MEDIA NEWS
Po zverejnení videonahrávky z ostrova Ibiza, ktoré v Rakúsku viedlo k pádu vlády kancelára Sebastiana Kurza z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), podali nemenované súkromné osoby trestné oznámenie na dve nemecké médiá, ktoré kompromitujúce zábery zverejnili - Süddeutsche Zeitung a Der Spiegel. Rakúskemu denníku Der Standard to potvrdila mníchovská prokuratúra ako i generálna prokuratúra v Hamburgu.
V trestných oznámeniach sa uvádza, že zverejnené zábery mohli poškodiť povesť osôb, ktoré boli na nich zachytené, teda dnes už bývalého šéfa Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a vicekancelára Heinza-Christiana Stracheho a bývalého politika tej istej strany Johanna Gudenusa.
Na videonahrávke tajne zhotovenej v roku 2017 Strache diskutuje o možných nelegálnych daroch pre FPÖ a údajnej príbuznej istého ruského oligarchu výhľadovo sľubuje verejné zákazky, ak jeho strane pomôže k úspechu vo voľbách.
Vo veci zverejneného videozáznamu začala v pondelok vyšetrovanie "vo viacerých smeroch" i viedenská prokuratúra.
Samotný Strache podal minulý piatok v Rakúsku trestné oznámenie na istého viedenského právnika, rakúskeho detektíva a ženu vydávajúcu sa na spomínanej nahrávke za príbuznú ruského oligarchu.
Copyright © TASR 2019
V päťminútových Správičkách na detskom kanáli Českej televízie ČT: D pomáhajú vysvetľovať citlivé témy ilustrované reportáže alebo takzvané nástenky, ktoré problém a jeho kontext graficky znázorní. Dôležité je používať jazyk, ktorý je deťom zrozumiteľný, prekladať cudzie pojmy a dať deťom možnosť, aby sa mohli k témam vyjadriť, povedal dnes ČTK dramaturg relácie Petr Kopecký, ktorý sa v Zlíne zúčastnil konferencie Médiá deťom, médiá s deťmi. Na zlínskom filmovom festivale pre deti a mládež ju usporiadala Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Tohtoročný štvrtý ročník konferencie bol zameraný na dieťa ako diváka spravodajského obsahu, konkrétne spravodajstvo o znepokojujúcich témach, ako sú vojny, teroristické útoky či hrozby súvisiace s migráciou.
Témy, ktoré Správičky zachytávajú, sa podľa Kopeckého mení. "Vyvíja sa to, čomu sa chceme venovať a čomu nie, záleží na atmosfére v spoločnosti a prístupu rodičov k východe detí, ten sa ale mení," uviedol Kopecký. Teraz sa podľa neho ľahšie hovorí o citlivých historických témach, napríklad o udalostiach z februára 1948, okupácii v roku 1968 alebo činu Jana Palacha. Práve pri týchto témach televízia často využíva ilustrované reportáže. "Zatiaľ sa ale rodičia bráni tomu, aby sa hovorilo napríklad o utečencoch," uviedol Kopecký.
K citlivým témam patrí aj živelné pohromy či ekologické havárie, deti znepokojujú tiež problémy v osobných vzťahoch. Tieto témy je podľa Kopeckého možné deťom podávať vo spravodajstvo maximálne raz denne, skôr raz týždenne.
Pri citlivých témach je podľa Kopeckého ale dobré používať pohľad detí. "Akonáhle deti problém samy pomenujú, tak tomu lepšie rozumie," uviedol Kopecký, podľa ktorého je tiež dôležité, dať deťom priestor na vyjadrenie. Názory detí na daný problém sa zverejňujú vo vysielaní a potom na ne reagujú odborníci.
Spôsoby, ako s deťmi komunikovať a odovzdávať im akékoľvek informácie, sa podľa Kopeckého ale stále hľadajú. Je to aj kvôli veku divákov, Správičky často sledujú aj štvorročné deti.
Podľa riaditeľa ČT: D Petra Hvizdák sa téma detí a spravodajstvo rieši v celej Európe. "Všeobecne rodičia chcú bezpečný obsah, my chceme poskytovať bezpečný obsah, ale realita sa nám do toho nejako 'láme'," uviedol Hvizdák.
Deti často tiež sledujú spravodajstvo pre dospelých, podľa odborníkov je ale vhodné deti tomu vystavovať čo najmenej. Ak majú potom strach, je dobré mladšie deti upokojiť a utíšiť, starším deťom sa môžu rodičia pokúsiť udalosť vysvetliť a poukázať aj na pozitívne aspekty, napríklad ľudskú solidaritu či rýchly zásah polície.
Litovské úrady včera vyhostili šéfredaktora miestnej redakcia ruského propagandistického webu Sputnik, označili ho za nežiaducu osobu a zakázali mu vstup na územie štátu po dobu piatich rokov. Oznámila to baltská agentúra BNS. Šéfredaktor Marat Kasem, ktorý má lotyšské občianstvo, bol eskortovaný do Rigy.
Kasem bol podľa BNS zadržaný na Vilniusu letisku po prílete z Moskvy. Podľa hovorcu litovskej pohraničnej služby Gerdiuse Mišutisa bol vyhostený preto, že sa jeho meno nachádza v zozname nežiaducich osôb.
V správe litovskej rozviedky z roku 2018 sa uvádza, že litovská redakcia Sputnika je nástrojom Moskvy pre šírenie proruskej propagandy. Portál sa snaží presadzovať vplyv Ruska na litovský informačný priestor, podnecovať protizápadné nálady a formovať verejnú mienku v prospech ruskej politiky, citovala zo správy agentúra Interfax.
Podobný názor nedávno na seminári Snemovne v Prahe prezentoval riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka. Upozornil na aktivity mediálnych organizácií Russia Today a Sputnik, ktoré "šíria v zahraničí ruskú propagandu a dezinformačnej kampane".
Šéfredaktorka mediálnej skupiny Sputnik Margarita Simoňjanová dnes Kasemovo vyhostenia potvrdila, dôvody ale vraj nepozná. "Ako môže litovskou bezpečnosť ohrozovať človek, ktorý sa nezaoberá ničím iným ako žurnalistikou, vie len boh a litovské úrady," povedala v Moskve novinárom.
Copyright © ČTK 2019
Spoločnosť Facebook a jej služby Instagram a WhatsApp čelia v Írsku najväčšiemu počtu vyšetrovaní po tom, ako Európska únia vlani zaviedla nové pravidlá na ochranu osobných údajov, takzvané GDPR. Írska Komisia na ochranu dát (DPC) ohlásila 19 vyšetrovaní, pričom jedenásť z nich sa zameriava na Facebook, WhatsApp a Instagram. Vyšetrujú pritom aj Twitter a LinkedIn, pričom minulý týždeň začali skúmať aj prípad týkajúci sa firmy Google a využívania osobných dát na zverejňovanie reklám. Google dostal vo Francúzsku pokutu 50 miliónov eur za "nedostatočnú transparentnosť, neadekvátne informácie a nedostatočnú mieru súhlasu s personalizáciou reklám". Firma to však odmieta a už sa odvolala.
Podnety v deviatich kauzách v Írsku pochádzali od jednotlivcov alebo organizácií, pričom desať prípadov začala DPC vyšetrovať na základe vlastných zistení. Najväčšie znepokojenia sa týkajú právneho podkladu pre spracovanie osobných údajov, práva ľudí na prístup k ich dátam či nedostatočnej transparentnosti pri zhromažďovaní dát spoločnosťami. "Od zavedenia GDPR značne narástlo povedomie ľudí o ich právach týkajúcich sa dát," uviedol vedúci komunikácie DPC Graham Doyle s tým, že počet sťažností bol v roku 2017 približne 2500 a v súčasnosti ich je vyše 6500. Oddelenie, na ktorom pracovalo 27 ľudí, už má viac ako 130 zamestnancov. Doyle očakáva, že počas budúceho roka tento počet zvýšia na viac ako 200.
Hovorca spoločnosti Facebook vyhlásil, že "na súlade s GDPR pracovali viac ako 18 mesiacov". "Naše pravidlá sú prehľadnejšie, nastavenia súkromia sú už oveľa jednoduchšie. Predstavili sme lepšie nástroje, ktoré ľuďom umožnia lepší prístup, sťahovanie či vymazávanie ich informácií. Sme v úzkom kontakte s írskou Komisiou na ochranu dát a odpovieme na všetky otázky, ktoré by mohli mať," dodal.
Podľa Medzinárodnej asociácie profesionálov v oblasti ochrany osobných údajov (IAPP) doteraz udelili za porušenie pravidiel GDPR približne 56 miliónov eur.
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
