Stanovisko predsedníčky ÚS SR
k článku publikovanému v Denníku N
Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) prijalo na svojom neverejnom zasadnutí 17. februára 2016 „Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. 3. 2016 do 28. 2. 2017“ (ďalej len „rozvrh práce na rok 2016“), v ktorom upravilo pravidlá rozdelenia práce na ústavnom súde v súlade so zásadou náhodilosti prideľovania vecí jednotlivým sudcom ako spravodajcom tak, aby sa dodržala aj zásada ich rovnomerného zaťaženia, reflektujúc pritom súčasný chýbajúci počet troch sudcov ústavného súdu.
Okrem iného rozvrh práce na rok 2016 upravuje v čl. X „Prechodné a záverečné ustanovenia“, že spisy pridelené sudcovi spravodajcovi Ľubomírovi Dobríkovi, ktoré neboli do 29. februára 2016 skončené, budú pridelené novovymenovaným sudcom ústavného súdu po tom, ako sa ujmú svojej funkcie [čl. 134 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)]. Na tomto znení sa plénum ústavného súdu zhodlo jednohlasne (presné znenie rozvrhu práce na rok 2016 vrátane čl. X a prílohy k rozvrhu práce).
Predmetné ustanovenie čl. X rozvrhu práce na rok 2016 sa stalo podnetom pre nepodložené kritické vyjadrenia a spochybňovanie mojej kompetentnosti ako predsedníčky ústavného súdu, ktoré vyústili až do úvah Jána Mazáka uverejnených v opätovne tendenčne spracovanom článku redaktorky Denníka N "Šéfke Ústavného súdu Macejkovej hrozí, že ju Kiska odvolá".
Ján Mazák v článku uvádza, že je odhodlaný „ako poradca odporúčať prezidentovi, aby využil svoju právomoc a vymenil osobu na čele Ústavného súdu za niektorého z kompetentnejších sudcov Ústavného súdu, ktorý bude dbať na to, aby predovšetkým ústavný súd dodržiaval základný zákon štátu“.
Odvolanie z funkcie predsedníčky ústavného súdu, ktoré v článku navrhuje, Ján Mazák kauzálne založil práve na predmetnom čl. X rozvrhu práce na rok 2016.
Vzhľadom na skutočnosť, že plénum ústavného súdu dospelo v tomto bode k jednohlasnej zhode, budem so záujmom sledovať, ktorý zo súčasných sudcov pléna ústavného súdu bude Jánom Mazákom považovaný za toho kompetentnejšieho.
Hoci nemám záujem diskutovať s pánom Mazákom o rozdieloch v našich právnych názoroch prostredníctvom mediálnych odkazov a najmä s ohľadom na hierarchiu a protokol považujem za vhodné, aby som v prípadoch, keď nastanú pochybnosti o plnení mojich povinností, ako predsedníčka ústavného súdu tieto konzultovala s ústavnými činiteľmi, najmä prezidentom Slovenskej republiky, nie však s jeho poradcom. S ohľadom na účastníkov v konaniach pred ústavným súdom však uvádzam tieto skutočnosti:
1. Po sudcovi Dobríkovi ako sudcovi spravodajcovi zostalo ku dňu zániku jeho funkcie 107 neskončených vecí. Po poslednom delení došlých podaní (návrhov a sťažností) pripadá k dnešnému dňu na každého jedného z ostávajúcich desiatich sudcov ústavného súdu v priemere 960 neskončených vecí.
Znenie rozvrhu práce na rok 2016 teda reaguje jednak na súčasnú vyťaženosť sudcov ústavného súdu a zároveň na vystúpenie pána prezidenta na jeho tlačovej konferencii 4. februára 2016, na ktorej v súvislosti s personálnym obsadením pléna ústavného súdu uviedol: "... bezprostredne po parlamentných voľbách budem so zvolenými predstaviteľmi parlamentných politických strán a Národnej rady hovoriť o tom, ako budeme ďalej postupovať."
Rozhodnutie pléna ústavného súdu počkať s prerozdelením neskončených vecí po sudcovi Dobríkovi na základe avizovaného postupu pána prezidenta je logickým krokom a v žiadnom prípade neznamená, že ním dochádza k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu alebo k „podmienenému odmietnutiu spravodlivosti“ tak, ako to tvrdí Ján Mazák v článku Denníka N.
2. Pán Mazák sa v článku vyjadril, že v rokoch 2004 – 2007, keď ústavnému súdu za jeho predsedníctva chýbali dvaja sudcovia, "Ich veci boli mimo rozvrhu práce okamžite po odchode Klučku a Švábyho rozdelené medzi ostatných sudcov."
Nedá mi nespýtať sa, kam sa v rokoch 2004 – 2007, keď sa za predsedníctva pána Mazáka – ako sám v článku uvádza – prideľovali veci mimo rozvrhu práce, podel inštitút zákonného sudcu?
Nebudem sa ďalej vyjadrovať k spôsobu vedenia ústavného súdu jeho bývalým predsedom, len podotknem, že ja ako predsedníčka považujem za nesprávne autoritatívne a svojvoľne prideľovať spisy sudcom spravodajcom výlučne podľa môjho vlastného uváženia, bez konzultácie s plénom a mimo plénom schváleného rozvrhu práce. Podľa ustanovenia čl. 131 ústavy ústavný súd rozhoduje v pléne o úprave svojich vnútorných pomerov. Plénum sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.
V zmysle tohto článku ústavy schvaľuje ústavný súd aj svoj rozvrh práce. Podľa tohto článku som postupovala aj v roku 2014, keď po skončení funkčného obdobia troch sudcov ústavného súdu z vecí pridelených bývalým sudcom ako sudcom spravodajcom, ktoré neboli do 4. júla 2014 skončené prijatím konečného rozhodnutia, bola jedna tretina pridelená novej sudkyni a zostávajúce veci boli pridelené ostatným sudcom ústavného súdu – nie mimo rozvrhu, ako to bolo v prípade pána Mazáka, ale v súlade s ústavou – dodatkom č. 1 k vtedy platnému a plénom schválenému rozvrhu práce.
A rovnako podľa tohto článku ústavy som ako predsedníčka tento rok plénu predložila návrh, v ktorom som navrhovala prerozdeliť neskončené veci po sudcovi Dobríkovi medzi ostávajúcich desiatich sudcov. Tento návrh však v pléne nenašiel oporu, a preto som bola jeho členmi poverená pripraviť v tomto článku rozvrhu nový návrh.
Nový návrh na prerozdelenie neskončených vecí po sudcovi Dobríkovi v znení, v akom je uvedený v aktuálnom rozvrhu práce, plénum ústavného súdu schválilo – ako už bolo zdôraznené – jednohlasne.
Dovoľujem si podotknúť, že nie je úmyslom ústavného súdu robiť zo 107 neskončených vecí po sudcovi Dobríkovi akýchsi rukojemníkov, ale že aktuálny rozvrh práce iba reflektuje súčasnú situáciu na ústavnom súde.
K nej uvádzam, že v roku 2015 bolo ústavnému súdu doručených 16.846 podaní (návrhov a sťažností) a jeden sudca ústavného súdu vybavil v priemere 1388 podaní. Ústavný súd pritom pracoval v neúplnom počte iba jedenástich sudcov. Po zániku funkcie sudcu Ľubomíra Dobríka bude situácia ešte zložitejšia, pretože chýbať budú už traja sudcovia.
Ešte raz pripomínam, že aktuálny rozvrh práce zároveň reflektuje aj vyjadrenie pána prezidenta zo 4. februára 2016. Po tom, ako sa pán prezident jednoznačne vyjadrí k vymenovaniu, resp. nevymenovaniu kandidátov na sudcov ústavného súdu, bude ústavný súd musieť na novú situáciu opäť reagovať, a to buď tak, že neskončené veci po sudcovi Dobríkovi prerozdelí medzi nových sudcov, alebo v prípade, že k ich vymenovaniu nedôjde, medzi súčasných desiatich sudcov ústavného súdu.
O problematike menovania sudcov ústavného súdu a s ňou súvisiacimi rozhodnutiami pána prezidenta o vymenovaní, resp. nevymenovaní kandidátov na sudcov ústavného súdu ústavný súd rozhodol vo svojich dvoch rozhodnutiach vedených pod sp. zn III. ÚS 571/2014 a sp. zn. PL. ÚS 45/2015, ktoré sú právoplatné, účinné, vykonateľné a záväzné pre všetkých účastníkov konania pred ústavným súdom, teda aj pre pána prezidenta.
Súčasne pripomínam, že obe uvedené rozhodnutia ústavného súdu sú v súlade so stanoviskom Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátskej komisie) k procesu vymenovania sudcov ústavného súdu prijatým na 99. zasadnutí Benátskej komisie 13. júna 2014 [stanovisko č. 772/2014 CDL-AD(2014)015, ktorého závery sú relevantné aj v súčasnej situácii (tretia veta bodu 21, bod 22 a bod 33), dostupné na: https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992184/bk0.pdf/e251a625-099 3-4488-adaf-881e6189f661].
Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že pán prezident vyrieši problém chýbajúcich členov pléna ústavného súdu a doplní ich počet na ústavou ustanovených 13 sudcov tak, aby ústavný súd mohol riadne plniť svoje úlohy v zmysle čl. 124 ústavy, podľa ktorého je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ivetta Macejková, PhD.
