MEDIA NEWS
Príbeh zmiznutých umeleckých diel z talianskej verejnoprávnej televízie RAI by mohol byť strhujúcim televíznym filmom. Lenže zmiznutie až 120 malieb, sôch, litografií a tapisérií zo stien televízie je fakt, nie fikcia, oznámili v piatok úrady.
Oddelenie pre umelecké dedičstvo v rámci talianskej polície nazývanej karabiniéri vyšetruje zmiznutie umeleckých diel od marca, keď sa prípadom začala zaoberať rímska prokuratúra, ktorej to nahlásilo vedenie televízie.
Niektoré diela akoby sa vyparili, iné zasa boli zo stien zložené a nahradené falzifikátmi, napísali talianske denníky Il Messaggero a La Repubblica, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP.
Medzi zmiznutými umeleckými kusmi sú hodnotné diela Amedea Modiglianiho, Clauda Moneta, Jeana-Baptista Camilla Corota a Giorgia De Chirica - všetky patrili do zbierky televízie RAI pozostávajúcej z približne 1500 diel v odhadovanej hodnote 100 miliónov eur, ako uvádzajú spravodajské médiá.
Prípad vyšiel najavo, keď sa zistilo, že maľba florentského maliara Ottoneho Rosaia visiaca na stene rímskeho sídla televízie RAI je falzifikát.
Originál ukradli v 70. rokoch 20. storočia a potom ho predal zamestnanec RAI, ktorého polícia vypátrala, uviedli talianske médiá. Muž už nemôže byť obvinený, pretože lehota na trestné stíhanie bola premlčaná.
"Čelíme celej sérii zmiznutí, ktoré sa zdajú cielené," povedal pre denník La Repubblica manažér RAI Nicola Sinisi, ktorý má na starosti umelecké diela televízie.
Diela boli podľa informácií médií nadobudnuté z príjmov z koncesionárskych poplatkov od talianskych domácností.
YouTube v piatok na týždeň pozastavil republikánskemu senátorovi Ronovi Johnsonovi možnosť nahrávať videá na platformu. Podľa spoločnosti totiž porušil jej zásady o nahrávaní príspevkov obsahujúcich dezinformácie o ochorení COVID-19. Informovala o tom agentúra AP.
Podľa denníka Milwaukee Journal Sentinel mal senátor za štát Wisconsin vo videu, ktoré na svojom kanáli uverejnil 3. júna, kritizovať vládu amerického exprezidenta Donalda Trumpa ako aj súčasného prezidenta Joea Bidena za to, že “nielenže ignorovali, ale aj podnikali kroky proti rozsiahlemu výskumu týkajúceho sa využívania lacných, generických liekov, ktoré sa dali použiť na včasnú liečbu covidu”.
Hovorca platformy ozrejmil, že video bolo odstránené v súlade so zásadami spoločnosti. Tie nepovoľujú obsah, ktorý ľudí nabáda, aby užívali hydroxychlorochín alebo ivermektín ako liek alebo prevenciu proti novému druhu koronavírusu. YouTube totiž nepovoľuje videá s dezinformáciami, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami miestnych zdravotníckych orgánov alebo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Johnson YouTube za toto rozhodnutie skritizoval. “Pokračujúca cenzúra platformy YouTube ohľadom informácií týkajúcich covidu dokazuje, že YouTube má príliš veľa ťažko vysvetliteľnej moci," uviedol vo svojom vyhlásení. "Veľké technologické spoločnosti a mainstreamové médiá si myslia, že sú múdrejšie ako lekári, ktorí zasvätili svoj život vede a využívajú svoje schopnosti na záchranu životov. Rozhodli sa, že je len jedno lekárske hľadisko - to diktované vládnymi inštitúciami,” dodal.
Ministri 47 členských štátov Rady Európy (RE) sa v piatok dohodli na hľadaní nových ustanovení v záujme ochrany slobody prejavu na internete a v spravodajských médiách. Informuje o tom agentúra AP.
Dohoda prichádza v čase rastúcich obáv, že umelá inteligencia môže byť zneužitá na obmedzenie slobody prejavu, uviedli predstavitelia.
Ministri zodpovední za médiá a informácie tiež požiadali Radu Európy ako poprednú ľudskoprávnu organizáciu o pomoc pri navrhnutí národného akčného plánu na ochranu novinárov, ktorých bezpečnosť v súčasnosti čelí rastúcej hrozbe.
Tieto záväzky boli zahrnuté v dokumentoch, ktoré ministri prijali na záver dvojdňovej konferencie organizovanej Radou Európy a vládou na Cypre v cyperskom hlavnom meste Nikózia, píše AP.
Ministri sa ďalej dohodli na vytvorení regulačného rámca, ktorý zabezpečí, aby automatizované nástroje na vytváranie a distribúciu spravodajského obsahu neobmedzovali právo na slobodu prejavu.
Spolupracovali by tiež s vývojármi technológií umelej inteligencie určenej na vytváranie a distribúciu online obsahu pri tvorbe pravidiel na zabezpečenie slobodného prejavu. Novinári by boli vyzvaní, aby spoločne vyvinuli etické kódexy podporujúce „transparentné a zodpovedné“ používanie umelej inteligencie v redakcii a chránili ľudí v online priestore pred zneužitím osobných údajov.
"Je to dôležitý záväzok štátov, aby sme mohli povedať, že táto sloboda prejavu je jedným zo základných kameňov našich spoločností a potrebujeme ju chrániť," povedal riaditeľ odboru informačnej spoločnosti RE Patrick Penninckx.
Ministri sa tiež zaviazali, že budú podporovať nezávislé médiá ako ochranu proti zvýšenej miere dezinformácií a vyzvali Radu Európy, aby sprísnila štandardy pre obsah v online priestore. Vyjadrili tiež záväzok odstrániť „všetky zbytočné prekážky slobody prejavu“ v súvislosti s pandémiou koronavírusu, uzatvára AP.
Copyright © TASR 2021
Ruské úrady vo štvrtok dali sociálnej sieti Facebook a komunikačnej aplikácii Telegram vysoké pokuty za to, že nezmazali zakázaný obsah. Moskovský súd uložil Facebooku pokutu vo výške 17 miliónov rubľov a Telegramu 10 miliónov rubľov. Aký obsah platformy nezmazali, nebolo bezprostredne známe.
Za ostatné týždne je to už druhý raz, čo obe spoločnosti dostali pokuty. Facebooku 25. mája za nestiahnutie nezákonného obsahu nariadili pokutu 26 miliónov rubľov. Pred mesiacom Telegramu dali pokutu päť miliónov rubľov za to, že nestiahol výzvy na protesty.
Pokuty môžu byť podľa agentúry AP súčasťou zväčšujúceho sa vládneho úsilia o sprísnenie kontroly nad platformami sociálnych médií čeliac politickému disentu. Ruský orgán pre dohľad nad médiami Roskomnadzor tento rok začal spomaľovať sociálnu a mikroblogovaciu sieť Twitter, pričom jej hrozil aj zákazom, za to, že údajne nezvládla stiahnuť nezákonný obsah. Úrady uviedli, že platforma nezmazávala obsah podporujúci samovraždy medzi deťmi a tiež informácie o drogách a detskú pornografiu.
Ruské úrady začiatkom roka skritizovali viaceré sociálne médiá za to, že priviedli do ulíc desaťtisíce ľudí, ktorí požadovali prepustenie väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného. Úrady tvrdili, že platformy neodstránili výzvy na účasť detí na protestoch. Prezident Vladimir Putin vyzval políciu, aby viac monitorovala sociálne siete a našla ľudí, ktorí deti na protesty volajú.
Ruská vláda sa usiluje posilniť kontrolu nad internetom a sociálnymi sieťami prinajmenšom od roku 2012, keď v krajine prijali zákon umožňujúci úradom zakázať alebo zablokovať určitý obsah na internete. Od prijatia zákona v Rusku predstavili viacero obmedzení, ktoré sa zameriavajú na komunikačné aplikácie, webstránky a platformy sociálnych médií.
Tínedžerka, ktorá zachytila smrť Georgea Floyda, získala v rámci udeľovania Pulitzerových cien špeciálne novinárske ocenenie. Jej video pomohlo, okrem iného, naštartovať celosvetové hnutie protestujúce proti rasovej nespravodlivosti.
Porota uviedla, že Darnella Frazier "odvážne nakrútila vraždu Georgea Floyda". "Toto video podnietilo protesty proti policajnej brutalite po celom svete, zdôraznilo kľúčovú úlohu občanov v snahe novinárov hľadať pravdu a spravodlivosť," uviedla komisia.
Štyridsaťšesťročný Floyd zomrel 25. mája 2020 v Minneapolise po tom, ako mu biely policajt Derek Chauvin zhruba deväť minút kľačal na krku, zatiaľ čo on lapal po dychu. Muža zatkli pre údajné použitie falošnej dvadsaťdolárovej bankovky. Sedemnásťročná Frazier, ktorá bola spolu s deväťročnou sesternicou na ceste do obchodu, celý incident nakrútila na svoj telefón a zverejnila na internete. Neskôr vypovedala aj na súde.
Je neobvyklé, ale nie bezprecedentné, aby Pulitzerovu cenu získal bežný občan. Rovnakej cti sa dostalo aj zamestnancovi banky, ktorý v roku 1995 odfotil hasiča s bábätkom v náručí po bombovom útoku v Oklahoma City.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
