SLOVAK MEDIA NEWS
Slovenská televízia má svoj vlastný životopis. Publikáciu Dejiny slovenskej televízie s podtitulom Náčrt vývojových tendencií kultúrotvornej inštitúcie (1956 - 1989) prezentovali včera v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej. Na zostavenie a napísanie dejín jedinej verejnoprávnej televízie na Slovensku sa podujal Ivan Stadtrucker, ktorý knihu pripravoval podľa vlastných slov celý život. Od roku 1956 zbieral fotografie, dokumenty a spomienky.
V rozhovore pre TASR si zaspomínal aj na začiatky televízneho vysielania na Slovensku. "Bolo to peklo, lebo kamery boli československej výroby a boli prototypové. Kamera nevládala fungovať polhodiny, bola tepelne závislá, elektrónky vyžarovali veľkú teplotu, počas vysielania sa nám kamery rozlaďovali, obraz rozsýpal a my sme sa plazili popod kulisy a opravovali sme kamery," povedal profesor Stadtrucker, ktorý bol celý svoj život bytostne zviazaný s televíziou.
Začínal v nej ako zvukový technik, posunul sa do programovej oblasti ako dramaturg a v roku 1994 si vyskúšal aj úlohu ústredného riaditeľa v inštitúcii, v ktorej sa vystriedalo 20 riaditeľov. Aj tento fakt podľa Ivana Stadtruckera nie v dobrom ovplyvnil televíznu produkciu. "Inscenácia sa pripravuje dva-tri roky, jeden riaditeľ rozbehol nejakú ideu, druhý dotiahol a tretí odvysielal. Dobre alebo zle - sypalo sa na hlavu toho posledného, to bola škoda," poznamenal 81-ročný autor.
V prehľadne a systematicky zostavenej publikácii zachytil podstatné politické a spoločenské udalosti, ktoré ovplyvnili vývoj televízie. Čitateľ sa na 312 stranách dozvie mnoho o začiatkoch vysielania, o rôznych druhoch programov od spravodajských a športových, cez hudobné, detské až po vzdelávacie a dokumentárne programy v rôznych obdobiach. V súvislosti s inscenáciami a filmovým vysielaním sú spomenuté aj mnohé známe herecké mená. Autor nezabudol ani na dôležitosť takých profesií, ako bol kameraman či scénograf.
Profesor Stadtrucker v rozhovore aj konkretizoval mená ľudí, ktorí podľa neho najviac ovplyvnili televízne vysielanie. "Svojou slovenčinou Karol Polák, Dušan Gábor výberom a cepovaním hlásateliek, nikdy nemali hlásateľky takú jazykovú kultúru ako za Gábora. Absolútnou jednotkou v celom Československu bol zvukár Jano Rúčka. Ďalší nezbadaní boli technici, Ján Gulava napríklad, a ďalší a ďalší. Ťažko menovať niekoľkých, lebo každý sa zaslúžil o iné a v inom období, ale v knihe sú spomínaní tí najzaslúženejší."
Dejiny slovenskej televízie (vydavateľstvo Perfekt) pokrstili nastrihaným 35-mm i 16-mm čiernobielym filmom Andrea Ostrihoňová, dcéra profesora Stadtruckera, a Milan Antonič, ktorý je 46 rokov archivárom Slovenskej televízie. "Obidvaja pracovali v mojich časoch v televíznom archíve a obidvaja mi pomáhali pri knižke. Nebyť týchto dvoch, tak nevznikne. Milan Antonič dodával materiály a Andrea, v čase, keď som bol pripútaný na lôžko, knihu redigovala," prezradil Ivan Stadtrucker. Jeho publikácia je určená nielen študentom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, ale aj inštitúciám a širokej verejnosti, ktorú zaujíma kľukatá cesta slovenskej televízie od jej počiatkov do roku 1989.
Na prezentácii sa zúčastnilo viacero "televízákov", ktorí odpracovali v Slovenskej televízii dlhé roky. Pozvanie na slávnostný krst prijala aj prvá slovenská televízna herečka Mária Kráľovičová, ktorá v roku 1957 účinkovala spolu s Elom Romančíkom v prvej televíznej inscenácii Dovidenia Luciene v réžii Jána Roháča. "Teším sa na to, že si to prečítam, pretože sa vrátim do svojej mladosti, ja som tu už naozaj dinosaurus (smiech). V tej prvej inscenácii som mala 28 rokov, dnes mám 88. Je veľmi dôležité, aby mladá generácia vedela, ako sme začínali," uviedla na margo knižnej novinky Mária Kráľovičová.
Revízia doterajšej smernice EÚ o audiovizuálnych a mediálnych službách bude patriť medzi hlavné priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti kultúry. Uviedol to minister kultúry SR Marek Maďarič v rámci dnešných rokovaní Rady EÚ pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport v Bruseli.
Maďarič pripomenul, že na rokovaní Rady ministrov už informoval svojich rezortných kolegov o prioritách nášho predsedníctva v oblasti kultúry. Dodal, že jednou z priorít je téma, ktorá bola zhodou okolností aj predmetom dnešných rokovaní a ktorú v mene Európskej komisie (EK) predstavil eurokomisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günther Oettinger.
"Ide o revíziu smernice o audiovizuálnych službách, ktorá bude mať pomerne veľký dopad na audiovizuálne prostredie a mediálne služby," priznal Maďarič.
Podľa jeho slov ambície v tejto oblasti sú pomerne veľké. Slovensko na čele EÚ si dalo za úlohu návrh európskej exekutívy prerokovať v expertných skupinách a zistiť, kde sú najväčšie odlišnosti v národných pozíciách členských štátov EÚ.
Dodal, že EK má snahu už počas slovenského predsedníctva s touto témou dospieť do štádia "všeobecného prístupu". Zároveň však vyjadril obavy, či sa to podarí, lebo ide o "citlivé otázky", na ktoré existujú medzi členskými krajinami rôzne názory.
"My sa budeme snažiť byť dobrí mediátori, aby koncom roka začala nová smernica platiť," uviedol Maďarič.
Upozornil, že návrhy EK, ktoré musia prerokovať členské štáty únie, ponúkajú niektoré posuny, zaujímavé aj pre Slovákov. Napríklad návrh na zavedenie kvót pre európske diela, kde exekutíva EÚ navrhuje zaviesť 20 percent európskych filmov pre mediálne služby na požiadanie. Komisia navrhuje tiež prísnejšiu reguláciu pre internetové platformy, ako je YouTube v zmysle ochrany maloletých pred neželanými obsahmi a ochrany pred propagáciou nenávisti a násilia. Maďarič túto iniciatívu označil za racionálnu.
"Pre našich vysielateľov, najmä súkromných, je zaujímavé, že sa navrhuje väčšia liberalizácia vysielania reklám," upozornil šéf rezortu kultúry. Pripomenul, že ak dnes existuje limit pre televíznu reklamu, rátaný na jednu vysielaciu hodinu, teraz je tu návrh, aby sa celkový objem reklamy rozložil na celý vysielací deň. Znamená to, že televízni vysielatelia by podľa vlastného uváženia mohli skoncentrovať viac reklamy v hlavnom vysielacom čase.
Na otázku, aké najspornejšie body v tejto oblasti by mohlo slovenské predsedníctvo riešiť, Maďarič odpovedal, že z doterajších rokovaní na úrovni národných expertov možno vytušiť, že existuje skupina štátov, ktoré si neželajú ďalšie regulácie. Iné krajiny sú zas skeptické voči liberalizácii vysielania reklamy.
"Toto sa ukáže počas nášho predsedníctva. Kde sú odlišnosti a kde sa bude musieť hľadať kompromis," skonštatoval minister. V tejto súvislosti pripomenul, že krajina predsedajúca Rade EÚ má skôr úlohu zmierovateľa pre hľadanie konsenzu a kompromisu. Dodal, že úspech každého predsedníctva sa vníma aj podľa toho, či predsedajúca krajina dokázala v rozbehnutých procesoch zaznamenať nejaký pokrok.
"My sme sa na príprave tejto smernice zúčastnili na úrovni expertov. Ako predsedajúca krajina budeme mať väčšiu možnosť to doťahovať do úspešnejšieho konca," upozornil Maďarič.
Večerníčková zvučka mala premiéru takmer pred štyridsiatimi rokmi, kedy Československá televízia začala s pravidelným farebným vysielaním. Námet a scenár vytvorila Anna Minichová, pod výtvarné stvárnenie a réžiu sa podpísal Ladislav Čapek, notoricky známu hudbu Jaroslava Celbu interpretoval Filmový symfonický orchester. Pôvodná zvučka Večerníčka má digitálne upravený zvuk, obraz prešiel retušou i novými farebnými korekciami a je zdigitalizovaný do HD kvality. Celý proces trval 150 hodín a pracoval na ňom 5-členný tím.
Večerníčkový deduško bude hlavným hrdinom nielen obľúbenej zvučky, ale aj vybraných epizód zo seriálu V chalúpke a za chalúpkou, ktoré budú tvoriť prvojúnové Veľké detské predstavenie.
Špeciálne vysielanie bude s hlasovým komentovaním pre nevidomých (AD) a so skrytými titulkami (ST) pre našich nepočujúcich kamarátov.
Copyright © TASR 2016
