MEDIA NEWS
Päť popredných západných denníkov v pondelok spoločne vyzvalo Spojené štáty, aby upustili od stíhania zakladatľa WikiLeaks Juliana Assangea.
Tento Austrálčan je vo väzbe v Británii, kde čaká na rozhodnutie vo veci svojho vydanie do USA, kde ho v takom prípade čaká súd za prezradenie tajných informácií - okrem iného aj o vojnách v Iraku a Afganistane.
Redaktori a vydavatelia denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel teraz napísali vláde USA otvorený list, ktorým ju žiadajú, aby upustila od Assangeovho stíhania, informuje TASR.
List bol napísaný pri príležitosti 12. výročia spolupráce redakcií pätice denníkov s Assangeom, keď mu pomohli so zverejnením výňatkov z viac ako 250.000 tajných amerických diplomatických depeší, ktoré získala stránka WikiLeaks.
O rok neskôr Assange zverejnil neredigované výňatky z niektorých depeší. Spomínaná pätica novín ho však vtedy kritizovala za možné ohrozenie životov zdrojov zo spravodajských služieb USA.
Signatári vo svojom otvorenom liste upozorňujú na to, že v čase, keď bol prezidentom USA Barack Obama a Joe Biden bol jeho viceprezidentom, americká administratíva s obvinením Assangea otáľala - vtedy by totiž by mohli byť trestne stíhaní aj novinári, ktorých sa kauza týka.
Táto situácia sa zmenila za republikánskeho prezidenta USA Donalda Trumpa - ministerstvo spravodlivosti USA vtedy obvinilo Assangea na základe zákona o špionáži z roku 1917, "ktorý sa nikdy nepoužil na stíhanie vydavateľa alebo vysielateľa".
"Toto obvinenie vytvára nebezpečný precedens a hrozí, že podkope americký prvý dodatok (ústavy) a slobodu tlače," píšu signatári v liste Bidenovej administratíve.
"Získavanie a zverejňovanie citlivých informácií, ak je to potrebné vo verejnom záujme, je základnou súčasťou každodennej práce novinárov," uvádza sa v liste.
Počas 'Cablegate' bolo zverejnených viac ako 251.000 diplomatických depeší z ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktoré odhalili niekoľko prípadov korupcie, diplomatických škandálov a špionážnych operácií po celom svete.
Denník Le Monde poznamenal, že aj v roku 2022 tento dokumentačný prameň stále využívajú novinári i historici, ktorí tam dodnes nachádzajú podklady pre svoje nové odhalenia.
Pre zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea mala táto 'Cablegate' a niekoľko ďalších únikov citlivých dokumentov vážne následky: dňa 12. apríla 2019 bol v Londýne zadržaný a je v britskom prísne stráženom väzení, v ktorom sa bežne nachádzajú teroristi alebo členovia skupín napojených na organizovaný zločin.
Vo väzbe čaká sa rozhodnutie vo veci jeho odvolania sa proti súhlasu Spojeného kráľovstva s jeho vydaním do Spojených štátov. V prípade vydania do USA a uznania viny Assangeovi hrozí až 175 rokov odňatia slobody vo väznici s maximálnym stupňom stráženia.
Európska vysielacia únia (EBU) v pondelok odsúdila "neprijateľné" zastrašovanie spravodajských štábov informujúcich o protilockdownových protestoch v Číne. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
V Číne v týchto dňoch vypukli masové protesty proti covidovým opatreniam. Ide o najväčšie demonštrácie od potlačenia prodemokratického hnutia v roku 1989.
Televízia BBC informovala, že jedného z jej redaktorov zadržala a zbila polícia počas protestov v Šanghaji. Redaktora švajčiarskeho telerozhlasu RTS napadla polícia počas živého vstupu. Ďalším novinárom z médií patriacich pod EBU sa čínske bezpečnostné zložky vyhrážali alebo im bránili v natáčaní.
"Očakávame, že dostaneme oficiálne vysvetlenie týchto znepokojujúcich incidentov zo strany príslušných orgánov, aby sme vedeli, ako môžeme garantovať bezpečné pracovné podmienky novinárov v Číne," vyhlásil predseda spravodajského výboru EBU Eric Scherer.
Copyright © TASR 2022
Írski regulátori v pondelok uložili americkej spoločnosti Meta Platforms, ktorá je materskou firmou Facebooku, pokutu v sume 265 miliónov eur pre porušenie striktných európskych pravidiel o ochrane osobných údajov. Írska Komisia na ochranu osobných údajov uviedla, že Meta Platforms porušila niektoré časti Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR), ktoré si vyžaduje technické a organizačné opatrenia s cieľom chrániť údaje o používateľoch.
Írska Komisia na ochranu osobných údajov začala vyšetrovanie vlani po správach, podľa ktorých sa v online priestore našli zahodené údaje o viac ako 533 miliónoch používateľov. Údaje podľa správ obsahovali mená, identifikáciu na Facebooku, telefónne čísla, dátumy narodenia a adresy elektronickej pošty v prípade ľudí z viac ako 100 krajín.
Spoločnosť Meta Platforms uviedla, že s írskymi regulátormi „úplne spolupracovala“. „Urobili sme zmeny v našich systémoch,“ konštatovala Meta vo vyhlásení. Írska komisia uviedla, že okrem pokuty spoločnosti prikázala urobiť „rad nápravných opatrení“, ktoré však nekonkretizovala.
Spoločnosť Twitter prestala uplatňovať svoje zásady týkajúce sa šírenia zavádzajúcich informácií o koronavíruse. Ako oznámila na svojej webstránke, v stredu 23. novembra prestala prijímať opatrenia proti tweetom, ktoré porušujú pravidlá týkajúce sa ochorenia COVID-19. Informuje o tom spravodajský portál BBC s tým, že sa na Twitter obrátil so žiadosťou o komentár.
Sociálna a mikroblogovacia sieť k septembru tohto roka za šírenie dezinformácií o covide pozastavila viac ako 11-tisíc účtov.
Ďalšie pravidlá týkajúce sa šírenia nepravdivých informácií sú však naďalej na webovej stránke Twitteru bez podobného oznámenia o tom, že ich už nebudú uplatňovať.
V rámci pravidiel týkajúcich sa COVID-19 uplatňoval Twitter pre účty, ktoré zverejňovali „preukázateľne nepravdivý alebo zavádzajúci“ obsah, ktorý mohol „viesť k významnému riziku ujmy“, systém piatich prehreškov. Ak niekto zdieľal dezinformácie len raz, neprijali proti nemu žiadne opatrenia, účty, ktoré pravidlá porušovali opakovane, však mohli zablokovať na niekoľko hodín, dní, či dokonca na neurčito.
I keď systém nahlasovania dezinformácií o covide na Twitteri nebol nikdy dokonalý, podľa doktora Stephena Griffina z fakulty medicíny Univerzity v Leeds, bolo upokojujúce vedieť, že od roku 2020 odstránili tisícky účtov, ktoré šírili dezinformácie.
Teraz sa však niektorí, čo porušovali pravidlá, na sociálnu a mikroblogovaciu sieť vracajú. Twitter už napríklad obnovil osobný účet americkej kongresmanky Marjorie Taylor Greene, ktorý zablokovali v januári.
Za obnovenie pozastavených účtov hlasovalo v ankete, ktorú na Twitteri zdieľal jeho nový šéf Elon Musk, milióny ľudí a miliardár následne oznámil, že „na budúci týždeň sa začne amnestia“. Musk, ktorý spoločnosť kúpil za 44 miliárd dolárov, tvrdí, že chce z Twitteru spraviť centrum slobodného prejavu na internete.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
