STV NEWS
V súvislosti so 41. výročím okupácie Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy, ktorá sa začala v noci na 21. augusta 1968, Slovenská televízia odvysiela počas troch dní (21. až 23. augusta) dva filmy a sériu dokumentov o tejto smutnej udalosti. ANGLICKÉ JAHODY (SR, Ukrajina, ČR 2008) je názov filmu o mladom Tomášovi a jeho dievčati, ktorí na chate narazia na sovietskeho vojaka - dezertéra. Vysiela ho 21. augusta o 21.30 h na Jednotke. Príbeh sa odohráva na pozadí vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Je horúce leto a Tomáš sa chystá odcestovať na zber jahôd do Veľkej Británie. Zdá sa, že rodina s týmto jeho rozhodnutím nemá starosti. Situácia je jednoznačná len na prvý pohľad: Je august 1968 a sme v Československu... Tomáš pred odchodom strávi so svojim dievčaťom búrlivú noc. Ráno ale má jeho otec podozrivé telefonáty s kolegom, plné tajných informácií, mama robí zásoby a babička plače. Tomáš sa ponáhľa na stanicu, Praha je však vyľudnená a nejdú žiadne vlaky. Tomáš nepovažuje situáciu zďaleka za vážnu a príliš ho to netrápi. V to augustové ráno sa ale radikálne zmenili osudy tisíckam ľudí... Režisér Vladimír Drha obsadil do hlavných úloh Alexeja Bardukova, Dagmar Blahovú, Ninu Divíškovú, Ivana Luptáka, Viktora Preissa, Pavlu Tomicovú a ďalších. Dokumentárny film ŠESŤDESIATOSMIČKÁR JÁN MIDŽIAK (SR 2008), ktorý vysiela 21. augusta o 20.00 h na Dvojke, prináša pohľad na rízový rok 1968 očami vtedajšieho rozhlasového hlásateľa. Ján Midžiak bol jedným z mála slovenských rozhlasových hlásateľov v Prahe, ktorí stáli pri poslucháčoch aj vo chvíľach najťažších - počas okupácie. Film má ambície nielen predstaviť divákom zaujímavú a významnú osobnosť, ale ponúka tiež možnosť vážne sa zamyslieť nad tým, „či vôbec sa oplatí„, aby bol človek odvážny, aby sa vzoprel krivde, aby konal principiálne a v súzvuku s mravnosťou. Aby sa jednoducho nebál a konal slobodne. Stretnutie s Jánom Midžiakom a jeho blízkou rodinou môže byť inšpiráciou k odpovedi. Alexander Dubček patrí k najvýraznejším osobnostiam, ktoré sú späté s reformným vývojom Československa od januára do augusta 1968. V tom čase sa rozvinuli spoločenské aktivity, tzv. obrodný proces, v ktorom rýchlo rástla jeho popularita. Aktivity a ich protagonisti boli tŕňom v oku "bratským" komunistickým stranám, ktoré žiadali ich zatrhnutie, Dubček bol k takýmto krokom niekoľkokrát osobne vyzvaný Brežnevom. Nápravu pod tlakom sľuboval, avšak konkrétne opatrenia odkazoval hlavne na pripravovaný XIV. zjazd strany. Nasledoval vpád piatich armád Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968... O životných osudoch politika vypovedá dokumentárny film režiséra Ľubomíra Maláčka Alexander Dubček z cyklu OSOBNOSTI (SR 2006), ktorý odvysiela STV 21. augusta o 20.55 h na Dvojke. STRATENÁ GENERÁCIA? (SR 1992) je názov 3-dielneho dokumentu režiséra Juraja Lihosita, ktorý STV reprízuje prvýkrát od jeho premiéry v roku 1992. Jednotlivé časti s podtitulmi Ako odchádzali, Ako žili, Ako prichádzajú - uvedie 21., 22., 23.augusta po 21.00 h na Dvojke. Film je záznamom výpovedí účastníkov stretnutia emigrantov, bývalých členov legendárneho bratislavského V-klubu v 60. rokoch. Spomínajú, prečo a ako odchádzali, prečo zostali a prečo niektorí nezostali.Dokumentárny film režiséra Dušana Hudeca ZMARENÉ NÁDEJE 1968 (SR 2008) z cyklu Magická osmička, ktorý uvedie 21. augusta o 22.00 h na Dvojke, sa pokúša prehodnotiť zložité obdobie v bývalom Československu v rokoch 1968-69. Korene spoločenských a politických zmien treba hľadať v období po roku 1963, keď v spoločnej republike Čechov a Slovákov dochádza postupne k akémusi odmäku. K uvoľneniu spoločenskej a politickej atmosféry viedol tlak zdola, najmä z radov intelektuálov, umelcov a novinárov. Spočiatku im išlo o presadenie emancipačného procesu rovnoprávneho postavenia Slovenska v rámci ČSSR. No čoskoro sa pridali na stranu tých členov KSČ, ktorí pod heslom socializmus s ľudskou tvárou a demokratizácia spoločnosti začali búrať staré totalitné praktiky riadenia krajiny. Rozhodujúci bol rok 1967, v celej republike to „vrelo„. Vzniká Spoločnosť na ochranu ľudských práv, začali rehabilitácie nevinne odsúdených, odkrývajú sa tajomné archívy zločinov komunizmu, cenzúra je odstránená atď. V radoch KSČ však dochádza k postupnému rozkolu... 21.augusta 1968 prekročili hranice republiky vojská krajín Varšavskej zmluvy, začala sa tragická okupácia... Smutnú komédiu o Pražskej jari, okupácii, emigrácii a návrate domov KEĎ DEDO MILOVAL RITU HAYWORTHOVÚ (SRN, Švajčiarsko, ČR 2005) uvedie STV 23. augusta o 20.00 h na Dvojke. Píše sa rok 1969. Československo prežíva prvé mesiace po násilnom ukončení Pražskej jari. Trinásťročná Hannah sledovala tanky spolu so svojím dedom Zikmundom a pochopila, že je koniec všetkým nádejam na slobodu. Hannah s rodičmi Kubom a Lídou i mladšou sestrou Maruškou musia deda Zikmunda opustiť, aby skúsili šťastie na slobode, v emigrácii. Prekročia hranice práve v čase, kedy traja kozmonauti po prvýkrát pristáli na Mesiaci. Ale Hannah a jej rodinu čaká v Nemecku oveľa tvrdšie pristátie... Smutnosmiešna komédia českej emigrantky, režisérky Ivy Svarcovej s hviezdnym obsadením -Vlastimil Brodský, Vladimír Hajdu, Karen Fisher, Ewa Gawryluk, Dagmar Manzel, Jan Hrušínský, Jiří Lábus a ďalší, čerpá z autobiografických zážitkov a ponúka humorom odľahčený pohľad na smutnú kapitolu z československých dejín. Zároveň dnešnému divákovi približuje, aké je to byť utečencom v cudzej krajine, ktorý túži po domove a nemôže sa domov vrátiť.
