MEDIA NEWS
Riaditeľ rakúskej verejnoprávnej stanice ORF zodpovedný za on-line obsah stanice Karl Fachner v piatok skončil na svojom poste po tom, čo na sociálnej sieti písal o prípadnej smrti maďarského premiéra Viktora Orbána. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním na agentúru MTI.
Podľa rakúskeho denníka Kronen Zeitung Fachnera najskôr pokarhali, potom však do prijatí ďalších opatrení mu pozastavili činnosť v jeho funkcii. Denník Die Presse uviedol, že pozastavenie funkcie bolo na vlastnú žiadosť riaditeľa.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si na piatok ráno predvolalo veľvyslanca Rakúska v Budapešti v súvislosti so škandalóznym Fachnera, ktorý sa v statuse na Facebooku pohral s myšlienkou smrti premiéra Viktora Orbána v súvislosti s Orbánovými obštrukciami okolo šiesteho sankčného balíka Európskej únie v otázkach ropného embarga a aj zaradenia patriarchu Kirilla na sankčný zoznam.
V statuse riaditeľ okrem iného napísal, že by bolo "spravodlivé", keby maďarský premiér – ktorý má nadváhu a ľahko sa dokáže rozčúliť – dostal infarkt a odstúpil z funkcie. Dodal, že Európa i svet by boli "šťastnejšími" a "pokojnejšími" bez Viktora Orbána, tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a ruského prezidenta Vladimira Putina.
Pachner neskôr svoj status z Facebooku zmazal a vo štvrtok popoludní zverejnil ďalší, v ktorom uviedol, že nepremyslene zareagoval na maďarské veto v súvislosti s patriarchom moskovským a celej Rusi Kirillom a ospravedlnil sa. "Neprajem si, samozrejme, Orbánovu smrť, a to ani napriek tomu, že si to niekoľko užívateľov Facebooku vyčítalo z môjho sarkastického textu," uviedol Pachner.
Podľa rakúskeho denníka Kronen Zeitung Fachnera najskôr pokarhali, potom však do prijatí ďalších opatrení mu pozastavili činnosť v jeho funkcii. Denník Die Presse uviedol, že pozastavenie funkcie bolo na vlastnú žiadosť riaditeľa.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si na piatok ráno predvolalo veľvyslanca Rakúska v Budapešti v súvislosti so škandalóznym Fachnera, ktorý sa v statuse na Facebooku pohral s myšlienkou smrti premiéra Viktora Orbána v súvislosti s Orbánovými obštrukciami okolo šiesteho sankčného balíka Európskej únie v otázkach ropného embarga a aj zaradenia patriarchu Kirilla na sankčný zoznam.
V statuse riaditeľ okrem iného napísal, že by bolo "spravodlivé", keby maďarský premiér – ktorý má nadváhu a ľahko sa dokáže rozčúliť – dostal infarkt a odstúpil z funkcie. Dodal, že Európa i svet by boli "šťastnejšími" a "pokojnejšími" bez Viktora Orbána, tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a ruského prezidenta Vladimira Putina.
Pachner neskôr svoj status z Facebooku zmazal a vo štvrtok popoludní zverejnil ďalší, v ktorom uviedol, že nepremyslene zareagoval na maďarské veto v súvislosti s patriarchom moskovským a celej Rusi Kirillom a ospravedlnil sa. "Neprajem si, samozrejme, Orbánovu smrť, a to ani napriek tomu, že si to niekoľko užívateľov Facebooku vyčítalo z môjho sarkastického textu," uviedol Pachner.
Dvaja novinári pracujúci pre tlačovú agentúru Reuters utrpeli v piatok ľahké zranenia, keď sa ich auto dostalo pod paľbu na ceste do mesta Severodoneck na východe Ukrajiny. Vodič auta však prišiel o život, uviedol hovorca Reutersu.
Dvojica novinárov sa presúvala vozidlom, ktoré im poskytli donbaskí separatisti podporovaní Ruskom. Auto šoféroval muž, ktorý k nim bol tiež pridelený separatistami.
Ruská strana tvrdí, že auto ostreľovala ukrajinská armáda.
Podľa bilancie, zverejnenej ešte 5. mája rozhlasovou stanicou Hlas Ameriky, prišlo od začiatku ruskej invázie na Ukrajine o život už najmenej 23 novinárov. Výbor na ochranu novinárov dodal, že prinajmenšom sedem z nich zahynulo priamo pri výkone svojej práce.
Poslednou z takýchto obetí je Frédéric Leclerc-Imhoff, francúzsky novinár pracujúci pre spravodajskú televíziu BFM, ktorý zahynul neďaleko mesta Severodoneck, kde sa odohrávali urputné boje medzi útočiacou ruskou armádou a ukrajinskými jednotkami. O jeho smrti informovalo Francúzsko začiatkom tohto týždňa.
Dvojica novinárov sa presúvala vozidlom, ktoré im poskytli donbaskí separatisti podporovaní Ruskom. Auto šoféroval muž, ktorý k nim bol tiež pridelený separatistami.
Ruská strana tvrdí, že auto ostreľovala ukrajinská armáda.
Podľa bilancie, zverejnenej ešte 5. mája rozhlasovou stanicou Hlas Ameriky, prišlo od začiatku ruskej invázie na Ukrajine o život už najmenej 23 novinárov. Výbor na ochranu novinárov dodal, že prinajmenšom sedem z nich zahynulo priamo pri výkone svojej práce.
Poslednou z takýchto obetí je Frédéric Leclerc-Imhoff, francúzsky novinár pracujúci pre spravodajskú televíziu BFM, ktorý zahynul neďaleko mesta Severodoneck, kde sa odohrávali urputné boje medzi útočiacou ruskou armádou a ukrajinskými jednotkami. O jeho smrti informovalo Francúzsko začiatkom tohto týždňa.
Nevzorova v jeho vlasti, v Rusku, od marca stíhajú za protivojnové vyjadrenia, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach. V apríli bol zaradený aj na tzv. zoznam zahraničných agentov.
Ruské orgány činné v trestnom konaní začali voči Nevzorovovi viesť vyšetrovanie na základe zákona, ktorý bol v Rusku prijatý v marci a ktorý predpokladá trest odňatia slobody až do výšky 15 rokov za vedomé šírenie nepravdivých správ o ruskej armáde.
Rusko zaradilo v rámci stíhania Nevzorova na zoznam hľadaných osôb. Publicista sa momentálne aj s manželkou nachádza mimo územia Ruska.
Ruské orgány činné v trestnom konaní vytýkajú Nevzorovovi najmä jeho príspevok týkajúci sa ostreľovania juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol zverejnený na videoplatforme YouTube. Podľa ruských vyšetrovateľov tento príspevok sprevádzali aj "nehodnoverné fotografie civilistov postihnutých ostreľovaním".
Nevzorov okrem toho na svojom kanáli na YouTube, ktorý má 1,8 milióna odberateľov, deklaroval, že ruské jednotky ostreľovali pôrodnicu v meste Mariupol úmyselne. Reuters pripomenul, že Rusko toto tvrdenie rozhodne poprelo a obvinilo Ukrajinu zo "zinscenovanej provokácie".
Nevzorov v súvislosti s udelením ukrajinského občianstva vyjadril vďačnosť "tým vyčerpaným, zúfalým, skrvaveným ľuďom na Ukrajine, ktorí mi umožnili zaujať miesto medzi nimi."
V príspevku zverejnenom v aplikácii Telegram Nevzorov dodal, že vojna, ktorú vedie Rusko, je zločin a Ukrajina je jeho obeťou.
Ukrajinské zákony vo všeobecnosti zakazujú mať občianstvo Ukrajiny v rovnakom čase ako občianstvo iného štátu.
Agentúra Reuters však pripomenula, že prezident Zelenskyj vlani v decembri podpísal zákon, ktorý zjednodušuje získanie ukrajinského občianstva pre Rusov, ktorí sú vo vlastnej krajine prenasleAmerická speváčka Mariah Careyová čelí žalobe za údajné porušenie autorských práv v spojitosti s jej vianočným hitom "All I Want for Christmas is You" z roku 1994. TASR správu prevzala v sobotu z webovej stránky stanice BBC.
Textár Andy Stone tvrdí, že bol spoluautorom piesne s takým istým názvom z roku 1989. Careyová podľa neho zneužila jeho "popularitu" a "štýl". Speváčka, spoluautor piesne Walter Afanasieff a vydavateľstvo Sony Music Enternainment sa podľa Stonea "vedome, dobrovoľne a zámerne" podieľali na porušení autorských práv.
Obe piesne sa zdajú byť hudobne odlišné, píše BBC. Stone však tvrdí, že Careyová vyvolala zmätok a nepožiadala o povolenie. Speváčka sa k záležitosti ešte nevyjadrila.
Hit All I Want for Christmas is You sa po svojom vydaní dostal na čelo rebríčkov vo viacerých krajinách a do roku 2017 údajne Careyovej zarobil v tantiémach viac ako 60 miliónov dolárov, píše BBC.
Stone, ktorý vystupuje pod pseudonymom Vince Vance v kapele Vince Vance & the Valiants, žiada odškodné vo výške najmenej 20 miliónov dolárov. To, prečo podnikol právne kroky až 28 rokov po vydaní Careyovej piesne, podľa BBC nie je známe.dovaní z politických dôvodov.
Copyright © TASR 2022
Základné a stredné školy sa môžu do 30. septembra zapojiť do štvrtého ročníka súťaže o najlepšie príklady dobrej praxe výučby mediálnej výchovy. Ako informoval Peter Krajčovič z Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave v tlačovej správe, hlavnou témou aktuálneho ročníka sú onlinové dezinformácie. Zameria sa tématický na učenie o dezinformáciách a nástrojoch, ako sa voči nim brániť, ale aj rozvoj kritického myslenia žiakov vo vzťahu k falošným správam, hoaxom, konšpiračným teóriám, dezinformačným médiám, či mediálnej propagande.
Garantka projektu a vyhlasovateľka súťaže Viera Kačinová z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM doplnila, že najlepšie tri príklady učebnej praxe budú finančne odmenené sumou 500, 400 a 300 eur. Všetci účastníci navyše získajú metodickú príručku s príkladmi dobrej praxe. Výsledky súťaže zverejnia v októbri 2022. „Vybraní účastníci sa zároveň budú môcť zúčastniť onlinového vzdelávania pre žiakov na tému kritického myslenia a falošných správ a onlinového vzdelávacieho kurzu na tému dezinformácií, kritického myslenia, mediálnej a informačnej gramotnosti pre učiteľov,“ doplnila Kačinová. Školy a ich učitelia môžu do súťaže prihlasovať nielen príklady vyučovacích hodín, projektov a ďalších aktivít mediálnej výchovy, ktoré sa im osvedčili a ktoré by radi sprostredkovali svojim kolegom a verejnosti, ale aj práce žiakov, ktoré vznikli v rámci výučby mediálnej výchovy na tému dezinformácií.
Kačinová podotkla, že výber témy súťaže súvisí s aktuálnou spoločenskou situáciou. „Šírenie rôznych druhov dezinformácií sociálnymi médiami je problém, ktorý sa dnes dotýka všetkých generácií. Osobitne zraniteľnou skupinou sú deti a mladí ľudia, ktorí tieto médiá najintenzívnejšie využívajú, a preto môžu vplyvu dezinformácií najviac podliehať,“ ozrejmila. Podľa nej si študenti potrebujú osvojiť nástroje, ktoré im pomôžu účinne a zodpovedne na dezinformácie reagovať, a to špeciálne prostredníctvom výučby mediálnej výchovy.
Súťaž vyhlásili Medzinárodné centrum mediálnej gramotnosti IMEC a Školiace mediálne centrum pri Fakulte masmediálnej komunikácie UCM.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
