MEDIA NEWS
Tisíce hollywoodskych televíznych a filmových scenáristov vstúpia v utorok do štrajku, pretože nedosiahli dohodu o vyšších platoch a lepších pracovných podmienkach so štúdiami a streamovacími spoločnosťami. TASR správu prevzala z agentúr AFP, AP a Reuters.
O neúspechu rokovaní informovalo svojich členov v e-maile Americké združenie filmových a televíznych scenáristov (WGA). Reakcie štúdií na ich návrhy označilo ako "úplne nedostatočné vzhľadom na existenčnú krízu, ktorej autori čelia". Písanie všetkých scenárov sa má okamžite zastaviť, informovalo WGA svojich členov.
Scenáristi so štúdiami začali rokovať v marci. Vyjednávačom sa však nepodarilo dohodnúť sa na podmienkach novej kolektívnej zmluvy pred vypršaním existujúcej.
Aliancia filmových a televíznych producentov (AMPTP) zastupujúca spoločnosti vrátane Walt Disney a Netflix potvrdila, že rokovania sa "skončili bez dohody".
Štrajk by mohol mať potenciálne katastrofálne následky na americký zábavný priemysel, uvádza AFP.
Naposledy americkí scenáristi štrajkovali v roku 2007. Štrajk vtedy trval 100 dní a kalifornskú ekonomiku stál viac ak dve miliardy dolárov.
Cieľom budúceho európskeho zákona o slobode médií (MFA) je chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová verí, že sa stane skutočnosťou ešte v roku 2023, informuje spravodajca TASR.
Jourová o pripravovanom zákone hovorila aj minulý týždeň počas stretnutia s novinármi v rámci projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje európske tlačové agentúry vrátane TASR.
Historicky prvé európske nariadenie v oblasti médií Jourová predstavila vlani v septembri. Pre Český rozhlas priznala, že obsahuje opatrenia, ktoré sa členským štátom "možno nebudú páčiť", pretože účelom je vytvoriť čo najväčšiu vzdialenosť medzi politikou a médiami a chrániť médiá pred politickým a ekonomickým tlakom.
Spravodajský portál Euractiv vlani v novembri upozornil, že tento zákon vyvoláva rozporuplné reakcie, pretože novinári vítajú posilnenie svojej ochrany, ale podľa vydavateľov sa zvýši regulácia médií na úkor slobody tlače.
Jourová v rozhovore pre TASR a RTVS upozornila, že sa veľmi snaží, aby bol tento zákon schválený ešte tento rok, čo však záleží aj na Európskom parlamente a členských štátoch, kde na prijatie stačí jednoduchá väčšina hlasov.
"Čo sa týka členských štátov, máme tri skupiny. Do najväčšej skupiny štátov, ktoré tvrdia, že potrebujeme tento zákon, poďme ho spoločne dotvoriť, patrí Slovensko aj Česko a ďalšie východoeurópske štáty. Potom sú krajiny, ktoré tvrdia, že to nemáme robiť, že na to EÚ nemá kompetencie a to je Poľsko a Maďarsko. A potom sú štáty, ktoré hovoria nesiahajte nám na náš fantastický systém, kde médiá sú chránené zákonom a to je Nemecko, Dánsko a Rakúsko," opísala.
Podľa jej slov takto sú "karty rozohrané" a eurokomisia má snahu zákon vylepšiť, ak dostane zaujímavé námety.
Hoci oblasť médií je v právomoci členských štátov, Jourová tvrdí, že zákon je stavaný na ochranu mediálneho systému, aby novinári mali pocit bezpečného výkonu práce a cítili sa chránení. Podľa zistení EK najnebezpečnejším obdobím pre novinárov bolo obdobie pandémie koronavírusu. Len v roku 2020 bolo v EÚ asi 900 zranených novinárov najmä počas rôznych demonštrácií a nepokojov.
"Aj tam sa potvrdilo, že štát novinárov nechráni a preto je potrebné túto situáciu zlepšiť," odkázala Jourová.
Copyright © TASR 2023
Od dnešného dňa platí v Európskej únii (EÚ) akt o digitálnych trhoch. Prostredníctvom svojej webstránky o tom informuje Európska komisia.
Akt o digitálnych trhoch má zabezpečiť konkurenčné a spravodlivé trhy v digitálnom sektore. Veľké online digitálne platformy, ktoré poskytujú dôležitú bránu medzi používateľmi z radov podnikov a medzi spotrebiteľmi a ktoré majú vďaka svojmu postaveniu možnosť konať ako súkromní tvorcovia pravidiel, definuje ako strážcov. Stanovuje im sériu špecifických povinností, ktoré musia rešpektovať, vrátane zákazu zapájať sa do určitého správania v zozname toho, čo robiť a čo nie.
Potenciálni strážcovia, ktorí spĺňajú stanovené kvantitatívne limity, musia do 3. júla oznámiť svoje základné platformové služby Európskej komisii. Tá bude mať 45 pracovných dní, aby rozhodla o tom, či spoločnosť spĺňa limity, a určila strážcov. Po vymenovaní budú mať tieto subjekty šesť mesiacov, a teda do 6. marca 2024, na to, aby splnili požiadavky v akte.
Akt navrhla Komisia v decembri 2020 a Európsky parlament a Rada EÚ ho prijali v marci 2022. Do platnosti vstúpil vlani v novembri
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
