20. 1. 2013

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS




Štvrtkový prvý prezidentský duel medzi uchádzačmi o post českého prezidenta prebehol v pokojnej atmosfére a bez osobných výpadov. Expremiér Miloš Zeman a jeho vyzývateľ, minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg sa stretli v priamom súboji v pražskom divadle Hybernia, no ich debata veľa akcie nepriniesla. Obaja sa držali svojich línii a iba potvrdzovali, že majú na výkon funkcie prezidenta rozdielny pohľad. Podľa pozorovateľov obaja kandidáti vystupovali ústretovo, konštruktívne a gentlemansky. Nesplnili tak očakávania analytikov ani divákov, ktorí sa na duel dvoch osobností českej politiky tešili. Potvrdzujú to aj štatistiky, podľa ktorých videlo štvrtkovú debatu takmer 1,5 milióna ľudí.
Zeman potvrdil, že ako "ľavicový politik a odporca vlády" plánuje byť k pravicovému kabinetu premiéra Petra Nečasa, ktorého zástupcom je práve Schwarzenberg, "kritický". Šéf diplomacie oponoval, že chce byť "nadstranícky". Expremiér taktiež potvrdil, že chce zasahovať aj do procesu schvaľovania zákonov ako prevencie proti vetu. "Keď vetujete nejaký zákon a predtým ste vo vláde a v parlamente proti nemu nepovedali jediné slovo, ste alibista, ste pokrytec," uviedol Zeman, ktorý si neodpustil ani poznámku, že jeho vláda v rokoch 1998-2002 mala "štyrikrát menšie zadlženie" než Nečasova vláda a rast ekonomiky bol "šesťkrát väčší".
Obaja kandidáti sa venovali aj zahraničným témam a zhodli sa, že prijatie eura pred rokom 2017 je nereálne, obaja však v závislosti od ekonomickej situácie s pristúpením Českej republiky k jednotnej európskej mene súhlasia. Schwarzenberg považuje za výhodu skutočnosť, že sa Česi nezaviazali ku konkrétnemu dátumu. Zeman však upozornil, že euro lepšie ako národné meny odoláva špekuláciám. Ako vyštudovaný ekonóm dodal, "je mi z toho trochu smutno, pretože Slovensko už euro zaviedlo a 70 percent Slovákov je s touto menou spokojných". "Nemáme sa čím chváliť," dodal Zeman, ktorého cituje portál českej spravodajskej televízie ČT24.

Copyright © TASR 2012


Americký režisér Steven Spielberg a herec Tom Hanks pripravujú pre HBO nový miniseriál z prostredia druhej svetovej vojny. Po Bratstve neohrozených (2001) a Pacifiku (2010) tak pôjde už o ich tretí spoločný vojnový televízny projekt. Zatiaľ nepomenovaný seriál sa zameria na vzdušné boje, pričom čerpať bude predovšetkým z knihy Masters of the Air: America's Bomber Boys Who Fought the Air War Against Nazi Germany historika Donalda L. Millera. Spielberg a Hanks budú rovnako ako pri Bratstve neohrozených a Pacifiku výkonnými producentmi. Okrem nich bude túto pozíciu zastávať aj Gary Goetzman.

Päťdesiatšesťročný Tom Hanks je považovaný za jeden z najväčších talentov v Hollywoode. Na svojom konte má dva Oscary - prvého získal v roku 1994 za hlavnú rolu v dráme Philadelphia (1993) a o rok neskôr si zlatú sošku prevzal za titulnú rolu v snímke Forrest Gump (1994). Na svojom konte má aj ďalšie tri nominácie na cenu Akadémie za herecké výkony vo filmoch Veľký (1988), Zachráňte vojaka Ryana (1998) a Stroskotanec (2000). Známy je napríklad aj z filmov Veľké víťazstvo (1992), Bezsenné noci v Seattli (1993), Apollo 13 (1995), Láska cez internet (1998), Zelená míľa (1999), Chyť ma, ak to dokážeš (2002), Terminál (2004), Da Vinciho kód (2006), Súkromná vojna pána Wilsona (2007), Anjeli a démoni (2009) alebo Atlas mrakov (2012).
Šesťdesiatšesťročný Steven Spielberg patrí medzi najlepšie zarábajúcich režisérov v dejinách. Pod jeho taktovkou vznikli snímky ako E.T. - Mimozemšťan (1982), filmová séria o Indianovi Jonesovi - Dobyvatelia stratenej archy (1981), Indiana Jones a Chrám skazy (1984), Indiana Jones a posledná krížová výprava (1989) a Indiana Jones a Kráľovstvo krištáľovej lebky (2008) či Jurský park (1993) a Stratený svet: Jurský park (1997). Dosiaľ získal tri Oscary - dva v roku 1994 ako režisér a producent Schindlerovho zoznamu (1993) a v roku 1999 za réžiu spomínanej vojnovej drámy Zachráňte vojaka Ryana, pričom 24. februára mu do zbierky môžu pribudnúť ďalšie dve sošky za historickú drámu Lincoln (2012), ktorá si vyslúžila dvanásť oscarových nominácií. K jeho ďalším nezabudnuteľným snímkam patria napríklad Čeľuste (1975), Blízke stretnutie tretieho druhu (1977), Purpurová farba (1985), Ríša slnka (1987) alebo Amistad (1997). V roku 1987 dostal od americkej filmovej akadémie cenu Irvinga G. Thalberga, v roku 2000 mu udelila cenu za celoživotné dielo režisérska asociácia Directors Guild of America, v roku 2006 dostal cenu Kennedyho centra a v roku 2008 si od Hollywoodskej asociácie zahraničných novinárov (HFPA) prevzal cenu Cecila B. DeMilla.
Informácie pochádzajú z webstránky www.aceshowbiz.com a archívu agentúry SITA.

© 2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané