MEDIA NEWS
Skupina PPF, ktorú ovláda Renáta Kellnerová, zvýšila svoj podiel v ProSiebenSat.1. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Podiel PPF Group v nemeckej mediálnej skupine vzrástol na 15,04 %, uvádza sa v piatkovom vyhlásení skupiny. PPF má v ProSiebenSat.1 aktuálne 11,6 % hlasovacích práv.
"Zvyšovanie nášho podielu v ProSiebenSat.1 dokazuje, že PPF je dlhodobým investorom s bohatými skúsenosťami v oblasti televízneho vysielania, ktorý môže prispieť k zvýšeniu hodnoty poprednej nemeckej mediálnej spoločnosti," uviedol Didier Stoessel, ktorý je podľa vyhlásenia zodpovedný za investície PPF.
Skupina PPF prevádzkuje viacero televíznych a on-line mediálnych spoločností v strednej a juhovýchodnej Európe, ako napríklad Central European Media s veľkým počtom televíznych kanálov. Považuje sa za aktívneho investora v telekomunikačnom, mediálnom a technologickom sektore.
PPF oznámila, že získala podiel v ProSiebenSat.1 vo februári, keď v nemeckej skupiny vlastnila 9,1 %. PPF je aktuálne druhým najväčším akcionárom ProSiebenSat.1 po skupine MediaForEurope (MFE), ktorú kontroluje rodina bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. MFE vlastní takmer 30 % v ProSiebenSat.1.
Najvyšší odvolací súd v Hongkongu v pondelok zvrátil rozhodnutie súdu nižšej inštancie v prípade investigatívnej novinárky Bao Choyovej, ktorá mala zaplatiť pokutu vo výške približne 700 eur za poskytnutie nepravdivých údajov úradom. TASR informáciu prebrala od americkej tlačovej agentúry AP.
Nižší súd v roku 2021 uznal Choyovú za vinnú z toho, že získané údaje z registra vlastníkov vozidiel využila pre svoj dokumentárny film "Kto vlastní pravdu?". V online žiadosti pritom uviedla, že tieto informácie použije na "záležitosti súvisiace s dopravou". Investigatívna novinárka sa v skutočnosti snažila vypátrať páchateľov útoku veľkej skupiny ľudí na demonštrantov a okoloidúcich na vlakovej stanici počas masových protivládnych protestov v roku 2019.
Verdikt Najvyššieho odvolacieho súdu v Hongkongu je jedným z mála rozhodnutí v prospech slobody médií v tejto osobitnej administratívnej oblasti Číny.
Dokumentárny film, na ktorom sa Choyová podieľala, získal v roku 2021 ocenenie Human Rights Press Awards. Porota označila film za "klasiku investigatívnej reportáže".
Twitter "si vybral konflikt" rozhodnutím odstúpiť od dobrovoľného Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií, ktorý vytvára základ pre pripravovaný Akt o digitálnych službách (DSA), uviedla v pondelok eurokomisárka Věra Jourová. Informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Myslíme si, že Twitter robí chybu. Vybral si tú ťažšiu cestu. Rozhodol sa ísť do konfliktu," vyhlásila eurokomisárka pred novinármi. Dodala tiež, že dodržiavanie DSA, ktorý do platnosti vstúpi 25. augusta, bude dôsledne kontrolované.
Európska komisia 27. mája informovala o rozhodnutí Twitteru odstúpiť od kódexu, ktorý naďalej dodržiavajú ostatní veľkí hráči v online svete, ako Google, Microsoft či TiKTok. Kódex je dobrovoľný, do platnosti vstúpil v roku 2018. Obsahuje viac než tri desiatky prísľubov, ktoré sa jeho signatári zaväzujú dodržiavať. Zároveň pripravuje cestu pre prijatie DSA, ktorý veľkým platformám uloží právne záväzné povinnosti. Za ich porušenie hrozia spoločnostiam sankcie až do výšky šiestich percent z ich celosvetového obratu.
Elon Musk v októbri kúpil Twitter za 44 miliárd amerických dolárov a od októbra 2022 do mája 2023 znížil počet zamestnancov o 80 percent. Mnohí z prepustených zamestnancov boli určení na kontrolu pravdivosti a škodlivosti obsahu.
Eurokomisárka podľa vlastných slov nedokáže predvídať, aké závery Komisia vyvodí v prípade šírenia dezinformácií na Twitteri. Dodala však, že pozícia signatárov dohody by bola jednoduchšia, pretože by nemuseli automaticky znášať "dôkazné bremeno".
"Dobrovoľný kódex a vymáhateľný akt sa navzájom ovplyvňujú," poznamenala.
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal obžalobu na politika a bývalého sudcu Štefana H. z hanobenia národa, rasy a presvedčenia a schvaľovania trestného činu. Vyplýva to z vyjadrenia hovorkyne Generálnej prokuratúry SR Jany Tökölyovej. Upozornil na to Denník N s tým, že obžaloba súvisí so statusom, v ktorom Štefan H. po začatí vojny schvaľoval konanie ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine.
"Na obvineného Š. H. bola prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry 1. júna 2023 podaná obžaloba na Špecializovaný trestný súd," priblížila hovorkyňa. Skutok kvalifikovali ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a ako prečin schvaľovania trestného činu. Viac informácií podľa Tökölyovej Úrad špeciálnej prokuratúry v súčasnosti nebude poskytovať.
Copyright © TASR 2023
