MEDIA NEWS
Americký moderátor Larry King mal pozitívny test na ochorenie COVID-19 a už týždeň je v nemocnici v Los Angeles v americkom štáte Kalifornia, informovala v nedeľu na svojej webovej stránke stanica CNN.
Známy televízny a rozhlasový moderátor v rokoch 1985-2010 moderoval reláciu Larry King Live na stanici CNN, v ktorej absolvoval rozhovory s viacerými prezidentskými kandidátmi, populárnymi osobnosťami, športovcami, filmovými hviezdami i bežnými ľuďmi.
King (87) trpí cukrovkou 2. typu a má dlhodobé zdravotné problémy so srdcom, pripomína CNN. Za svoj život prekonal niekoľko infarktov a v roku 1987 mu voperovali bypass.
King v roku 2017 oznámil, že sa podrobil operácii, pri ktorej mu úspešne odstránili nádor z pľúc. O dva roky neskôr absolvoval ďalší zákrok v súvislosti so srdcom.
Známy moderátor v roku 1988 založil nadáciu na pomoc ľuďom so srdcovými chorobami Larry King Cardiac Foundation, píše na svojej webovej stránke stanica BBC.
King má za sebou viacero manželstiev a je otcom piatich detí. Jeho syn Andy zomrel v júli 2020 na následky infarktu a dcéra Chaia zomrela v auguste toho istého roka krátko po tom, ako jej diagnostikovali rakovinu pľúc.
Súd v Londýne zamietol v pondelok žiadosť USA o vydanie zakladateľa webovej stránky WikiLeaks Juliana Assangea do USA, informovala agentúra AP. Ako dôvod uviedol obavu o Assangeove duševné zdravie, ktoré by extradícia mohla podlomiť.
Sudkyňa Vanessa Baratserová uviedla, že Assange by v prípade vydania do USA mohol spáchať samovraždu. Americká vláda už avizovala, že proti rozhodnutiu podá odvolanie.
Americké úrady obviňujú Assangea zo sprisahania, nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010-2011. V prípade uznania za vinného v USA by zakladateľovi WikiLeaks hrozilo až 175 rokov za mrežami.
O jeho vydaní v pondelok rozhodoval ústredný trestný súd Anglicka a Walesu (známy ako Old Bailey) so sídlom v Londýne.
Assangeov tím obhajcov argumentuje, že ich klient konal ako novinár a vzťahuje sa naňho prvý dodatok americkej ústavy. Ten mu zaručuje ochranu za zverejnenie uniknutých dokumentov, ktoré odhalili zločiny americkej armády v Iraku a Afganistane.
Obhajcovia tiež uviedli, že Assange trpí psychickými problémami, ktoré by sa vo väzenských podmienkach v USA mohli zhoršiť.
Mexiko ponúklo v pondelok politický azyl zakladateľovi organizácie WikiLeaks Julianovi Assangeovi po tom, čo britský súd zamietol jeho vydanie do USA, kde by čelil obvineniam zo špionáže. Informovala o tom agentúra AFP.
"Požiadam ministra zahraničných vecí, aby vykonal príslušné postupy smerom k žiadosti, aby vláda Spojeného kráľovstva prepustila Assangea, pretože Mexiko mu ponúka politický azyl," povedal novinárom mexický prezident Andrés Manuel López Obrador.
Ústredný trestný súd Anglicka a Walesu (známy ako Old Bailey) so sídlom v Londýne zamietol žiadosť USA o vydanie Assangea s odôvodnením, že má obavu o jeho duševné zdravie, ktoré by extradícia mohla podlomiť.
Americká vláda už avizovala, že proti rozhodnutiu podá odvolanie.
Americké úrady obviňujú Assangea zo sprisahania, nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010 - 2011. V prípade uznania za vinného v USA by zakladateľovi WikiLeaks hrozilo až 175 rokov za mrežami.
Snowden, bývalý spolupracovník amerického Úradu pre národnú bezpečnosť (NSA), utiekol zo Spojených štátov v roku 2013 po tom, ako zverejnil rozsiahle tajné informácie o metódach elektronického sledovania používaných spravodajskými službami. Od roku 2013 žije v exile v Rusku a v novembri 2020 oznámil, že požiada o ruské občianstvo.
Viac ako 200 zamestnancov internetového vyhľadávača Google v USA si založilo odbory. Oznámili to v pondelok novinám New York Times zvolení odborárski lídri.
Google je dcérskou firmou spoločnosti Alphabet. Cieľom odborového zväzu Alphabet Workers Union je zabezpečiť, aby zamestnanci pracovali za spravodlivú mzdu bez obáv zo zneužitia, odplaty alebo diskriminácie, tvrdia odborári.
Americký úrad, ktorý dohliada na trh práce, totiž obvinil Google z nezákonného vypočúvania niekoľkých zamestnancov, ktorým sa následne skončil pracovný pomer po protestoch proti politike spoločnosti a pokuse o založenie odborov. Google v tejto súvislosti uviedol, že si je istý, že konal legálne.
„Staviame na rokoch organizovania úsilia v spoločnosti Google o vytvorenie formálnej štruktúry pre pracovníkov,“ napísali lídri odborov s tým, že doteraz sa k zväzu, ktorý bude patriť pod zväz Communications Workers of America, pridalo 226 zamestnancov.
Kara Silversteinová, riaditeľka oddelenia ľudských zdrojov v Google, poukázala na to, že zamestnanci mali a majú garantovanú ochranu svojich práv. A dodala, že Google bude naďalej spolupracovať priamo so všetkými pracovníkmi.
Americké ministerstvo spravodlivosti vyjadrilo "mimoriadne sklamanie" z pondelňajšieho rozhodnutia britského súdu nevydať zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea do Spojených štátov, kde by čelil obvineniam zo špionáže. Informovala o tom agentúra AFP.
"Aj keď sme z konečného rozhodnutia súdu mimoriadne sklamaní, sme spokojní, že USA zvíťazili v každom nastolenom právnom bode," uviedlo ministerstvo, pričom poukázalo na Assangeove tvrdenia, že iba uplatňoval svoje právo na slobodu prejavu a že USA sa snažia v jeho prípade o politickú vendetu.
"Budeme sa naďalej usilovať o vydanie pána Assangea do USA," dodalo ministerstvo.
Mexiko medzitým ponúklo Assangeovi politický azyl. "Požiadam ministra zahraničných vecí, aby vykonal príslušné postupy smerom k žiadosti, aby vláda Spojeného kráľovstva prepustila Assangea, pretože Mexiko mu ponúka politický azyl," povedal novinárom mexický prezident Andrés Manuel López Obrador.
Ústredný trestný súd Anglicka a Walesu (známy ako Old Bailey) so sídlom v Londýne zamietol žiadosť USA o vydanie Assangea s odôvodnením, že má obavu o jeho duševné zdravie, ktoré by extradícia mohla podlomiť.
Americká vláda už avizovala, že proti rozhodnutiu podá odvolanie.
Americké úrady obviňujú Assangea zo sprisahania, nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010 - 2011. V prípade uznania za vinného v USA by zakladateľovi WikiLeaks hrozilo až 175 rokov za mrežami.
Copyright © TASR 2021
Alžírsky súd vymeral mužovi trojročný trest odňatia slobody za zverejňovanie obrázkov zosmiešňujúcich tamojšie úrady na sociálnej sieti Facebook. Walída Kechidu vzali do väzby už pred desiatimi mesiacmi, po tom, čo zverejnil obrázok, ktorý kritizoval prezidenta Abdala Madžída Tabbúniho. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Alžírčan má na Facebooku stránku Hirak Memes, ktorá nesie meno po protivládnom hnutí. To v roku 2019 organizovalo masové protesty, ktoré pomohli ukončiť vládu dlhoročného prezidenta Abdelazíza Butefliku.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
