MEDIA NEWS
Kandidáti uchádzajúci sa o post nového lídra Konzervatívnej strany, ktorý sa zároveň stane budúcim britským premiérom, obvinili hlavného favorita Borisa Johnsona zo snahy vyhnúť sa podrobnému skúmaniu zo strany médií po tom, čo sa Johnson rozhodol nezúčastniť nedeľňajšej televíznej debaty na kanáli Channel 4. Informovala o tom agentúra AP.
"Kde je Boris?" spýtal sa minister zahraničných vecí Jeremy Hunt. Johnson mal spolu s ďalšími piatimi účastníkmi straníckeho súboja v štúdiu zodpovedať otázku, ako presne chce odblokovať pozastavený proces Brexitu a vyviesť Veľkú Britániu z EÚ.
Channel 4 nechal v štúdiu pre Johnsona voľný rečnícky pult. Zúčastnení kandidáti vyhlásili, že ich prednosťou je vlastnosť, ktorá neprítomnému politikovi chýba najviac: dôveryhodnosť.
"Som presvedčený, že som kandidátom, ktorý má najväčšiu dôveru na to, aby nás vyviedol z EÚ do konca októbra," uviedol Dominic Raab, bývalý minister pre Brexit.
Hunt povedal, že Konzervatívna strana si musí vybrať "predsedu vlády, ktorému rodiny v celej krajine zveria svoju budúcnosť do rúk".
Johnson s veľkým náskokom zvíťazil v prvom kole súboja o post nového lídra Konzervatívnej strany. Do druhého kola hlasovania prešlo sedem z desiatich kandidátov: okrem Johnsona aj minister zahraničných vecí Jeremy Hunt, minister životného prostredia Michael Gove, bývalý minister pre brexit Dominic Raab, minister vnútra Sajid Javid, minister zdravotníctva Matt Hancock a minister pre medzinárodnú rozvojovú pomoc Rory Stewart. Hancock však neskôr oznámil, že sa vzdáva kandidatúry.
Ruského novinára Ivana Golunova vypočúvali počas víkendu ako svedka v trestnom konaní, v ktorom bol predtým obvinený. Agentúru Interfax o tom informoval novinárov právnik Sergej Badamšin.
Prípad sa podľa neho stále vyšetruje, pričom sa preveruje aj činnosť polície pri novinárovom zatýkaní, aby príslušný spis mohol byť odovzdaný Vyšetrovaciemu výboru Ruskej federácie (Sledkom).
Golunov bol zadržaný v centre Moskvy 6. júna popoludní. Bol obvinený z pokusu o predaj drog a súd rozhodol o jeho domácom väzení. O niekoľko dní neskôr bol prípad pre nedostatok dôkazov uzavretý.
Golunov trvá na tom, že jeho stíhanie súviselo s vyšetrovaním podivných praktík v pohrebných službách a že drogy mu polícia podhodila pri zatýkaní a pri prehliadke jeho bytu. Tieto jeho slová potvrdili aj výsledky lekárskych testov na prítomnosť drog v jeho tele, ktoré boli negatívne.
Novinár okrem toho tvrdí, že polícia pri jeho zadržaní a počas vyšetrovania použila násilie. Vypovedal, že dvakrát dostal úder päsťou do spánkovej kosti a najmenej raz mu stúpili nohou na hrudník. Lekári záchrannej služby, ktorých ku Golunovovi privolali, uviedli, že na zadnej strane lebky mal modrinu a na hrudníku našli viacero odrenín a modrín.
Golunov neskôr identifikoval policajta, ktorý voči nemu použil násilie. Ide o Maxima Umetbajeva, ktorý nedávno obsadil druhé miesto v súťaži o najlepšieho policajta Moskvy.
V súvislosti s prípadom Golunov ruský prezident Vladimir Putin odvolal z funkcií dvoch vysokopostavených predstaviteľov moskovskej polície.
Na novinárovu podporu sa 12. júna v Moskve konal pochod a zhromaždenie, počas ktorých polícia zadržala vyše 500 ľudí.
Predseda ČSSD Jan Hamáček v pondelok varoval, že prípadné zvolenie kandidáta hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Michala Semína do Rady Českej tlačovej kancelárie (ČTK) by bol obrovský problém. Pokiaľ by k jeho zvoleniu došlo, nemožno podľa neho pokračovať v súčasnej vládnej koalícii, informovala spravodajská televízia ČT24.
Hamáček vyhlásil, že ak by si koaliční partneri nemohli dôverovať v takýchto zásadných hlasovaniach, nemalo by zmysel pokračovať vo vládnej spolupráci. Pre sociálnu demokraciu by bolo podľa neho neprijateľné, ak by bol Semín zvolený do Rady ČTK hlasmi poslancov hnutia ANO.
Táto otázka bude predmetom rokovania utorkovej koaličnej rady.
Poslanecká snemovňa začiatkom júna v prvom kole tajnej voľby nezvolila žiadneho zo štyroch kandidátov na dve miesta v Rade ČTK, ktoré sa uvoľnia tento týždeň. Najviac hlasov však dostal práve Michal Semín, kandidát SPD, pravicovo-populistickej strany vedenej Tomiom Okamurom. Kedy sa uskutoční druhé kolo voľby, zatiaľ nie je jasné.
Na Hamáčkovo pondelkové vyjadrenie reagoval šéf klubu ANO Jaroslav Faltýnek vyhlásením, že voľba členov Rady ČTK je tajná a že poslanci ANO pri nej nebudú mať záväzné hlasovanie. Ešte minulý týždeň pritom tvrdil, že ANO usiluje o zvolenie svojho kandidáta Davida Soukupa.
Sedemčlenná Rada ČTK je orgán, prostredníctvom ktorého verejnosť uplatňuje svoje právo kontroly tohto verejnoprávneho média. Do jej pôsobnosti patrí napríklad vymenovanie a odvolanie generálneho riaditeľa a schvaľovanie rozpočtu agentúry. Kandidátov do Rady ČTK navrhujú poslanecké kluby.
Copyright © TASR 2019
Televíznu skupinu Prima úplne ovládol Ivan Zach. Jeho firma THR Media kúpila 75 percent v polovičnom vlastníkovi Primy Nenemio Media od Vladimíra Komára. V Denemo Media má pritom zvyšný štvrtinový podiel Zachova skupina GES, ktorá zároveň už vlastné druhú polovicu Primy. Vyplýva to z informácií Primy. Cenu transakcie sa obe strany rozhodli nezverejňovať.
THR Media je vlastnená tromi akcionármi. Majoritu 67 percent drží Zach, 18 percent má Petra Marschallová a 15 percent Radka Zachová. Celá transakcia podlieha následnému schváleniu Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže.
Denemo Media v roku 2017 kúpila 50 percent Primy od švédskej spoločnosti MTG. Cena predaja vtedy vychádzala z ohodnotenie 100-percentného podielu skupiny Prima, ktorý bol stanovený na 237,4 milióna eur.
Prima bola založená v roku 1993 ako prvá česká komerčná televízna stanica. Spoločnosť v súčasnosti prevádzkuje vysielanie ôsmich televíznych kanálov. Programy Primy v celodennom vysielaní dosahujú podielu okolo 23 percent. Do roka by mala Prima spustiť so CNN nový spravodajský kanál CNN Prima News.
Copyright © ČTK 2019
