MEDIA NEWS
Do 11. ročníka súťaže Slovak Press Photo sa možno prihlásiť od 10. júna do 21. augusta. Autori novinárskych fotografií môžu súťažiť vo viacerých kategóriách. TASR o tom informovala hovorkyňa hlavného mesta SR Bratislava Dagmar Schmucková.
"Keď sa nám v minulom 'covidovom' roku aj napriek slabšej podpore zo strany štátneho a súkromného sektora podarilo zorganizovať jubilejný 10. ročník projektu, verím, že tento ročník bude silnejší, a to aj svojím sprievodným programom, aj návštevnosťou," uviedla riaditeľka súťaže Jana Garvoldtová.
V aktuálnom ročníku má byť otvorených spolu deväť národných a medzinárodných súťažných kategórií: Aktualita, Reportáž, Portrét, Šport, Príroda a životné prostredie, Svet umenia a kultúry a tri medzinárodné kategórie - Mladí fotografi do 26 rokov a študenti, Dlhodobý dokument a Každodenný život. Osobitnou kategóriou je Grant Bratislavy.
Prihlásené fotografie bude od 28. do 30. augusta hodnotiť medzinárodná porota. Zasadnutie poroty bude vysielané aj on-line na webe súťaže.
Tento rok bude podľa slov hovorkyne pre priaznivcov fotografie s tematikou ochrany životného prostredia bezplatne prístupná výstava Arctic: New Frontier od dvojice fotografov Kadir van Lohuizen a Yuri Kozyrev, ktorá bude inštalovaná vo verejnom priestranstve na Vajanského nábreží v Bratislave od 30. augusta do 20. septembra. "Výstava sa venuje téme topenia ľadovcov vplyvom klimatickej zmeny na viacerých miestach zeme," priblížila hovorkyňa s tým, že jej súčasťou bude i workshop s jedným z autorov.
Parlamentný výbor pre kultúru a médiá bude kandidátov na post šéfa verejnoprávneho RTVS vypočúvať v pondelok 13. júna počas verejného rokovania v Zimnej jazdiarni areálu Bratislavského hradu. TASR o tom informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou z Kancelárie Národnej rady (NR) SR.
Verejné vypočutie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska bude možné sledovať naživo na webovej stránke parlamentu. O post sa uchádzajú Jaroslav Rezník, Tibor Búza, Ivan Golian, Ľuboš Machaj, Daniel Živica, Peter Badač, Vladimír Seman a Peter Janků.
Kandidátom budú klásť otázky aj členovia odbornej komisie zriadenej výborom, v ktorej majú mať zastúpenie experti z oblasti médií, ale aj zástupcovia akademickej a kultúrnej obce, tretieho sektora, menšín i znevýhodnených skupín.
Verejné vypočutie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska bude možné sledovať naživo na webovej stránke parlamentu. O post sa uchádzajú Jaroslav Rezník, Tibor Búza, Ivan Golian, Ľuboš Machaj, Daniel Živica, Peter Badač, Vladimír Seman a Peter Janků.
Kandidátom budú klásť otázky aj členovia odbornej komisie zriadenej výborom, v ktorej majú mať zastúpenie experti z oblasti médií, ale aj zástupcovia akademickej a kultúrnej obce, tretieho sektora, menšín i znevýhodnených skupín.
V roku 2021 vydala Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) 261.475 správ a sprostredkovala vyše 850 priamych prenosov. Svoju činnosť s naplnením všetkých zákonných úloh dokázala realizovať so ziskovým hospodárením. Vyplýva to zo správy o činnosti a hospodárení TASR za rok 2021, ktorú vo štvrtok prerokoval a zobral na vedomie Výbor Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá. Výbor ocenil dôveryhodnosť a vyváženosť spravodajstva i posun agentúry v rámci rozvoja nových mediálnych služieb.
"Súhrnné náklady dosiahli výšku 4.783.933 eur, výnosy 4.796.716 eur. Zisk predstavoval 7286 eur," konkretizoval na rokovaní generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala. "Príjmy dosiahli v roku 2021 výšku 5.577.577 eur, výdavky boli vykázané vo výške 5.311.842 eur. TASR ukončila rok 2021 s prebytkom vo výške 265.735 eur," doplnil šéf agentúry.
Z 261.475 vydaných správ bolo textových 151.067, zvukových 13.060, TASR takisto ponúkla 92.795 fotografií a 4553 videozáznamov. Pribudlo i 858 živých prenosov z celého Slovenska.
Predseda Správnej rady TASR Jozef Bednár zvýraznil na rokovaní výboru aj spracovanie dominantnej témy v roku 2021, ktorou bola pandémia ochorenia COVID-19. "Redaktori TASR vstupovali do všetkých oblastí tejto témy, tak ako to bolo potrebné," zdôraznil s tým, že práve spravodajstvo verejnoprávnej agentúry podčiarklo dôveryhodnosť informácií v pandemickom čase, poznačenom zvýšenou mierou zavádzajúcich konšpirácií a hoaxov. Bednár tiež pripomenul, že voči spravodajstvu TASR neboli vznesené počas roka žiadne významné výhrady a opodstatnené sťažnosti.
Puchala doplnil, že do portfólia medzinárodnej spolupráce pribudla aj významná talianska agentúra ANSA, pripravená je tiež spolupráca s nemeckou agentúrou DPA a francúzskou AFP na projekte, ktorého cieľom je vybudovať spoločný newsroom tlačových agentúr v Bruseli. Puchala informoval aj o nových projektoch agentúry vrátane spolupráce pri diskusiách v rámci kampane CoFoE - Konferencia o budúcnosti Európy, na ktorý verejnoprávna agentúra získala grant Európskeho parlamentu, rovnako tiež nový produkt Správy TASR, ponúkajú trikrát denne prierezový súhrn najdôležitejších informácií.
V diskusii činnosť TASR ocenila členka výboru Monika Kozelová (OĽANO). "Výrazne ste sa posunuli," povedala, pričom zvýraznila aj význam edukatívnej činnosti agentúry v rámci výučby predmetu agentúrna žurnalistika na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Zaujímala sa o skúsenosti s novým redakčným systémom i rozvojom nových médií, rovnako tak o možnosti kreovať unikátny systém odhaľovania hoaxov v mediálnom priestore.
"Súhrnné náklady dosiahli výšku 4.783.933 eur, výnosy 4.796.716 eur. Zisk predstavoval 7286 eur," konkretizoval na rokovaní generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala. "Príjmy dosiahli v roku 2021 výšku 5.577.577 eur, výdavky boli vykázané vo výške 5.311.842 eur. TASR ukončila rok 2021 s prebytkom vo výške 265.735 eur," doplnil šéf agentúry.
Z 261.475 vydaných správ bolo textových 151.067, zvukových 13.060, TASR takisto ponúkla 92.795 fotografií a 4553 videozáznamov. Pribudlo i 858 živých prenosov z celého Slovenska.
Predseda Správnej rady TASR Jozef Bednár zvýraznil na rokovaní výboru aj spracovanie dominantnej témy v roku 2021, ktorou bola pandémia ochorenia COVID-19. "Redaktori TASR vstupovali do všetkých oblastí tejto témy, tak ako to bolo potrebné," zdôraznil s tým, že práve spravodajstvo verejnoprávnej agentúry podčiarklo dôveryhodnosť informácií v pandemickom čase, poznačenom zvýšenou mierou zavádzajúcich konšpirácií a hoaxov. Bednár tiež pripomenul, že voči spravodajstvu TASR neboli vznesené počas roka žiadne významné výhrady a opodstatnené sťažnosti.
Puchala doplnil, že do portfólia medzinárodnej spolupráce pribudla aj významná talianska agentúra ANSA, pripravená je tiež spolupráca s nemeckou agentúrou DPA a francúzskou AFP na projekte, ktorého cieľom je vybudovať spoločný newsroom tlačových agentúr v Bruseli. Puchala informoval aj o nových projektoch agentúry vrátane spolupráce pri diskusiách v rámci kampane CoFoE - Konferencia o budúcnosti Európy, na ktorý verejnoprávna agentúra získala grant Európskeho parlamentu, rovnako tiež nový produkt Správy TASR, ponúkajú trikrát denne prierezový súhrn najdôležitejších informácií.
V diskusii činnosť TASR ocenila členka výboru Monika Kozelová (OĽANO). "Výrazne ste sa posunuli," povedala, pričom zvýraznila aj význam edukatívnej činnosti agentúry v rámci výučby predmetu agentúrna žurnalistika na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Zaujímala sa o skúsenosti s novým redakčným systémom i rozvojom nových médií, rovnako tak o možnosti kreovať unikátny systém odhaľovania hoaxov v mediálnom priestore.
Copyright © TASR 2022
Predsedu výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský vyzval generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Jaroslava Rezníka, aby zverejnil výšku odstupného pre bývalého šéfa sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS Vahrama Chuguryana. Vedúci spravodajstva RTVS odišiel krátko po tom, čo spravodajstvo verejnoprávnej televízie dostatočne nepokrylo začiatok vojny na Ukrajine. Čekovského vyjadrenie poskytol Matúš Mandrák z Mediálneho tímu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Čekovský podotkol, že jeho doterajšie pokusy dozvedieť sa presnú výšku odstupného cez infožiadosť RTVS odmietla. Zároveň zhodnotil, že podmienky odchodu šéfa spravodajstva nespresnil generálny riaditeľ ani na mediálnom výbore. „Žiadam preto pána Rezníka, aby bezodkladne informoval koncesionárov o tom, s akým odstupným odišiel bývalý šéf spravodajstva RTVS. Nakoľko pán Chuguryan odchádzal po zásadnom zlyhaní, je vo verejnom záujme, aby boli podmienky jeho odchodu známe,“ uviedol po rokovaní výboru s tým, že môže ísť o sumu rádovo v tisícoch eur.
RTVS vo svojom stanovisku pre agentúru SITA, ktoré poskytla riaditeľka sekcie komunikácie RTVS Andrea Pivarčiová, konštatovala, že odmeňovanie zamestnancov spadá do kategórie osobných údajov, a teda pri ich zverejňovaní musí RTVS postupovať v zmysle Zákona o ochrane osobných údajov. „Nerozumieme preto tomu, ako nás môže predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá a poslanec NR SR verejne vyzývať k porušovaniu zákona. RTVS dôvody nemožnosti sprístupnenia týchto informácií na základe infožiadosti pána Čekovského jasne a rozsiahlo na jedenástich stranách uviedla v odôvodnení rozhodnutia o nesprístupnení informácií, ktoré pán poslanec obdržal,“ vysvetlila. Z tohto dôvodu považuje tieto tvrdenia pána Čekovského za účelové a zavádzajúce. RTVS označila za manipulatívne aj spájanie témy financovania RTVS a témy odmeňovania zamestnancov či generálneho riaditeľa. Čekovskému odporučila, aby sa začal prioritne venovať dôležitej téme systémového financovania RTVS. Vníma, že ako predsedovi Výboru NR SR pre kultúru a médiá by mu malo prirodzene záležať na tom, aby nebola v tejto oblasti RTVS dlhodobo zanedbávaná.
Chuguryan ukončil pracovný pomer s RTVS 24. februára. Po jeho odchode sekciu spravodajstva a publicistiky dočasne viedol Attila Lovász, ktorý je riaditeľom sekcie národnostného vysielania RTVS.
O prehodnotenie zotrvania šéfov spravodajstva vo funkciách vo februári požiadal aj tvorivý tím relácie RTVS Večera s Havranom. Vo svojom liste uviedol, že spôsob, akým telerozhlas vedie informovanie verejnosti vo viacerých citlivých témach, nie je zohľadnením viacerých strán, ale podrývanie informačného priestoru demokratickej krajiny. Spomenuli tiež kritizovaný vstup bývalého premiéra a člena Valdajského diskusného klubu Jána Čarnogurského. Pod list sa podpísali Michal Havran, Marek Leščák, Viliam Csino, Barbora Sliepková, Tomáš Hučko a Zuzana Kepplová, ktorá o stanovisku informovala.
Spoločnosť Twitter údajne plánuje poskytnúť podnikateľovi Elonovi Muskovi prístup k nespracovaným dátam o stámiliónoch príspevkoch na jej rovnomennej sociálnej sieti denne v snahe primať ho k avizovanej akvizícii za 44 miliárd dolárov. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na viaceré medializované správy. Podľa denníka The Washington Post, ktorý cituje osobu oboznámenú so situáciou, Twitter plánuje poskytnúť šéfovi firmy Tesla kompletný prístup, zatiaľ čo ďalšie správy naznačujú len čiastočný prístup.
Právnici zapojení do obchodu dohodu o zdieľaní údajov nepotvrdili. Musk sa tiež nevyjadril a Twitter dané správy odmietol potvrdiť a poukázal na pondelkové vyhlásenie, v ktorom spoločnosť uviedla, že naďalej „kooperatívne“ zdieľa informácie s Muskom.
Musk, ktorý v apríli uzavrel právne záväznú dohodu o kúpe Twitteru, tvrdí, že dohoda nemôže pokračovať, pokiaľ spoločnosť neposkytne viac informácií o prevalencii falošných účtov na jej platforme. Bez toho, aby predložil dôkazy, tvrdil, že Twitter výrazne podcenil počet týchto „spamových robotov“ – automatizovaných účtov, ktoré zvyčajne propagujú podvody a dezinformácie. Tento týždeň právnici Muska obvinili spoločnosť, že sa odmietla vzdať informácií o skutočnom počte účtov robotov na Twitteri. Spomenutá údajná ponuka Twitteru by mohla oslabiť Muskove pokusy využiť problém botov na spochybnenie budúcnosti dohody.
Generálny riaditeľ Twitteru Parag Agrawal uviedol, že spoločnosť dlhodobo odhaduje počet falošných účtov na necelých 5 %. Musk tento údaj spochybnil a v máji na Twitteri bez poskytnutia dôkazov napísal, že 20% účtov na sieti je falošných.
Právnici zapojení do obchodu dohodu o zdieľaní údajov nepotvrdili. Musk sa tiež nevyjadril a Twitter dané správy odmietol potvrdiť a poukázal na pondelkové vyhlásenie, v ktorom spoločnosť uviedla, že naďalej „kooperatívne“ zdieľa informácie s Muskom.
Musk, ktorý v apríli uzavrel právne záväznú dohodu o kúpe Twitteru, tvrdí, že dohoda nemôže pokračovať, pokiaľ spoločnosť neposkytne viac informácií o prevalencii falošných účtov na jej platforme. Bez toho, aby predložil dôkazy, tvrdil, že Twitter výrazne podcenil počet týchto „spamových robotov“ – automatizovaných účtov, ktoré zvyčajne propagujú podvody a dezinformácie. Tento týždeň právnici Muska obvinili spoločnosť, že sa odmietla vzdať informácií o skutočnom počte účtov robotov na Twitteri. Spomenutá údajná ponuka Twitteru by mohla oslabiť Muskove pokusy využiť problém botov na spochybnenie budúcnosti dohody.
Generálny riaditeľ Twitteru Parag Agrawal uviedol, že spoločnosť dlhodobo odhaduje počet falošných účtov na necelých 5 %. Musk tento údaj spochybnil a v máji na Twitteri bez poskytnutia dôkazov napísal, že 20% účtov na sieti je falošných.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
