MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres nemôže spustiť vyšetrovanie vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, na ktoré ho vo svojej stredajšej správe vyzvala expertka OSN. V reakcii na zmienenú správu to uviedol Guterresov hovorca Stéphane Dujarric, ktorého citovala agentúra DPA.
Osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva Agnes Callamardová vo svojej stredajšej správe vyzvala na vyšetrovanie saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána a ďalších vysokopostavených predstaviteľov v prípade vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího. V správe Callamardovej sa píše, že dôveryhodné dôkazy si vyžadujú ďalšie nezávislé a objektívne vyšetrovanie.
Callamardová v správe zároveň Guterresa vyzvala na iniciovanie medzinárodného vyšetrovania Chášukdžího vraždy. Hovorca generálneho tajomníka OSN Dujarric v reakcii uviedol, že Guterres verí, že v prípade je potrebné "úplné a transparentné vyšetrovanie", na ktorého spustenie však on sám nemá právomoc.
Guterres už v minulosti opakovane hovoril o tom, že takéto vyšetrovanie nemôže spustiť bez mandátu, ktorý by mu mohla udeliť len Bezpečnostná rada OSN či za istých okolností aj Valné zhromaždenie OSN. Viaceré ľudskoprávne organizácie sa však domnievajú, že začatie takéhoto vyšetrovania má Guterres vo svojej kompetencii, avšak nerozhodol sa preň.
Chášukdžího zabili vlani 2. októbra saudskoarabskí agenti na konzuláte Saudskej Arábie v tureckom meste Istanbul. Saudskoarabské úrady tvrdia, že agenti nekonali na príkaz korunného princa.
V Saudskej Arábii zároveň súdia za zatvorenými dverami v prípade Chášukdžího vraždy 11 neidentifikovaných osôb a pre päť z nich žiada prokuratúra trest smrti. Callamardová, ktorá sa systematicky zaoberá prípadmi tzv. mimosúdneho zabíjania, však uviedla, že tento proces nespĺňa medzinárodné normy a vyzvala na jeho pozastavenie.
Vražda Chášukdžího vyvolala medzinárodný škandál a napätie vo vzťahoch medzi Rijádom a Ankarou i západnými štátmi vrátane Spojených štátov.

Bývalá šéfka komunikačného oddelenia Bieleho domu Hope Hicksová odmietla v stredu na neverejnom vypočutí pred výborom pre súdnictvo Snemovne reprezentantov amerického Kongresu vypovedať o svojej práci pre amerického prezidenta Donalda Trumpa. Informovala o tom na svojej webovej stránke televízia NBC News.
Člen výboru a demokratický kongresman David Cicilline novinárom povedal, že Hicksová odmietla odpovedať na otázky týkajúce sa jej pôsobenia v Bielom dome, čím bráni Kongresu vo výkone jeho kontrolnej funkcie.
"Na niečo odpovedala, ale väčšinou sa skrývala za smiešne tvrdenie o absolútnej imunite týkajúcej sa všetkého, čo má niečo spoločné s jej prácou v Bielom dome," povedal Cicilline. Prezidentovi právnici ju inštruovali, aby neodpovedala na nijaké otázky, aj keď hovoríme len o tom, čo už povedala osobitnému vyšetrovateľovi (Robertovi Muellerovi). Povedal by som, že je to začiatok niečoho, čo sa skončí trestným oznámením," dodal.
Ďalší člen výboru, demokrat Ted Lieu počas Hicksovej vypočúvania na Twitteri uviedol: "Ide o bránenie spravodlivosti v priamom prenose." Podľa neho predstavitelia ministerstva spravodlivosti vzniesli námietku voči všetkému, čo chcela Hicksová o svojom pôsobení v Bielom dome povedať. "Postoj administratívy je absurdný a na súde prehrajú. Čo Trumpova administratíva skrýva?" dodal na Twitteri Lieu.
Meno Hicksovej, ktorá bola dlhoročnou spolupracovníčkou amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho dcéry Ivanky, sa viackrát vyskytuje v celej Muellerovej správe z vyšetrovania zasahovania Ruska do amerických prezidentských volieb v roku 2016.
Koncom februára 2018, teda mesiac pred svojím odchodom z funkcie šéfky komunikačného oddelenia Bieleho domu o zasahovaní Ruska do amerických prezidentských volieb Hicksová deväť hodín vypovedala pred výborom Snemovne reprezentantov pre tajné služby. Vtedy 29-ročná bývalá modelka sa výboru priznala, že príležitostne hovorila "nevinné lži" v Trumpov prospech. Povedala však, že neklamala o ničom podstatnom.

Dosiaľ nezverejnená skladba zosnulého britského speváka Freddieho Mercuryho mala premiéru na rozhlasovej stanici BBC Radio 2; po desaťročnom pátraní po nezvestnom vokálnom parte.
Skladba s názvom Time Waits For No One (Čas nečaká na nikoho) bola pôvodne súčasťou muzikálu Time z roku 1986, ktorý sa hrával v londýnskom West Ende. Verzia zverejnená v tom čase obsahovala Mercuryho hlas a desiatky vrstiev sprievodných vokálov.
Prvotná verzia skladby zo skúšky a so sprievodom klavíra, obsahujúca odlišné prevedenie spevu, však bola objavená až nedávno, informovala vo štvrtok BBC. Pieseň napísal Dave Clark z popovej skupiny Dave Clark Five, známej v 60. rokoch. Clark cítil, že demonahrávka má kvality, ktoré dokončenej verzii chýbali.
"Keď sme skladbu nahrali, zašiel som do štúdia Abbey Road a prehrali sme si ju - len s Freddieho hlasom a klavírom. Mal som z toho zimomriavky, bolo to magické," povedal Clark pre BBC.
Clark objavil demonahrávku po desaťročnom pátraní v roku 2017. Po tom, ako bol izolovaný Mercuryho hlas, Clark priviedol do štúdia pôvodného hráča na klávesové nástroje Mikea Morana, ktorý nahral nový klavírny podklad. Výsledkom je svieža, oklieštená verzia skladby, ktorá kladie dôraz na surové emócie Mercuryho hlasu.
Frontman rockovej skupiny Queen sa však na samotnom muzikáli odmietol zúčastniť. Nahrávka bola v roku 1986 menším hitom a dostala sa na 32. miesto britského rebríčka.
Clark bol Mercuryho blízkym priateľom od roku 1976, keď sa obaja stretli v zákulisí koncertu skupiny Queen v londýnskom Hyde Parku. Clark bol aj pri Mercuryho smrteľnej posteli v novembri 1991, keď spevák podľahol ochoreniu AIDS.
Time Waits For No One je "prvou" novou zverejnenou hudbou Freddieho Mercuryho od vlaňajšieho uvedenia životopisného filmu Bohemian Rhapsody, ktorý zarobil 903 miliónov dolárov a získal štyroch Oscarov.

Copyright © TASR 2019

Česká polícia preveruje komentáre niektorých používateľov sociálnych sietí na vyjadrenie predsedu SPD Tomia Okamuru o redaktorke Českého rozhlasu (ČRo), ktorá mu položila v stredu v Snemovni otázky súvisiace s prípadom znásilnenia na Litoměřicku. O vyšetrovaní informoval na twitteri minister vnútra Jan Hamáček (ČSSD). Riaditeľ ČRo René Zavoral označil Okamurovo vyjadrenie na sociálnej sieti za útok na podstatu Českého rozhlasu ako verejnoprávneho média a porušenie demokratických princípov, na ktorých stojí spoločnosť.
"To, čo sa rozpútalo na facebooku Tomia Okamuru voči novinárke ČRo, je odporné. Chcel by som uistiť verejnosť, že Polícia ČR sa celou záležitosťou zaoberá," uviedol Hamáček na twitteri.
Okamura na facebooku redaktorku kritizoval za spôsob, akým s ním chcela hovoriť o kriminálnym činu a jeho okolnostiach. Reagoval na prípad z Litoměřicka, kde bola v utorok znásilnená dievča mladšie ako 18 rokov. Polícia z činu obvinila mladého muža pôvodom z Afriky, povedala ČTK v stredu štátna zástupkyňa Věra Šípalová. Súd dnes bude rozhodovať o väzbe pre cudzincov.
Okamura okrem iného napísal, že za útokom stojí migrant z Afriky vyhostený z Nemecka. Práve na zdroj tejto informácie sa ho redaktorka okrem iného pýtala. "Český rozhlas dlhodobo ohovára a špiní SPD a cenzuruje naše názory, aby neboli počuť. Je to v podstate ďalšia sluníčkářská politická strana, ktorá za verejné peniaze manipuluje verejnú mienku v prospech jedného názorového prúdu," napísal po rozhovore s redaktorkou s tým, že SPD zatiaľ nemá silu na to, aby ovplyvnila Radu ČRo. Vyzval tiež užívateľa sietí, aby sa k sporu vyjadrili. Tí vo svojich príspevkoch nabádali k násiliu proti redaktorke.
Podľa Zavoral postupovala redaktorka úplne v súlade s bežnými štandardmi práce ČRo. Uviedol, že informáciu o tom, že páchateľom je muž z Afriky o pár hodín skôr vyhostený z Nemecka, oficiálne zdroje popreli. "Informáciu, že išlo o afrického imigranta prepusteného z výkonu trestu v Drážďanoch, uviedol na svojom facebookovom profile aj podpredseda Poslaneckej snemovne PČR Tomio Okamura. Preto sme požiadali našu spravodajkyňu v Snemovni, či by jej mohol tieto zistenia potvrdiť a uviesť zdroje, z ktorých čerpal . Pýtala sa ho veľmi slušne a profesionálne. Hneď po prvej otázke ale prešiel do útoku a začal kritizovať prácu niektorých médií, najmä Slovenského rozhlasu, "uviedol a dôrazne odmietol, že ČRo trestný čin akokoľvek bagatelizoval.

Copyright © ČTK 2019

Facebook by mal odložiť uvedenie svojej kryptomeny Libra, kým Kongres USA nepreskúma tento projekt. Krátko po tom, ako technologická spoločnosť ohlásila svoj projekt, sa takto vyjadrila predsedníčka výboru pre finančné služby Kongresu USA Maxine Watersová. Informuje o tom portál bbc.com.
Digitálnu menu Libra chce Facebook uviesť budúci rok a má umožniť platby prostredníctvom jeho aplikácií. "Vzhľadom na problematickú minulosť firmy žiadam, aby Facebook súhlasil s moratóriom na akékoľvek kroky a vývoj kryptomeny, kým Kongres a regulátori nebudú mať možnosť preskúmať túto problematiku," uviedla Watersová. Predsedníčka kongresového výboru v rámci svojich obáv spomenula históriu kontroverzií, vrátane otázky dát užívateľov, a vyzvala predstaviteľov vedenia Facebooku, aby vypovedali pred jej výborom.


©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané