"That's one small step for a man,
one giant leap for mankind."
Pristátie misie Apollo 11 na Mesiaci a prvé kroky človeka na lunárnom povrchu sledovali 20. júla 1969 vďaka televízii na celom svete stovky miliónov ľudí. Netušili, že tento zážitok im takmer pokazila silná búrka v Austrálii. Jeden zo satelitov, ktoré vysielali televízny signál do kontrolného centra v texaskom Houstone, bol v hvezdárni v meste Parkes v Novom Južnom Walese v Austrálii. Keďže obraz z neho bol čistejší ako z ostatných, americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) ho uprednostnil a neprijímal signál z iných staníc. Obrovský satelit so šírkou 64 metrov a hmotnosťou 1000 ton bol umiestnený v teoreticky chránenej oblasti. Exkluzívne vysielanie sa však v polovici takmer prerušilo, keď sa začala silná búrka, ktorá ničila okolité budovy. Hrozilo, že satelit, v tej chvíli v najzraniteľnejšej pozícii, spadne na zem. "Táto veľká búrka prišla a zastihla nás neočakávane," opísal udalosti Neil Mason, ktorý v ten deň obsluhoval satelit. "Bolo to hrôzostrašné. Všetky alarmy zvonili a kontrolná veža sa triasla a kývala," povedal pre denník The Independent a dodal, že dúfal, aby "sa celá vec nezrútila". Napriek vetru, ktorého sila presiahla všetky bezpečnostné limity, Mason sa rozhodol ostať a ďalej pracoval. Akoby zázrakom celý čas, čo zúrila búrka, sa vysielanie neprerušilo. Inžinier David Cooke si zaspomínal na chvíle po skončení prenosu, keď vyšiel pred budovu. "Mesiac bol stále na oblohe a ja som si pomyslel, sakra, tam hore sú ľudia a my sme to pomohli zvládnuť," vyjadril sa.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
