MEDIA NEWS
Obhajcovia odsúdených členiek punkovej kapely Pussy Riot považujú za neprijateľnú a poburujúcu ponuku redakcie televízneho programu Človek a zákon, ktorú vysiela stanica Pervyj kanal, aby sa v nej speváčky verejne ospravedlnili veriacim.
"Diskutovali sme o tom s našimi mandantkami, ktoré, rovnako ako my veria, že sa dostatočne ospravedlnili na súde a povedali všetko, čo cítili, že je potrebné," povedal v nedeľu agentúre Interfax advokát Pussy Riot Nikolaj Polozov.
Spresnil, že v piatok 31. augusta jeho a ďalších právnikov kontaktovala redakcia programu Človek a zákon s ponukou, že v najbližšom vydaní 8. septembra sa môžu za Nadeždu Tolokonnikovovú, Mariju Aľochinovú a Jekaterinu Samucevičovú verejne ospravedlniť veriacim.
"Vzhľadom na to, že v minulej relácii o Pussy Riot boli naše mandantky ukázané v zlom svetle, odpovedali sme im, že sme ochotní prísť iba pod podmienkou, že odsúhlasíme scenár. Ak sa vyskytnú nejaké odchýlky, redakcia nám bude musieť zaplatiť pokutu," konštatoval Polozov.
Následne sa s obhajcami skontaktoval aj producent programu a uviedol, že po verejnom ospravedlnení, sa skončí "lov" na speváčky na televíznych kanáloch.
"Myslíme si, že toto je neprijateľné a poburujúce vydieranie," povedal Polozov.
Trojicu členiek Pussy Riot odsúdili 17. augusta za výtržníctvo motivované náboženskou nenávisťou na dva roky vo väznici so stredným stupňom ochrany. Verdikt súvisí s ich predvedením protiputinovskej piesne pred oltárom v moskovskom pravoslávnom Chráme Krista Spasiteľa.
Verdikt kritizovali ako neprimeraný aj západné vlády a mnohí hudobníci. Kremeľ však označil reakcie zahraničia za politicky motivované.
"Diskutovali sme o tom s našimi mandantkami, ktoré, rovnako ako my veria, že sa dostatočne ospravedlnili na súde a povedali všetko, čo cítili, že je potrebné," povedal v nedeľu agentúre Interfax advokát Pussy Riot Nikolaj Polozov.
Spresnil, že v piatok 31. augusta jeho a ďalších právnikov kontaktovala redakcia programu Človek a zákon s ponukou, že v najbližšom vydaní 8. septembra sa môžu za Nadeždu Tolokonnikovovú, Mariju Aľochinovú a Jekaterinu Samucevičovú verejne ospravedlniť veriacim.
"Vzhľadom na to, že v minulej relácii o Pussy Riot boli naše mandantky ukázané v zlom svetle, odpovedali sme im, že sme ochotní prísť iba pod podmienkou, že odsúhlasíme scenár. Ak sa vyskytnú nejaké odchýlky, redakcia nám bude musieť zaplatiť pokutu," konštatoval Polozov.
Následne sa s obhajcami skontaktoval aj producent programu a uviedol, že po verejnom ospravedlnení, sa skončí "lov" na speváčky na televíznych kanáloch.
"Myslíme si, že toto je neprijateľné a poburujúce vydieranie," povedal Polozov.
Trojicu členiek Pussy Riot odsúdili 17. augusta za výtržníctvo motivované náboženskou nenávisťou na dva roky vo väznici so stredným stupňom ochrany. Verdikt súvisí s ich predvedením protiputinovskej piesne pred oltárom v moskovskom pravoslávnom Chráme Krista Spasiteľa.
Verdikt kritizovali ako neprimeraný aj západné vlády a mnohí hudobníci. Kremeľ však označil reakcie zahraničia za politicky motivované.
Približne desiatka ukrajinských novinárov vstala dnes zo sedadiel počas prejavu prezidenta Viktora Janukovyča o slobode tlače na konferencii tlačených médií a držala v rukách plagáty proti vládnej cenzúre.
Janukovyč predniesol príhovor na otvorení výročného Svetového kongresu vydavateľov novín v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, a to v čase, keď silnejú obavy zo zhoršujúcich sa slobôd médií v bývalej sovietskej republike.
Len čo začal Janukovyč rečniť, skupina novinárov vstala a držala plagáty s nápisom "Stop cenzúre". Janukovyč na protest nezareagoval a k udalosti sa nevyjadril ani jeho úrad.
Organizácie dohliadajúce na médiá uviedli, že sloboda tlače na Ukrajine sa zhoršuje od roku 2010, keď sa dostal k moci Janukovyč. Predseda Svetovej asociácie vydavateľov novín (WAN-IFRA) Jacob Mathew vyzval ukrajinské úrady, aby "vrátili (do života) slobody, ktoré podporujú demokraciu a ľudskú dôstojnosť".
Janukovyč predniesol príhovor na otvorení výročného Svetového kongresu vydavateľov novín v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, a to v čase, keď silnejú obavy zo zhoršujúcich sa slobôd médií v bývalej sovietskej republike.
Len čo začal Janukovyč rečniť, skupina novinárov vstala a držala plagáty s nápisom "Stop cenzúre". Janukovyč na protest nezareagoval a k udalosti sa nevyjadril ani jeho úrad.
Organizácie dohliadajúce na médiá uviedli, že sloboda tlače na Ukrajine sa zhoršuje od roku 2010, keď sa dostal k moci Janukovyč. Predseda Svetovej asociácie vydavateľov novín (WAN-IFRA) Jacob Mathew vyzval ukrajinské úrady, aby "vrátili (do života) slobody, ktoré podporujú demokraciu a ľudskú dôstojnosť".
Copyright © TASR 2012
Včera na pravé poludnie prečítala správy hlásateľka Fátima Nabílová s vlasmi zakrytými šatkou krémovej farby. Štátna televízia uviedla, že od jej nariadenia pred pol storočím je to prvý prípad, kedy v spravodajskom programe vystúpila zahalená žena. Vedenie televízie teraz dúfa, že vystúpenie Nabílovej v hidžábe bude povzbudením pre ďalšie ženy, ktoré by chceli nosiť šatku či závoj, ale doposiaľ sa preň neodhodlali kvôli obavám zo straty práce.
Egyptská štátna televízia dodržiavala zákaz zahaľovania vlasov či tvárí svojich hlásateliek za éry prezidenta Husního Mubaraka, ktorý bol minulý rok zvrhnutý pri ľudovom povstaní, ale aj za jeho predchodcov. Po Mubarakovi nastúpil islamistický vodca Muhammad Mursí.
Copyright © ČTK 2012
Rumunský premiér Victor Ponta je presvedčený, že za ostrú kritiku jeho vlády v zahraničí sú zodpovední agenti komunistickej tajnej služby, ktorí infiltrovali do nemeckých médií ešte pred dvoma desaťročiami. Ponta tvrdí, že agenti bývalej tajnej služby Securitate diktátora Nicolaea Ceausesca majú na svedomí negatívne správy o neúspešnom pokuse vlády odvolať rumunského prezidenta Traiana Basesca. "V Nemecku má Securitate stále svojich najlepších mužov v tlači. Keď sa pozriete na posledných 20 rokov, len títo ľudia píšu o Rumunsku," vyhlásil Ponta pre televíznu stanicu Antena 3. Dodal, že majú síce nemecké mená, no po rumunsky hovoria tak dobre ako on.
Európska únia vrátane Nemecka ostro kritizovali stredoľavú vládu Victora Pontu za zinscenovanie procesu odvolávania prezidenta a vyjadrili pochybnosti o dodržiavaní zákona a demokratických noriem. Basescu sa tento týždeň vrátil do funkcie prezidenta a spravil tak bodku za politickým sporom, ktorý rozhodol až ústavný súd. Ten potvrdil neplatnosť referenda o odvolaní prezidenta, hoci niektorí vládni politici sa údajne snažili do poslednej chvíle verdikt ovplyvniť a dosiahnuť tak definitívny odchod Basesca z funkcie. Rumunská vláda dokonca hrozila výmenou sudcov alebo obmedzením ich právomocí, nakoniec však ustúpila tlaku Európy.
© 2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
