TASR NEWS
Ministerstvo kultúry SR sa ešte nevyjadrilo, akým spôsobom bude transformovať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR). Jej generálny riaditeľ Jaroslav Rezník predpokladá, že by sa do niekoľko týždňov malo rokovať o finálnej forme. "Existuje niekoľko spôsobov. Treba v pokoji vybrať ten, ktorý je najoptimálnejší," uviedol na zasadnutí mediálneho výboru Národnej rady (NR) SR. Ten dnes prerokoval správu o činnosti TASR za prvý polrok 2011.
Ako uviedol, zatiaľ nebola prijatá ani jedna alternatíva. "Momentálne je ich okolo päť. A to pričlenenie k RTVS, úplný zánik agentúry, akciová spoločnosť, alebo jej pričlenenie k parlamentu a úradu vlády. Ale to by už, samozrejme, nebola tlačová agentúra v štandardnej forme," priblížil.
Prvý polrok 2011 patril k najnáročnejším obdobiam v existencii agentúry. Už v závere uplynulého obdobia TASR prijala celý rad reštriktívnych opatrení. Znížil sa počet pracovníkov o 22 percent, zredukovali sa náklady, obmedzil sa počet externých spolupracovníkov a škrtli sa odmeny. Za služby vo verejnom záujme dostala TASR v prvom polroku príspevok od štátu 499.999 eur, čo je oproti rovnakému obdobiu minulého roku menej o 458.145 eur. "Prežívame, fungujeme, plníme si svoje povinnosti, ale v tomto štádiu nemôžeme hovoriť o nejakom rozvoji agentúry. V každom prípade sme stabilizovali stav tak, že za prvý polrok tohto roku máme prebytok okolo 100.000 eur," upozornil generálny riaditeľ.
Podľa neho je v tejto chvíli ťažké povedať, čo by pre fungovanie tohto verejnoprávneho média znamenalo ďalšie zníženie štátnych zdrojov. "Máme v princípe dve možnosti - buď si štát povie, že nechce tlačovú agentúru v tejto podobe, alebo že ju nechce vôbec a v tom prípade prijme príslušné legislatívne úpravy tak, aby tlačová agentúra zanikla. Prípadne nanovo nadefinuje vzťah medzi štátom a tlačovou agentúrou a budeme pokračovať ďalej," konštatoval s tým, že je neobvyklé, aby tlačová agentúra fungovala v tomto režime. V Európe totiž v ich rozpočte tvorí zhruba 80 percent zmluva so štátom a 20-25 percent manažment zháňa peniaze sám. "U nás je to naopak. Zmluva so štátom je v tejto chvíli zhruba na úrovni 30 percent nášho rozpočtu a 70 percent si zarábame sami," priblížil Rezník.
V máji 2011 sa v Berlíne uskutočnilo Valné zhromaždenie Európskej asociácie tlačových agentúr (EANA). Členom tohto zoskupenia môže byť z každej krajiny len jedna agentúra, ktorá je v danej krajine agentúrnym lídrom. Na tomto stretnutí boli prezentované výsledky pravidelného Country reportu. Z neho vyplýva, že z 31 európskych agentúr, ktoré sú členmi EANA, je 19 rôznymi spôsobmi vlastníctva naviazaných na štát. Formy tohto usporiadania sa pritom líšia. Štátne tlačové agentúry sú v Rusku, Ukrajine, Rumunsku, Bulharsku, Albánsku, Srbsku. Akciová spoločnosť s účasťou štátu je napríklad STA (Slovinsko), EFE (Španielsko), PAP (Poľsko), AFP (Francúzsko), ANA-MPA (Grécko). V tureckej ANADOLU vlastní štát prostredníctvom ministerstva financií 47 percent a v portugalskom LUSA vlastní štát 51 percent a 49 percent vlastnia médiá. Špecifický model má maďarská MTI, ktorá je podľa nového zákona zlúčená do komplexu s televíziou a rozhlasom. V súvislosti s týmto modelom vyslovila EANA prostredníctvom svojho spoločného stanoviska obavy o nezávislosť obsahu spravodajstva. Verejnoprávne inštitúcie sú v Česku, Chorvátsku a Slovensku.
Copyright © TASR 2011
