Chuck Norris vie deliť nulou, ale v skutočnosti stačí,
ak sa na nulu len pozrie a nula sa sama rozpadne
V prípade predaja majetku verejnoprávnych médií alebo možností ich privatizácie existujú len technické problémy. Pre TASR to povedal riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš v reakcii na vyjadrenie generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslavy Zemkovej, ktorá vo svojom vyhlásení uviedla, že štát nemôže predať žiadny majetok rozhlasu ani televízie, ako to navrhujú analytici, lebo ho nevlastní. "SRo je verejnoprávna inštitúcia a je tak pod silným vplyvom politickej reprezentácie riadiacej štát," zdôvodnil svoj postoj Goliaš. Zemková vo svojej reakcii na analýzu zameranú na to, do akej miery sú spoločnosti s majetkovou účasťou štátu finančným prínosom alebo záťažou, uviedla, že jej autori zabudli poukázať na fakt, že SRo v poslednom období hospodári so ziskom a nepodieľa sa tak na zvyšovaní deficitu verejných financií. Goliaš na to odpovedá, že túto informáciu, naopak, poskytli v texte, ako aj v tabuľke venovanej verejnoprávnym médiám. Navrhované riešenia situácie s verejnoprávnymi médiami, a to privatizácia alebo uvoľnenie obmedzení v reklame, môžu podľa Zemkovej spôsobiť zánik rovnovážneho duálneho mediálneho systému verejnoprávnych a súkromných médií, ktoré napĺňajú rozdielne úlohy. Súkromné sú podľa nej podnikateľské projekty a ich primárnym existenčným a zákonným cieľom je vytvárať zisk. Verejnoprávne médiá sú naopak neziskové, pričom ich hlavným cieľom je plniť zákonom určené úlohy a preto nemôžu vysielať čo chcú, ako chcú a kedy chcú. Riaditeľ Goliaš na margo toho poznamenal, že z návrhu inštitútu vyplynulo, že štát by mohol definované služby nakupovať vo verejných tendroch a to aj od súkromných médií. Generálna riaditeľka SRo si myslí, že prípadný súkromný vlastník nebude ochotný plniť niektoré z úloh, ktoré rozhlas alebo televízia v súčasnosti zo zákona realizujú, pretože sú vopred stratové. Zároveň dodáva, že ak by sa niekto na to podujal, bolo by to minimálne o 20 percent drahšie ako v súčasnosti. Goliaš v tomto prípade konštatoval, že je otázne, či by bolo lacnejšie financovanie cez účelové štátne dotácie v tendroch alebo cez verejnoprávne inštitúcie. "Chce to analýzu," podčiarkol. Návrh na zrušenie obmedzení v reklame považuje Zemková za možný likvidačný krok pre súkromné médiá. "Ak by štát skutočne povolil vo verejnoprávnych médiách sedemnásobne vyšší objem komerčnej reklamy, teda taký, aký majú súkromné médiá, tak ohrozí existenciu súkromných médií, lebo reklamný koláč je len jeden a ten v krízovom období nekysne, ale naopak je z roka na rok menší," vyzdvihla Zemková. Goliaš tvrdí, že znižovanie deficitu verejných financií je podľa neho dôležitejší faktor než úbytok reklamy v súkromných médiách. "Reklama tiež dáva signál o záujme divákov," odpovedal a dodal, že to má vplyv aj na potenciálne financovanie médií súkromným sektorom. "Chcem zdôrazniť, že naše odporúčania majú všeobecný charakter a ponúkajú viacero možností, nie len privatizáciu," uzavrel Goliaš. Analýzu hospodárenia najvýznamnejších spoločností s majetkovou účasťou štátu zostavil inštitút Ineko v spolupráci s analytikom Slovenskej sporiteľne Michalom Mušákom. Vyplynulo z nej, že najväčšie riziko pre verejné financie spomedzi štátom ovládaných spoločností predstavujú železnice, zdravotnícke zariadenia a verejnoprávne médiá. Copyright © TASR 2010
