Správa o stave používania
štátneho jazyka na území Slovenskej republiky
MÉDIÁ
1. Úvod
Pôsobením elektronických a tlačových médií sa každodenne a viac-menej nepretržite šíria informácie v slovenskom jazyku na území celej Slovenskej republiky. Je teda prirodzené, že používanie slovenského jazyka v médiách rozhodujúcou mierou vplýva na úroveň jazykovej kultúry širokej verejnosti. Požiadavka, aby sa v médiách používal slovenský spisovný jazyk, je preto oprávnená a treba na ňu klásť mimoriadny dôraz. Zodpovednosť za dobrú jazykovú úroveň mediálnych informácií majú vydavatelia a vysielatelia.
Požiadavka používať slovenský spisovný jazyk v televíznom a rozhlasovom vysielaní je legislatívne zakotvená v § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku, kde sú zároveň uvedené aj výnimky umožňujúce odvysielať niektoré typy programov alebo ich časti v inom ako slovenskom jazyku. Tieto výnimky sa týkajú kultúrnych a informačných programov verejnoprávneho vysielateľa vysielaných do zahraničia, všetkých televíznych a rozhlasových jazykových kurzov a všetkých programov s príbuzným zameraním, hudobných diel s pôvodnými textami, pôvodných českých audiovizuálnych diel v českom jazyku, starších inojazyčných diel s českým dabingom, ak bol tento dabing vyrobený pred 1. januárom 2008, a jednotlivých jazykových prejavov v českom jazyku.
Osobitná výnimka vo vzťahu k jazyku vysielania je zavedená pre regionálnych a lokálnych rozhlasových vysielateľov vysielajúcich v jazyku národnostnej menšiny, ktorí môžu celú programovú službu vysielať v menšinovom jazyku. V televíznom vysielaní sa možnosť vysielať celú programovú službu (resp. jej ľubovoľnú časť) v inom ako štátnom jazyku vzťahuje na všetkých vysielateľov (vrátane vysielateľov v menšinových jazykoch), ak splnia podmienku titulkovania v slovenskom jazyku. Okrem verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktorý zabezpečuje vysielanie vo viacerých menšinových jazykoch, využívajú túto možnosť televízni vysielatelia v maďarskom menšinovom jazyku. Od 1. januára 2014 začala platiť aj výnimka pre vysielateľov, ktorí chcú poskytovať svoju programovú službu občanom iného členského štátu Európskej únie usadeným na území Slovenskej republiky.
Zároveň treba konštatovať, že slovenskí občania dosť často sledujú vysielanie presahujúce zo susedných krajín, predovšetkým české, ale aj maďarské, menej poľské a nemecké – rakúske. Najmä české televízne stanice dosahujú asi 10-percentný podiel na slovenskom trhu. Vysielanie z Maďarska má u nás troj až štvorpercentný podiel na trhu, čo je – vzhľadom na jeho sledovanie iba v prihraničných oblastiach – dosť vysoké číslo percipientov (Na vysvetlenie: podiel na trhu neznamená absolútne číslo, ale iba podiel tých, ktorí v danom čase sledujú televízne vysielanie). Prostredníctvom satelitného, káblového a internetového šírenia rozhlasových a televíznych programov majú v súčasnosti slovenskí prijímatelia programových služieb možnosť sledovať vysielanie takmer vo všetkých jazykoch sveta. Táto skutočnosť síce prispieva k zvyšovaniu jazykovej zdatnosti obyvateľstva, na druhej strane však intenzívnejší kontakt s cudzími jazykmi ovplyvňuje do istej miery slovenské jazykové vedomie jednotlivých recipientov.
Osobitný jazykový režim je zavedený vo vzťahu k audiovizuálnym dielam určeným pre deti do 12 rokov, ktoré musia byť vysielané výlučne v slovenskom jazyku (s výnimkou audiovizuálnych diel vysielaných v rámci programovej služby pre príslušníkov národnostných menšín). Ak ide o pôvodné inojazyčné dielo pre deti do 12 rokov, môže sa takéto dielo vysielať len s dabingom v štátnom jazyku (§ 5 ods. 2 zákona o štátnom jazyku).
Dohľad nad dodržiavaním povinnosti podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona o štátnom jazyku patrí do kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) sleduje splnenie povinnosti vysielateľa zabezpečiť používanie štátneho jazyka v súlade so zákonom o štátnom jazyku.
2. Poznatky získané z výkonu dohľadu Rady pre vysielanie a retransmisiu
Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) ako orgán verejnej správy v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a retransmisie dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Do jej pôsobnosti patrí aj ukladanie sankcií vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie podľa § 64 až 67 zákona o vysielaní a retransmisii. V prípade porušenia zákonnej povinnosti používať vo vysielaní štátny jazyk v súlade so zákonom o štátnom jazyku môže RVR uložiť pokutu, ak vysielateľ opakovane porušil uvedenú povinnosť a bol už v minulosti na porušenie tejto povinnosti písomne upozornený zo strany RVR.
V rokoch 2012 a 2013 riešila RVR v rámci bežných kontrolných monitoringov, ako aj v rámci prešetrovania podnetov od občanov viacero podozrení na porušenie zákona o štátnom jazyku v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Celkovo zaevidovala v tomto období 21 sťažností od občanov upozorňujúcich na nedostatky v používaní štátneho jazyka v elektronických médiách. Občania sa sťažovali napríklad na nezabezpečenie slovenského dabingu pri inojazyčných filmoch, ktoré boli odvysielané s českým dabingom, a upozorňovali aj na neuvedenie slovenského prekladu pri niektorých rečových prejavoch odvysielaných len v cudzom jazyku (príloha č. 4). Ostatné sťažnosti sa týkali úrovne jazykovej kultúry v médiách (príloha č. 5).
Výsledkom kontrolnej činnosti RVR v tejto oblasti bolo začatie 11 správnych konaní, z ktorých dve boli zastavené, lebo sa porušenie zákona nepreukázalo, a dve sú ešte v procese riešenia. V ostatných siedmich prípadoch sa potvrdilo porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o štátnom jazyku a správne konania boli ukončené uložením sankcie vysielateľom. Šesť vysielateľov dostalo sankciu vo forme upozornenia na porušenie zákona. Peňažnú pokutu uložila RVR len jednému vysielateľovi, a to lokálnemu televíznemu vysielateľovi s programovou službou Štúrovská televízia za odvysielanie príspevku, ktorý odznel len v maďarskom jazyku. Tento vysielateľ sa v sledovanom období opakovane dopustil porušenia zákona tým, že odvysielal viacero informácií vrátane informácií z rokovania mestského zastupiteľstva iba v maďarskom jazyku bez zabezpečenia slovenskej jazykovej verzie. Podrobnejšie údaje o zistených porušeniach, za ktoré RVR uložila sankciu, sú zhrnuté v prílohe č. 6.
Z poznatkov RVR vyplýva, že vo všeobecnosti nedochádzalo v elektronických médiách k nadmernému počtu porušení zákona o štátnom jazyku a väčšina vysielateľov zabezpečuje slovenskú jazykovú verziu programov v súlade so zákonom o štátnom jazyku. Svedčí o tom aj počet sťažností upozorňujúcich na nepoužitie štátneho jazyka, ktorý je v porovnaní s celkovým počtom sťažností adresovaných RVR relatívne malý. RVR však upozorňuje na iný závažný problém, ktorým je nízka kultúra slova vo vysielaní, gramatické chyby, chyby vo výslovnosti, štylistické a ďalšie nedostatky, na ktorých odstránenie je potrebné vyvinúť dlhodobejšie úsilie súvisiace najmä so skvalitnením vzdelávania v celom reťazci od základného školstva až po špeciálne semináre určené pre pracovníkov médií.
3. Stav používania štátneho jazyka v mediálnej sfére
Jazyková úroveň médií nie je uspokojivá. Ministerstvo kultúry vníma tento stav ako dlhodobý a pretrvávajúci a ako taký ho opísalo aj v prvej správe, kde sú zároveň uvedené aj viaceré návrhy opatrení na zlepšenie tohto stavu, resp. na zvrátenie takéhoto vývoja. Po prerokovaní prvej správy zorganizovalo ministerstvo kultúry v roku 2012 rokovania so zástupcami obidvoch organizačných zložiek RTVS. Ich výsledkom bolo napríklad zavedenie častejšieho vysielania programu Slovenčina na slovíčko v Slovenskom rozhlase (dva razy denne v pracovných dňoch), zameranie väčšej pozornosti na jazykovú a štylistickú stránku pri pravidelných odposluchoch a hodnoteniach odvysielaných programov zo strany šéfdramaturgov a dramaturgov, ako aj zavedenie systému jazykových školení (spisovný prejav, interpretácia) nielen pre interných zamestnancov rozhlasu, ale aj pre pravidelných externých spolupracovníkov. V spravodajstve Slovenskej televízie sa začala uplatňovať trojstupňová kontrola textov, ktoré sa dostávajú do vysielania. Dramaturgia Slovenskej televízie pravidelnejšie zaraďuje do vysielania vzdelávacie programy zamerané na bohatstvo a pestrosť slovenského jazyka, či už z oblasti slovenskej literatúry alebo priamo sa týkajúce pôvodu slov, gramatiky atď. (napríklad portréty spisovateľov, televízne adaptácie klasickej literatúry, publicistický cyklus Zo zákulisia slovenčiny). V súčasnosti pripravuje televízna dramaturgia pre druhý okruh Slovenskej televízie (Dvojka) vzdelávací formát o správnom používaní slovenského jazyka v bežnom živote zameraný na mladého diváka s pracovným názvom Nebojme sa slovenčiny. V blízkej budúcnosti RTVS zvažuje aj zriadenie pozície jazykového redaktora (pre rozhlasové i televízne vysielanie).
Dôsledné dodržiavanie spisovnej normy slovenského jazyka vo všetkých elektronických a tlačových médiách je nevyhnutné nielen z hľadiska poskytovania zrozumiteľných a neskreslených informácií, ale aj z hľadiska vplyvu médií na formovanie jazykovej kultúry širokej čitateľskej, poslucháčskej a diváckej obce. U mnohých profesionálnych zamestnancov médií sa v každodennej praxi prejavuje nedostatočné poznanie a slabé ovládanie platnej kodifikácie slovenského spisovného jazyka, čoho priamym dôsledkom je, že sa vo svojich písomných alebo ústnych prejavoch dopúšťajú mnohých jazykových, pravopisných a štylistických chýb. Neistota v ovládaní prostriedkov slovenského spisovného jazyka ich potom vedie k nadmernému preberaniu módnych anglicizmov a amerikanizmov, ako aj bohemizmov a iných cudzojazyčných prostriedkov, čím nepriaznivo ovplyvňujú najmä mladšiu generáciu, ktorá takéto vyjadrovanie automaticky vníma ako štandardný prejav a nie ako prehrešok voči spisovnej slovenčine. Nie je výnimkou, že najmä športoví redaktori používajú výrazy a spojenia prevzaté z angličtiny napriek tomu, že v slovenskom jazyku je už pre dané vyjadrenie dávno ustálený výraz.
Na tento nepriaznivý jav poukazujú nielen nespokojní poslucháči a diváci (príloha č. 5), ale stále častejšie aj kultúrni pracovníci, najmä profesionálni používatelia jazyka (príloha č. 7) a odborníci zaoberajúci sa aktuálnym stavom používania slovenského spisovného jazyka (príloha č. 5, bod 15). Popredný slovenský jazykovedec univerzitný profesor Ábel Kráľ upozorňuje, že „náhodné a neodôvodnené preberanie cudzích slov a tvarov má nebezpečne zvyšujúcu sa frekvenciu.“[1] Do jazyka, ktorý môže fungovať len ako ucelený systém na základe vnútorných väzieb a zákonitostí, „nemožno necitlivo zasahovať. Nemôže sa to robiť ani ľubovoľným, jazykovo chaotickým vnášaním takých nových slov, ktoré nemajú v jazyku systémový priestor. To sa dnes, bohužiaľ, v slovenčine deje.“ (tamže)
Neznalosť jazykovej normy, nízka profesionalita zamestnancov médií, ale aj ľahostajný postoj k adresátom sa odzrkadľuje vo viacerých jazykových rovinách. Nedostatky sa prejavujú najmä v používaní nespisovných slov a tvarov.
Pri sledovaní stavu používania spisovného jazyka v elektronických médiách je osobitne dôležité venovať pozornosť zvukovej stránke slovenčiny. Vo vysielaní sa totiž opakovane vyskytujú nedostatky v znelostnej asimilácii vznikajúce v dôsledku nedodržiavania prirodzenej viazanej výslovnosti, ktorá je typickou črtou spisovnej slovenčiny. Neprirodzeným a nefunkčným výslovnostným oddeľovaním jednotlivých slov dochádza k tzv. sekanej výslovnosti, čím sa nevhodne narúša plynulá výslovnostná línia rečového prejavu. Najčastejšie sa tieto chyby vyskytujú v predložkových spojeniach typu bez obáv, nad oblokom (s nenáležitou výslovnosťou „bes obáv“, „nat oblokom“) a v ďalších predložkových spojeniach, ktoré sa chybne vyslovujú bez náležitého spodobovania. Veľmi často sa nedodržiava ani výslovnosť mäkkých spoluhlások či spisovná výslovnosť zdvojených spoluhlások a spoluhláskových skupín. Jedným z najvážnejších nedostatkov zvukovej realizácie jazykových výpovedí je narúšanie prirodzenej vetnej melódie, ku ktorému dochádza v dôsledku neprirodzeného dvíhania melodickej línie na konci každého vysloveného úseku, čo je v rozpore s charakteristickou slovenskou intonáciou oznamovacej vety, ktorá sa vyznačuje klesajúcou melódiou. Niektoré z uvedených nedostatkov zachytáva tabuľka v prílohe č. 8, v ktorej sú zhrnuté výsledky príležitostného sledovania náhodne vybratých programov. Napriek tomu, že nešlo o systematické pozorovanie zo strany zamestnancov ministerstva kultúry, tabuľka dokumentuje výskyt viacerých nežiaducich javov, s ktorými sa adresáti vysielania mohli stretnúť počas dvoch mesiacov.
Množstvo prehreškov voči spisovnému jazyku možno zachytiť aj v umeleckom vysielaní v elektronických médiách, najmä v komerčných. Nedostatočnú jazykovú úroveň majú aj pôvodné tzv. umelecké programy, ale aj mnohé dabingy zahraničných programov (filmy, seriály, dokumenty a pod.).
Na niektoré dlhodobé problémy s uplatňovaním slovenského jazyka v oblasti audiovízie upozornili zástupcovia občianskeho združenia Herecká obec Slovenska a výrobcovia slovenského znenia inojazyčných filmov. Poukázali na slabé zastúpenie slovenského jazyka (slovenského dabingu) v ponuke filmov na slovenskom trhu. Ako uvádzajú, len okolo 3 % filmov dostupných napríklad na DVD nosičoch je predávaných so slovenskou jazykovou úpravou. Všetky ostatné filmy sa ponúkajú väčšinou len v češtine, angličtine, maďarčine, nemčine a v iných cudzích jazykoch.
4. Záverečné odporúčania
· zvýšiť úroveň výučby slovenského jazyka na vysokých školách pripravujúcich profesionálov pre mediálnu sféru (študijné odbory žurnalistika, marketingová a mediálna komunikácia, herectvo a pod.),
· v rámci mediálnej výchovy na všetkých stupňoch škôl klásť väčší dôraz na zvyšovanie úrovne používania slovenského spisovného jazyka ako prostriedku komunikácie v mediálnej sfére,
· na zvýšenie jazykovej kultúry redaktorov, moderátorov a ďalších zamestnancov médií organizovať systematické jazykové vzdelávanie,
· zaviesť pre redaktorov a moderátorov pred ich prvým vysielaním do mikrofónu a vystúpením pred kamerou tzv. kvalifikačné skúšky (skúška z čítania, výslovnosti, artikulácie, tempa reči atď.),
· hľadať možnosti na vytvorenie funkcie jazykového redaktora v elektronických a tlačových médiách,
· v rámci RTVS zriadiť funkciu hlasového pedagóga,
· vo vysielaní RTVS cielene utvárať priestor na zaradenie programov zaoberajúcich sa slovenským spisovným jazykom a jeho používaním do programovej štruktúry (napríklad Rádio Devín, televízna Dvojka),
· v rámci Slovenského rozhlasu zaradiť vysielanie Jazykovej poradne aj na okruh Rádio Regina a na ďalšie okruhy,
· realizovať odporúčania z prvej správy, ktoré doteraz neboli uvedené do praxe.
