MEDIA NEWS
Od pondelkového začiatku jesennej schôdze maďarského parlamentu platia sprísnené podmienky práce novinárov v zákonodarnom zbore. Predseda opozičnej strany Demokratická koalícia (DK) Ferenc Gyurcsány sa v tejto súvislosti v nedeľu obrátil listom na predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra, v ktorom vyjadril obavy zo zhoršujúceho sa stavu slobody tlače.
Podľa komerčnej televízie Hír TV predseda DK upozornil Kövéra, že novinári majú právo klásť politikom aj nepríjemné otázky, ako to spontánne robili v priestoroch parlamentu, kam sa od pondelka už nedostanú.
Nariadenie zverejnené minulú stredu (16.10.) určuje čas a miesta v budove parlamentu, v ktorých môžu pracovníci médií pracovať, ako aj priestory, do ktorých sa dostanú iba s osobitným povolením tlačového odboru parlamentu.
Televízia podotkla, že ľavicovoliberálne médiá a opozičné strany okamžite reagovali na nariadenie predsedu parlamentu. Podľa nich ide o obmedzovanie práv novinárov. Hír TV však tvrdí, že Gyurcsány sa odmieta vyjadrovať pre pravicové médiá.
V zmysle nových pravidiel nemôže nakrúcanie či fotografovanie narúšať prácu poslancov a fungovanie úradu. Zákaz takejto činnosti novinárov platí na chodbách okolo rokovacej sály, ale aj v bufete, v reštaurácii a v priestoroch vyhradených pre pracovníkov parlamentu.
V nariadení Kövéra sa uvádza, že dôvodom týchto a ďalších zmien týkajúcich sa pohybu novinárov v budove parlamentu a domu poslancov sú zmeny v používaní rokovacej sály a reorganizácia systému úradných miestností a kancelárií.
Podľa tlačového odboru zákonodarného zboru sú tieto úpravy v súlade s praxou parlamentov západoeurópskych krajín a vychádzajú z platných opatrení inštitúcií Európskeho parlamentu. "Úrad parlamentu aj naďalej zabezpečí, aby verejnosť mohla bez prekážok sledovať priebeh zákonodarnej činnosti," zdôraznil tlačový odbor parlamentu.
Noviny v celej Austrálii v pondelok vyšli s výrazne zredigovanými titulnými stranami na protest proti tajnostkárstvu vlády a záťahu na slobodu tlače. Ide o zriedkavú ukážku jednoty v popudlivom mediálnom prostredí, informuje tlačová agentúra AFP.
Národné i regionálne noviny vrátane denníkov The Australian, The Sydney Morning Herald a Australian Financial Review mali väčšinu správ na prednej strane začiernenú. V televíznych sieťach po celej krajine sa tiež objavili reklamy kladúce divákom otázku "Keď vláda pred vami skrýva pravdu, čo sa snaží zatajiť?"
Kampaň koalície "Právo vedieť" podnietili zásahy federálnej polície proti verejnoprávnej televíznej stanici ABC a mediálnemu konglomerátu News Corp Australia v súvislosti s dvoma správami, ktoré sa ukázali pre austrálsku vládu ako nepríjemné.
Kampaň sa zameriava na šesť požiadaviek vrátane vyňatia novinárov z prísnych zákonov o národnej bezpečnosti, ktoré podľa kritikov príliš ľahko dostanú do pasce reportérov vykonávajúcich si svoju prácu.
"Policajné zásahy v dome novinárky News Corp Australia Anniky Smethurstovej a v sydneyskej centrále ABC boli priamymi útokmi na slobodu tlače v Austrálii. Ide však len o špičku ľadovca," uviedol Paul Murphy, šéf odborovej organizácie Media, Entertainment & Arts Alliance (MEAA).
Traja novinári čelia možnému trestnému stíhaniu: Smethurstová za odhalenie skutočnosti, že vláda zvažovala plány na špehovanie obyvateľov, a dvojica reportérov stanice ABC za odkrytie údajných vojnových zločinov austrálskych špeciálnych jednotiek v Afganistane, píše AFP.
Mediálne skupiny volajú aj po rozšírení ochrany pre tzv. whistleblowerov z verejného sektoru - ktorým taktiež hrozí obvinenie z toho, že poskytli tlači citlivé informácie -, zlepšení režimu slobody informácií a reforme zákona o očierňovaní.
Austrálska legislatíva o očierňovaní je neslávne známa svojou zložitosťou a patrí medzi najprísnejšie na svete. Na rozdiel od väčšiny liberálnych demokracií Austrália nemá listinu práv alebo ústavne zakotvenú ochranu slobody slova.
Traja novinári čelia možnému trestnému stíhaniu: Smethurstová za odhalenie skutočnosti, že vláda zvažovala plány na špehovanie obyvateľov, a dvojica reportérov stanice ABC za odkrytie údajných vojnových zločinov austrálskych špeciálnych jednotiek v Afganistane, píše AFP.
Mediálne skupiny volajú aj po rozšírení ochrany pre tzv. whistleblowerov z verejného sektoru - ktorým taktiež hrozí obvinenie z toho, že poskytli tlači citlivé informácie -, zlepšení režimu slobody informácií a reforme zákona o očierňovaní.
Austrálska legislatíva o očierňovaní je neslávne známa svojou zložitosťou a patrí medzi najprísnejšie na svete. Na rozdiel od väčšiny liberálnych demokracií Austrália nemá listinu práv alebo ústavne zakotvenú ochranu slobody slova.
Copyright © TASR 2019
Ľudia začali cez víkend z recesie zverejňovať na twitterovom účte českého premiéra Andreja Babiša zoznamovacie inzeráty. Vyzval ich na to jeden používateľ a odozva bola mohutná. Babiš si však za recesistickú vlnu na svojom účte môže do istej miery sám.
Vlnu odštartoval tweet používateľky, ktorá napísala, že prostredníctvom sociálnej siete zháňa chlapca. Babiš tento tweet na svojom účte zdieľal s tým, že má síce medzi svojimi sledovateľmi dosť hejterov, ale snáď sa pre ňu niekto nájde.
Od tej chvíle sa Babišov Twitter premenil na zoznamku. Ľudia používajú hashtag #HledámLásku a zverejňujú príspevky, ktoré však väčšinou vyznievajú skôr ako vtip než skutočná snaha zoznámiť sa.
"Mám 20, som sama. Študujem chémiu v Budějoviciach. Som milá, infantilná a rada pečiem, varím, starať sa o vás budem. Tak čakám, že mi @AndrejBabis niekoho nájde," píše napríklad jedna používateľka.
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
