Monitoring korektnej
prezentácie Rómov
Ani medzinárodné, ani domáce legislatívne pravidlá ochraňujúce práva národnostných menšín nedokážu zabrániť tomu, aby obraz Rómov v porovnaní s ostatnými národnosťami a etnickými skupinami nebol aj v médiách stále prevažne negatívny. Na dnešnej tlačovej besede k mediálnemu monitoringu korektnej prezentácie Rómov a jeho výsledkom, ktorý zrealizovalo občianske združenie Romano Kher - Rómsky dom, to povedala štatutárna zástupkyňa tohto združenia Agnes Horváthová. Tento v poradí štvrtý prieskum, ktorý uskutočnili v spolupráci s agentúrou Newton Media a Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI - Slovak Governance Institute), bol podľa Horváthovej iný v tom, že sa okrem analýzy celoslovenských médií zamerali aj na vybrané regionálne médiá. Od 1. júla do 31. októbra tohto roka výskumníci sledovali celoslovenské denníky SME, Pravda a Nový čas a regionálne tituly MY, Korzár či Košice:dnes a niektoré regionálne týždenníky. Okrem toho sledovali výskumníci aj hlavné spravodajské televízne relácie Správy RTVS verejnoprávnej RTVS o 19:00, Televízne noviny TV Markíza o 19:00 a Krimi noviny a Noviny TV JOJ o 19:00. Súčasťou prieskumu bola aj analýza webových portálov aktuality.sk, aktualne.sk, dnes24.sk a pluska.sk.
Spolu zanalyzovali 685 novinových článkov, pričom zistili, že v porovnaní s rokmi 2014 a 2015 sa zvýšil počet takých, v ktorých sa autori snažili o stieranie stereotypov v súvislosti s Rómami. Stereotypne ladených príspevkov narátali výskumníci 153, čo predstavuje 22 percent zo všetkých analyzovaných článkov. V prieskume zohľadňovali stereotypy o kriminalite či bývaní Rómov, ale aj sociálne, kultúrne, hygienické, pracovné a vzdelanostné stereotypy. Ako uviedol Martin Gonda z Newton Media, ktorý sa na prieskume tiež podieľal, najčastejším respondentom v týchto článkoch boli Rómovia z osád, no v tretine prejavov nedostali Rómovia priestor na vyjadrenie vôbec. Ak priestor dostali, v siedmich percentách článkov boli uvedení Rómovia bez mena a priezviska ako anonymné osoby. V prípade televíznych reportáži uvádzali televízie miesto mena rómskeho respondenta iba slová muž, žena, osoba či osadník. V prieskume tiež zisťovali, či novinári využívali negatívne zovšeobecňujúce charakteristiky Rómov tak, že z príspevku nakoniec vyznelo, akoby Rómovia vo všeobecnosti boli neprispôsobiví, nezamestnaní, drzí či problémoví. Výsledky ukázali, že negatívne charakteristiky a zovšeobecnenia, týkajúce sa rómskej menšiny, sa vyskytli až v 17 percentách celkového počtu sledovaných príspevkov. Z prieskumu vyplynulo, že až v 36 percentách všetkých sledovaných príspevkoch novinári podľa Gondu zbytočne zdôrazňovali etnicitu svojich respondentov. V takmer pätine sledovaných príspevkov boli Rómovia pomenovaní ako neprispôsobiví, v 11 percentách boli označení ako drzí a problémoví.
Jozef Miškolci z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť predstavil na besede výsledky iného prieskumu, ktorý tento inštitút zrealizoval od novembra 2015 do mája tohto roka. Identifikovali v ňom približne 500 novinárskych príspevkov televízií a tlače, ktoré sa zaoberali rómskou problematikou len v oblasti vzdelávania a zamestnania. Zdôraznil, že podľa Atlasu rómskych komunít žije v osadách približne 18 percent Rómov, zatiaľ čo 46 percent Rómov je integrovaných do spoločnosti. Poukázal na to, že podľa tohto mediálneho prieskumu však až 68 percent analyzovaných novinárskych príspevkov zobrazovalo Rómov z osád. "Takéto nadmerné zobrazovanie Rómov z osád vytvára v spoločnosti celkový obraz o Rómoch tak, že všetci z nich žijú v osadách," povedal Miškolci. Spoločným ukazovateľom mediálnych výstupov však podľa jeho slov boli nutnosť znížiť počet detí v špeciálnych školách, podporiť predškolskú prípravu a rozvoj vyučovacích metód na školách v súvislosti s rómskou problematikou. Jedným z kritérií analýzy bolo aj pozorovanie vyjadrení politikov k rómskej menšine. Zatiaľ čo novinári sú podľa Miškolciho k tejto téme omnoho citlivejší a Rómom neprisudzujú hanlivé pomenovania, "čelní predstavitelia stále tieto termíny používajú". Ako príklady uviedol vyjadrenia predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý rómsku problematiku nazval "cigánskym problémom" či predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ktorý sa o rómskych deťoch vyjadril ako o "dementných cigánskych deťoch". "Taktiež Robert Fico sa vyjadril tak, že všetci predsa vieme, že rómske ženy majú veľa detí len pre príjem peňazí," povedal Miškolci a dodal, že tieto mýty, ktoré politici šíria, vytvárajú veľmi negatívny obraz o rómskej menšine a prehlbujú tak stereotypy. Problém médií však podľa neho spočíva v tom, že nedostatočne vyvracajú čitateľom, poslucháčom či divákom vo svojich prejavoch tieto stereotypy alebo nedajú dostatočne priestor odborníkom, ktorí by ich mali publiku adekvátne vysvetliť.
K problematike prístupu slovenskej spoločnosti k menšinám sa vyjadrila aj riaditeľka kancelárie splnomocnenca Úradu vlády SR pre národnostné menšiny Alena Kotvanová. Myslí si, že najmä slovenská mládež je stále nedostatočne mediálne gramotná. Čítať medzi riadkami a uplatniť kritické myslenie je to, čo mladým chýba podľa Kotvanovej najviac. "Na to, že sme stredoeurópska krajina a dlhoročný člen Európskej únie je naša spoločnosť ešte stále dosť netolerantná," dodala Kotvanová.
©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
