MEDIA NEWS
Americkú Akadémiu filmových umení a vied, ktorá rozhoduje o udelení prestížnych cien Oscar, bude ako jej nová prezidentka viesť filmová producentka Janet Yangová.
Yangová, známa najmä vďaka filmom ako Klub šťastných žien a Ľud verzus Larry Flynt, sa stala štvrtou ženou zvolenou do čela najelitnejšej skupiny hollywoodskych filmových tvorcov a prvou ázijského pôvodu, doplnila agentúra AFP.
Členovia Akadémie filmových umení a vied každoročne hlasujú o laureátoch cien Oscar v rôznych kategóriách. V poradí už 95. ročník udeľovania Oscarov je naplánovaný na 12. marca 2023.
V posledných rokoch sa Akadémia filmových umení a vied musela vyrovnať s viacerými kontroverziami vrátane obvinení z nedostatočnej rasovej rozmanitosti. AFP poznamenala, že najmä počas hnutia #OscarsSoWhite, ktoré vzniklo v roku 2015, bolo toto grémium kritizované za nízky počet nominantov na Oscara z radov filmárov inej ako svetlej pleti.
Odvtedy Akadémia splnila sľub, že do roku 2020 zdvojnásobí počet žien a členov z menšín, čím súčasne výrazne rozšírila celkový počet svojich členov - z približne 6000 na takmer 10.000. Asi 19 percent členov grémia teraz pochádza z rôznych etník a rás.
Yangová nahradí Davida Rubina, ktorý funkciu prezidenta Akadémie filmových umení a vied zastával od roku 2019. Medzi ich známych predchodcov patrili filmári ako Bette Davisová, Gregory Peck, Arthur Hiller či Karl Malden.
Ukrajinskí utečenci sa zrejme v blízkej budúcnosti stanú terčom dezinformačných kampaní i narastajúceho napätia v tzv. hostiteľských krajinách, do ktorých utiekli počas ruskej invázie. Vyplýva to z najnovšej správy charitatívnej humanitárnej organizácie World Vision, z ktorej v stredu cituje denník The Guardian.
Nepravdivé správy zveličujúce skutočnosti o tom, koľko pomoci dostávajú utečenci v porovnaní s miestnymi obyvateľmi, ako aj spájanie týchto utečencov s násilnými trestnými činmi či politickým extrémizmom by mohli spôsobiť vyhrotenie ich vzťahov s miestnymi obyvateľmi.
Zmienená organizácia to uvádza vo svojej správe nazvanej "Warm Welcomes, Lurking Tensions" (Srdečné prijatie, číhajúce napätie). Upozorňuje v nej tiež na skutočnosť, že tvrdenia zamerané proti ukrajinským utečencom sa už šíria na sociálnych sieťach či aj v niektorých úzko zameraných "špecifických" médiách v okolitých krajinách.
Tvrdenia, aké by mohli podnietiť protiutečenecké nálady, sa podľa správy tejto organizácie už šíria v Rumunsku, Moldavsku, Poľsku a ďalších krajinách strednej a východnej Európy. "Hoci to zatiaľ nie je závažný problém, v niektorých hostiteľských krajinách sa začína vytvárať napätie," uvádza World Vision.
Už vo februári 2023 by podľa správy mohlo medzi deťmi utečencov a miestnych dochádzať k slovným či fyzickým útokom, a deti utečencov by tiež mohli byť vystavené obchodovaniu s ľuďmi a ďalším obdobným nebezpečenstvám. "Medzinárodné spoločenstvo musí okamžite konať, aby zabránilo tomu, že sa situácia zhorší na takú nebezpečnú úroveň, aká je napríklad v Libanone či Bangladéši," upozorňuje World Vision.
Japonský novinár, ktorého minulý týždeň zadržali v Mjanmarsku, bol obvinený z porušenia imigračného zákona a z podporovania odporu voči tamojšej armáde. Vo štvrtok to oznámila vojenská junta, ktorá sa v tejto krajine juhovýchodnej Ázie chopila moci vlani vo februári. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Žurnalista a filmár Toru Kubota bol zatknutý uplynulú sobotu, keď spravodajsky pokrýval protivládny protest v meste Rangún. Okrem neho zatkli aj dvoch mjanmarských občanov.
Za podporovanie odporu voči armáde hrozí maximálne trojročné väzenie, za porušenie imigračného zákona je horná sadzba päť rokov.
Mjanmarské úrady počas protestov po februárovom prevrate zadržali viacerých zahraničných novinárov. AFP pripomína, že išlo o dvoch amerických občanov - Nathana Maunga a Dannho Fenstera, poľského nezávislého novinára a fotografa Roberta Bociagu a Japonca Jukiho Kitazumiho. Všetkých napokon prepustili na slobodu a deportovali z krajiny.
Podľa monitorovacej skupiny Reporting ASEAN bolo v Mjanmarsku k marcu tohto roka zadržiavaných 48 novinárov.
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. Februára 2021, keď armáda zvrhla civilnú vládu a prevzala moc v krajine. Junta uväznila členov vlády vrátane de facto premiérky Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina. Armáda puč zdôvodnila údajnými volebnými podvodmi v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila Národná liga za demokraciu (NLD) vedená Su Ťij.
Copyright © TASR 2022
Súd v Bielorusku v stredu vymeral päťročný trest odňatia slobody pre nezávislú novinárku Irynu Slaunikavovú. Verdikt je súčasťou vládneho záťahu na opozičných aktivistov, kritické médiá a nezávislých novinárov. Päťdesiatdvaročnú novinárku z televízie Belsat, ktorá sídli v Poľsku, uznali vinnou z vytvorenia extrémistickej organizácie a účasti na protestoch. Sudca v meste Homeľ jej pritom dal o rok dlhší trest, ako pre ňu žiadala obžaloba, uviedlo Bieloruské združenie novinárov. Iryna Slaunikavová strávila ostatných 10 mesiacov vo väzbe. Zadržali ju v októbri na letisku v Minsku po príchode z dovolenky. Pôvodne ju uväznili na 15 dní pre zverejňovanie extrémistického obsahu na sociálnej sieti Facebook. Výbor na ochranu novinárov v stredu verdikt odsúdil ako „ďalší príklad hlboko cynickej a pomstychtivej povahy bieloruskej vlády“. Bieloruské združenie novinárov poukázalo na to, že „bieloruské úrady pokračujú v perzekúcii novinárov za využívanie ich práva na slobodu prejavu“. V utorok a stredu sa na podporu novinárky uskutočnili v poľskej Varšave demonštrácie, pričom demonštranti žiadali uvalenie sankcií na tých, čo stíhajú novinárov v Bielorusku. Salunikavová je už tretia novinárka z Belsatu, ktorú uväznili v Bielorusku. Jej kolegyňu Kaciarynu Bachvalavovú v júli odsúdili na osem rokov väzenia za velezradu, pričom už vtedy si odpykávala dvojročný trest. Ďalšia novinárka Darja Čulcovová si vo väzení odpykáva dvojročný trest z roku 2021. Samotnú televíziu Belsat, ktorá vysiela po bielorusky a je financovaná poľskou vládou, v Bielorusku úrady vyhlásili za extrémistickú. Po masívnych protestoch po znovuzvolení Alexandra Lukašenka za prezidenta v auguste 2020 bieloruské úrady začali rozsiahli záťah na disent. Najväčšie nezávislé médiá museli skončiť činnosť a väčšina nezávislých novinárov opustila krajinu. V súčasnosti je v Bielorusku vo väzbe 29 novinárov.
Zdroj: SITA
