom videokonferencie hovoriť s blogermi "o využití ich blogov na podporu demokratických zmien a väčšej slobody." S účastníkmi z Egypta a Venezuely sa spojí prostredníctvom videokonferencie, v Roosveltovej miestnosti osobne prijme zástupcov z Bieloruska, ale aj blogerov z Číny Kuby, Iránu a Barmy žijúcich v USA.
Skupiny bojujúce za práva homosexuálov v stredu verbálne zaútočili na taliansku štátnu televíziu RAI TV, ktorá v pondelok odvysielala tromi Oscarmi ovenčenú snímku Skrotená hora (2005) v cenzurovanej verzii bez homosexuálnych scén. Homosexuáli teraz žiadajú, aby sa o tomto incidente hovorilo aj na pôde parlamentu. Predstavitelia RAI TV sa bránia argumentom, že odvysielanie cenzurovanej verzie bola nehoda, ktorú zapríčinil jeden z pracovníkov. Potvrdili tiež, že film odvysielajú ešte raz a to v necenzurovanej pôvodnej verzii. "Nemyslím si, že to bola náhoda. Urobili to cielene," povedal právny zástupca homosexuálnych skupín Vladimir Luxuria. Film bez spomínaných scén pôsobil podľa jeho slov ako obraz Mony Lisy bez hlavy.
Film Skrotená hora taiwanského režiséra Anga Leeho rozpráva príbeh o dvoch homosexuálnych kovbojoch, ktorí musia svoju lásku roky tajiť. V hlavných úlohách kritikmi oslavovanej snímky sa predstavili herci Heath Ledger a Jake Gyllenhaal. Okrem troch Oscarov získala americká dráma aj Zlatého leva na benátskom filmovom festivale.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Sam Zell
Americká spoločnosť Tribune, ktorá vydáva napríklad noviny Chicago Tribune a Los Angeles Times, požiadala o súdnu ochranu pred veriteľmi. V americkom mediálnom priemysle je to najväčšia obeť drastického odlivu čitateľov a inzerentov, ktorá spôsobuje vydavateľom obrovské straty. Informovala o tom agentúra Reuters.
Tribune vlastní osem veľkých denníkov a niekoľko televíznych staníc. Firmu pred rokom prevzal realitný magnát Sam Zell, ktorý z nej vytvoril súkromný podnik.Firma nakoniec doplatila práve na vysoké straty, ktorým sa nedokázala vyhnúť, aj keď sa nový majiteľ snažil hospodáriť lepšie.Podobne ako ďalší vydavatelia novín v USA, aj Tribune cíti pokles príjmov z predaja reklamného priestoru, ale aj z celkovo slabšieho predaja novín. Stále viac ľudí si totiž číta správy na internete a využíva aj iné online zdroje. Firmy v čase neistoty tiež šetria a znižujú rozpočty na marketing.„Finančná situácia spoločnosti Tribune je problematická, pretože zaťažuje vydavateľov novín,“ povedal Jerome Reisman z advokátskej kancelárie Reisman, Pierez & Resiman. Zell zaťažil firmu dlhmi v objeme okolo ôsmych miliárd dolárov, v čase keď podnik preberal. Finanční kríza však situáciu skomplikovala. Tribune sa teraz musí finančne vysporiadať, aby bol schopný splácať dlhy.
„Ten proces oddlžovania Ameriky, nech už je to medzi finančnými inštitúciami alebo pri spoločnosti Tribune, bude dlhý, pomalý a bolestivý. Práve toto nám predĺži našu recesiu,“ povedal profesor právnickej fakulty na Dukeovej univerzite James Cox.Problémom sa však nevyhli ani vydavatelia, ktorí si veľa peňazí nepožičali, a teda nemajú ani veľké dlhy. Svoje možnosti prehodnocuje napríklad spoločnosť The New York Times, ktorá preceňuje aktíva a znižuje vyplácanie dividend. Odborníci taktiež upozorňujú, že mnoho vydavateľov hľadá kupcov pre niektoré svoje tituly. Spoločnosť Tribune, ktorá vlastní aj periodiká ako Baltimore Sun, alebo Orlando Sentinel, mala k 8. decembru aktíva v hodnote 7,6 miliardy dolárov. Dlhy sa však podľa záznamom pohybujú okolo 12,97 miliardy dolárov. Firma vlastní 23 televíznych staníc a očakáva sa, že všetky pocítia úbytok inzercie, čiastočne aj z dôvodu, že v USA už skončil volebný maratón
Copyright © 2008 ČTK
Údajný vrah ruskej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej, ktorý je na úteku, mal pracovať pre ruskú tajnú službu. S odvolaním sa na obhajcov v prebiehajúcom procese o tom dnes informoval denník Kommersant.
Podľa denníka mal Čečenec Rustam Machmudov opustiť Rusko s falošným pasom od Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Podozrenia voči tajnej službe vzniesol aj syn zavraždenej novinárky s tým, že ju pred smrťou sledovali. Na súde o tom hovorili i Politkovskej kolegovia.
Jeden z troch mužov, ktorých obžalovali ako spoluvinníkov pri príprave vraždy, mal tiež pracovať pre FSB, uviedla nemecká agentúra DPA.
Novinári kritickí voči ruskej vláde, mali už dávno podozrenia z "priameho alebo nepriameho" zapojenia sa zložiek ruského bezpečnostného aparátu do zločinu.
Štyridsaťosemročnú Politkovskú zastrelili 7. októbra 2006 pred moskovskou bytovkou, kde bývala. Jej zavraždenie vyvolalo pochybnosti Západu o rešpektovaní slobody prejavu v Rusku.
Kolegovia a priatelia novinárky sa sťažovali na nedostatočné vyšetrovanie pri objasňovaní prípadu. Proces sa do veľkej miery považuje za test ruského súdnictva.
V obžalovacom spise je podľa obhajoby uvedený nemenovaný ruský politik ako objednávateľ vraždy. Prokurátori však zdôraznili, že nie je známe, kto si objednal smrť žurnalistky.
Politkovská v správach o vojne v Čečensku pripisovala Kremľu spoluzodpovednosť za zločiny voči civilnému obyvateľstvu, čím si mala narobiť nepriateľov vo vlastnej krajine.
Copyright © TASR 2008
Údajný vrah ruskej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej, ktorý je na úteku, mal pracovať pre ruskú tajnú službu. S odvolaním sa na obhajcov v prebiehajúcom procese o tom dnes informoval denník Kommersant.
Podľa denníka mal Čečenec Rustam Machmudov opustiť Rusko s falošným pasom od Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Podozrenia voči tajnej službe vzniesol aj syn zavraždenej novinárky s tým, že ju pred smrťou sledovali. Na súde o tom hovorili i Politkovskej kolegovia.
Jeden z troch mužov, ktorých obžalovali ako spoluvinníkov pri príprave vraždy, mal tiež pracovať pre FSB, uviedla nemecká agentúra DPA.
Novinári kritickí voči ruskej vláde, mali už dávno podozrenia z "priameho alebo nepriameho" zapojenia sa zložiek ruského bezpečnostného aparátu do zločinu.
Štyridsaťosemročnú Politkovskú zastrelili 7. októbra 2006 pred moskovskou bytovkou, kde bývala. Jej zavraždenie vyvolalo pochybnosti Západu o rešpektovaní slobody prejavu v Rusku.
Kolegovia a priatelia novinárky sa sťažovali na nedostatočné vyšetrovanie pri objasňovaní prípadu. Proces sa do veľkej miery považuje za test ruského súdnictva.
V obžalovacom spise je podľa obhajoby uvedený nemenovaný ruský politik ako objednávateľ vraždy. Prokurátori však zdôraznili, že nie je známe, kto si objednal smrť žurnalistky.
Politkovská v správach o vojne v Čečensku pripisovala Kremľu spoluzodpovednosť za zločiny voči civilnému obyvateľstvu, čím si mala narobiť nepriateľov vo vlastnej krajine. 
