Zomrela Drahomíra Vihanová
Vo veku 87 rokov zomrela v nedeľu po krátkej chorobe režisérka a scenáristka Drahomíra Vihanová, autorka trezorového filmu Zabitá nedeľa.
Drahomíra Vihanová patrí vo filme ku generácii "zlatých šesťdesiatych".Vyštudovala FAMU a pracovala po boku Jána Špátu Františka Vláčila, pôsobila tiež ako pomocná režiséka Otakara Vávru. Pozornosť vzbudila už svojím celovečerným debutom Zabitá nedeľa z roku 1968, ktorý však bol pre svoju údajnú beznádejnosť zakázaný a na 30 rokov skončil v trezore.
Vihanová pochádza z Moravského Krumlova, pred odchodom do Prahy vyštudovala v Brne hudobnej vedu, estetiku a hru na klavír na konzervatóriu. Za normalizácie sa pustila do dokumentaristiky. V druhej polovici 50. rokov spolupracovala ako scenáristka a asistentka réžie v hudobnom vysielaní Československej televízie. Na FAMU študovala v rokoch 1960 až 1965, v roku 1965 absolvovala odbory réžia hraného filmu a strih.
Po absolutóriu točila zákazkové filmy pre Krátky film a pracovala ako asistentka réžie na filmoch Otakara Vávru Romance pro křídlovku (1966) a Trinásta komnata (1968). V čase normalizácie sa venovala dokumentárnej tvorbe. Natočila okrem iného Hľadanie o Františkovi Vláčil či Premeny priateľky Evy o Eve Olmerovej, po nežnej revolúcii potom cenený snímka Denne predstupujem pred tvoju tvár.
Samostatným filmom Zabitá nedeľa debutovala v roku 1969, ale prvotina bola uložená do trezoru a distribučné premiéru mala až v roku 1990. K réžii hraného filmu sa smela vrátiť až po nežnej revolúcii, napríklad podobenstvom Pevnosť (1994) s Miroslavom Donutilom. Skôr rozporuplne bol prijatý jej ďalšiu snímku Správa o putovaní študentov Petra a Jakuba z roku 2000, ktorý riešil problematiku viny a trestu a spolužitie "biele" väčšiny s rómskym etnikom.
Na konci 70. rokov a potom opäť v 90. rokoch 20. storočia spolupracovala s Československou televíziou v Ostrave, kde pokračovala v televíznej práci najprv dokumentom Konjunkturálny portrét alebo Tri životy Vlasty Chramostovej (1992), neskôr účasťou na cykloch Ako sa žije, Spoveď, ego a Diagnóza (1998 až 2000).
Od roku 1982 pôsobila na FAMU ako externý pedagóg pre zahraničných študentov. Od roku 1990 bola členkou katedry strihovej skladby FAMU, neskôr tiež profesorkou. V roku 2015 získala za mimoriadny prínos českej kinematografii Českého leva a v roku 2016 Cenu za prínos svetovej kinematografii na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava.
Copyright © TASR 2017
