MEDIA NEWS
Mediálna spoločnosť Central European Media Enterprises Ltd (CME) plánuje predaj dlhopisov v hodnote približne 150 mil. eur s prioritným splácaním voči iným záväzkom. Spoločnosť o tom informovala v pondelok. Pôjde o priamy predaj dlhopisov inštitucionálnym investorom. Televízna spoločnosť vo zverejnenej správe uviedla, že príjem z predaja dlhopisov sa použije na splatenie úveru od Európskej banky pre obnovu a rozvoj a na spätné odkúpenie nesplatených dlhopisov s prioritným splácaním, ktorých termín splatnosti je v roku 2012, ale aj na vyrovnanie iných záväzkov.CME prevádzkuje televízne stanice v siedmich krajinách strednej a východnej Európy s celkovým dosahom zhruba 97 mil. divákov. Televízne stanice prevádzkuje v Chorvátsku, v ČR, v Rumunsku, v Slovinsku, na Ukrajine, v Bulharsku a na Slovensku. Spoločnosť Central European Media Enterprises Ltd. v júli 2007 odkúpila 20 % v TV Markíza od spoločnosti Media Invest, spol. s r.o. Podľa zverejnených informácií CME, celková kúpna cena podielu bola 1,9 mld. Sk. CME informovala, že touto transakciou sa stala 100-percentným vlastníkom spoločnosti Markíza - Slovakia, spol. s r.o., ktorá je prevádzkovateľom licencie na vysielanie TV Markíza.
K obsadeniu amerického seriálu 24 (2001) sa v ôsmej sérii pridá trojica hercov. Prvý z nich, Rami Malek, má skúsenosti s účinkovaním v seriáloch Ženy z rodu Gilmorovcov (2000) či Rodinná vojna (2005). Tento americký herec s egyptskými koreňmi si zahral aj v snímkach Noc v múzeu (2006) a Noc v múzeu 2 (2009). Dvadsaťšesťročný Julian Morris je známy najmä vďaka hlavnej úlohe v snímke Cry_Wolf (2005). Objavil sa aj vo filme Valkýra (2008) po boku Toma Cruisa. Trojicu uzatvára Hrach Titizian, pre ktorého to bude prvá väčšia úloha.
Seriál 24 s Kieferom Sutherlandom v hlavnej úlohe má za sebou sedem sérií, pričom každá z nich má 24 častí. Každá epizóda tvorí jednu hodinu z deja, teda jedna séria je jeden deň, počas ktorého hlavní hrdinovia zachraňujú pred hrozbami svet. Ôsmy, podľa špekulácií aj posledný, deň sa na americké obrazovky v premiére dostane 17. januára.
Informácie zverejnila internetová stránka Aceshowbiz.com.
Sudánsku novinárku, ktorú začiatkom júla zatkla polícia v jednej z chartúmskych reštaurácií za nevhodné obliekanie, prepustili v utorok z väzenia.
Lubná Ahmad al-Husajnová z denníka al-Saháfa, ktorá sa previnila tým, že mala na sebe oblečené nohavice, tak strávila za mrežami len jediný deň, hoci pôvodne ju mali väzniť mesiac. Informoval o tom Sudánsky zväz novinárov. Zväz sa sám o prepustenie pričinil tým, že za novinárku zaplatil pokutu, ktorú ona sama predtým zaplatiť odmietla a vyhlásila, že radšej pôjde do väzenia.
Al-Husajnovú, ktorá spolupracuje s mediálnym oddelením Misie OSN v Sudáne, zatkli 3. júla v Chartúme spolu s ďalšími 12 ženami, ktoré boli rovnako ako ona "nevhodne oblečené" - mali nohavice. Al-Husajnová pritom vždy nosí na hlave predpísaný hidžáb. Novinárka tvrdí, že niektoré zo zatknutých žien boli "južanky", teda obyvateľky sudánskeho animistického a kresťanského juhu, kde neplatí islamské právo ako na moslimskom severe.
Venezuelskí predstavitelia v utorok pokračovali vo svojom úsilí o "demokratizáciu" mediálnej oblasti a nepriamo oznámili plány zatvoriť ďalších 29 rozhlasových staníc. K takémuto kroku došlo potom, čo už v auguste zatvorili 34 staníc pre "zneužívanie" slobody prejavu. "Skontrolovali sme nahrávky z 29 staníc. V nadchádzajúcich dňoch oznámime výsledky," povedal riaditeľ národného telekomunikačného regulátora Conatel.
"Nie je to žiadne prekvapenie. Nemali by však podceňovať silu ľudského hnevu," reagoval Alonso Moleiro, viceprezident venezuelskej asociácie novinárov. Ako dodal, tlak verejnosti, ktorý je pokojný a v medziach zákona, môže spolu s medzinárodným tlakom prinútiť vládu veci prehodnotiť. "Nik nie je nedotknuteľný," varoval Moleiro.
V snahe dostať pod kontrolu médiá v krajine nariadila venezuelská vláda 1. augusta zatvorenie 34 rozhlasových staníc. "Keď dostanú od Conatelu nariadenie, budú musieť ukončiť vysielanie," uviedol vtedy Diosdado Cabello, riaditeľ národného telekomunikačného regulátora a tiež minister verejných prác v ľavicovej vláde prezidenta Huga Cháveza. Zároveň varoval, že podobný osud môže postihnúť aj ďalšie stanice.
Venezuela má okolo 240 rozhlasových staníc, ktoré sú spolu s ostatnými médiami pod stálym tlakom Chávezovej vlády. Prezidenta opakovane kritizujú organizácie na ochranu ľudských práv ako Human Rights Watch (HRW) a vyčítajú mu cenzúru a zneužívanie moci.
Podľa kontroverzného lídra naopak opatrenia obmedzujúce vysielacie práva rádií a televízie povedú k "demokratizácii komunikačných médií a zabezpečia skutočnú slobodu slova". HRW však trvá na tom, že kroky vlády "zredukujú možnosti kritikov vlády, aby vyjadrili svoj názor a vážne obmedzia slobodu vyjadrenia vo Venezuele".
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
