MEDIA NEWS
Kremeľ v pondelok uviedol, že niekoľko ruských rozhlasovaných staníc napadli hackeri a odvysielali falošný príhovor prezidenta Vladimira Putina. V ňom ohlásil prienik ukrajinských síl do troch ruských regiónov hraničiacich s Ukrajinou a núdzové opatrenia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Vo falošnom Putinovom príhovore zaznelo, že "ukrajinské jednotky po zuby vyzbrojené Severoatlantickou alianciou a so súhlasom a podporou Washingtonu napadli Kurskú, Belgorodskú, Briansku oblasť". Príhovor je naďalej prístupný na sociálnych sieťach.
Hlas, ktorý sa podobal Putinovmu, tiež oznámil vyhlásenie stanného práva, všeobecnú mobilizáciu a evakuáciu civilistov z týchto troch administratívnych celkov.
"Bol to rozhodne hackerský útok," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.
Úrady v Belgorodskej oblasti uviedli, že išlo o deepfake s cieľom "zasiať paniku medzi obyvateľov". Predstavitelia susednej Voronežskej oblasti tiež upozornili svojich obyvateľov na možné hackerské útoky na rozhlasové stanice.
Rozhlasová stanice MIR označila hackerský útok za provokáciu a spresnila, že trval zhruba 40 minút.
Umelá inteligencia nesmie byť zneužitá na šírenie dezinformácií. Uviedla to podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová po stretnutí so signatármi dobrovoľného Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií, informuje spravodajca TASR.
Stretnutie sa konalo v pondelok pri príležitosti prvého výročia podpisu. Podľa Jourovej ku kódexu pristúpilo 12 nových členov, spolu je to už 44 signatárov, vrátane veľkých online platforiem ako Facebook, Google, YouTube, TikTok alebo LinkedIn. Upozornila, že z tohto zoznamu vypadol Twitter.
"Uvedomujem si prácu, ktorú signatári vykonali na implementácii kódexu. Nie je to triviálna práca, majú veľa záväzkov. Ďakujem im za prvý súbor údajov, ktorý sme dostali v januári. Teraz pripravujú nový súbor dát, ktoré by sme mali dostať v júli," uviedla Jourová.
Zdôraznila, že dezinformácie v digitálnom svete nadobudli novú silu, najmä potom ako ruská vojna na Ukrajine "otvorila novú kapitolu" šírenia dezinformácií.
"Vojna sa nebojuje len zbraňami, ale aj slovami. Ruská dezinformačná vojna proti demokratickému svetu sa začala už pred mnohými rokmi, po anexii Krymu," uviedla podpredsedníčka EK. Cieľom týchto snáh je podľa nej podkopať podporu Ukrajiny v radoch európskej verejnosti a znížiť dôveru občanov v demokratické inštitúcie a demokraciu.
Signatári kódexu podľa jej slov majú pomáhať vytvárať základ pre pripravovaný Zákon o digitálnych službách (DSA) a jeho implementáciu do praxe.
Jourová priznala, že od signatárov kódexu, najmä od veľkých online platforiem, očakáva viac. V prvom rade je to boj proti prokremeľským dezinformáciám, po druhé dôsledné investície do overovania faktov. Na platformách totiž koluje veľa nebezpečného dezinformačného obsahu a je málo kapacít na overovanie faktov a označovania v krajinách celej EÚ, najmä v menších členských štátoch strednej a východnej Európy a v ich jazykoch.
Do tretice EK ide o prístup k údajom, na čo poukazujú výskumníci, ktorých zaujíma dopad dezinformácií na spoločnosť. Jourová vyzvala platformy, aby umožnili výskumníkom vykonávať ich prácu a prispeli tak k potrebnej transparentnosti.
V neposlednom rade podľa Jourovej vyvstáva otázka, ako narábať s umelou inteligenciou, keďže nové technológie môžu byť z pohľadu vytvárania a šírenia dezinformácií silou dobra aj zla.
"Požiadala som signatárov, aby vytvorili osobitnú a samostatnú kapitolu skladbu v rámci kódexu, aby sme o tom mohli diskutovať. Kódex zatiaľ nepokrýva tento druh nástrojov," uviedla s odkazom na technológie, ktoré dokážu vygenerovať hlas, vytvárať akoby autentické obrázy a videá a zámerne skresľovať realitu.
Cieľom EK je prinútiť veľké platformy zaviesť potrebné bezpečnostné opatrenia, aby služby umelej inteligencie nemohli byť využívané na zámerné generovanie dezinformácií.
"Hlavnou úlohou je chrániť slobodu slova. Pokiaľ ide o produkciu umelej inteligencie, nie je žiadne právo na to, aby stroje mali slobodu prejavu. Chceme na tom ďalej pracovať v rámci nášho kódexu," odkázala Jourová.
Copyright © TASR 2023
Streamovacia služba Spotify v pondelok oznámila, že prepustí dve percentá svojej globálnej pracovnej sily, čo je asi 200 zamestnancov. Stane sa tak z dôvodu optimalizácie jej podcastovej sekcie. V januári pritom táto švédska spoločnosť oznámila zredukovanie počtu pracovníkov o šesť percent, čiže asi 600 ľudí.
Viceprezidentka spoločnosti a vedúca oddelenia Podcast Business Sahar Elhabashi v správe uviedla, že dotknutí zamestnanci dostanú odstupné vrátane rozšíreného krytia zdravotnej starostlivosti a okamžitého prístupu k podpore v outplacemente. Poznamenala taktiež, že firma so sídlom vo švédskom Štokholme spojí siete podcastov Parcast a Gimlet do svojej prevádzky Spotify Studios.
Po týchto správach vzrástli akcie spoločnosti o takmer tri percentná a nakrátko dosiahli 52-týždňové maximum.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Britský princ Harry kritizoval "otrasné správanie tlače" na úvod krížového výsluchu na londýnskom vrchnom súde, kde žaluje vydavateľa bulvárneho denníka Daily Mirror za nezákonné postupy pri zhromažďovaní informácií. Harry uviedol, že mediálne obťažovanie od mladosti vnášalo paranoju do jeho vzťahov a nakoniec sa kvôli neustálemu zasahovaniu aj s rodinou odsťahoval do Spojených štátov. Harry obviňuje vydavateľa denníkov Daily Mirror, Sunday Mirror a Sunday People, skupinu Mirror Group Newspapers (MGN) z používania nezákonných metód v rokoch 1991 až 2011. Skupina MGN sa k tomuto jednaniu už skôr čiastočne priznala a ospravedlnila sa za neho, dodala ale že v niektorých prípadoch informácie získala legálne, okrem iného od vysoko postavených asistentov kráľovskej rodiny. Poprela tiež niektoré princove tvrdenia, napríklad, že sa nabúravali do telefónov za účelom odpočúvania. Harry navyše podľa nej žalobu podal príliš neskoro. Súd, ktorý začal zhruba pred mesiacom, dnes pokračoval výsluchom princa Harryho, ktorý vedie právnik MGN Andrew Green. Krátko predtým bolo zverejnené Harryho písomné svedectvo, v ktorom uviedol, že sťahovanie do USA bolo "z veľkej časti spôsobené neustálym zasahovaním, podnecovaním k nenávisti a obťažovaním zo strany bulvárnej tlače". Týkalo sa to podľa neho všetkých aspektov jeho súkromného života, "čo malo zničujúci vplyv". "Mali sme tiež veľké obavy o bezpečnosť nášho syna," uvádza sa v dokumente, ktorý zverejnil súd. Harry má s manželkou Meghan syna Archieho a dcéru Lilibet. Green začal výsluch otázky na 147 článkov, ktoré tvoria základ Harryho žaloby. Pýtal sa, či si princ pamätá, kedy ich prvýkrát čítal a aké mu spôsobili problémy. Harry uviedol, že hoci si v mnohých prípadoch nespomína na presnú chvíľu, kedy ich prvýkrát videl, "každý z týchto článkov hral dôležitú úlohu - deštruktívnu úlohu - v jeho dospievaní". "Úplnú väčšinu (článkov) čítali iní ľudia z môjho okolia... ich správanie sa v mojom okolí nevyhnutne zmenilo ao niektorých článkoch som bol informovaný," dodal Harry. Harryho právnik David Sherborne už v pondelok vyhlásil, že princ bol odmalička predmetom tisícok príbehov MGN, a preto bol pravidelným terčom nezákonného správania. Obeťou odpočúvania podľa neho bola aj Harryho zosnulá matka princezná Diana. Harry sa mal na súd dostaviť už v pondelok, ale neurobil tak, pretože v nedeľu oslavovala druhé narodeniny jeho dcéra Lilibet, a nestihol tak skorší let zo Spojených štátov. Sudca Timothy Fancourt uviedol, že bol jeho neprítomnosťou prekvapený. Tridsaťosemročný syn britského kráľa Karola III. je od 19. storočia prvým vysoko postaveným členom kráľovskej rodiny, ktorý vypovedá pred súdom. Naposledy vystúpil v roku 1891 ako svedok jeho predok, kráľ Eduard VII., ktorý Británii vládol v rokoch 1901 až 1910, v súdnom procese týkajúcom sa hazardných hier.
Firma Synot českého podnikateľa Iva Valentu predala väčšinu v českých Parlamentných listoch. V Česku to firma považuje za ukončenie svojich celoplošných mediálnych aktivít. Sústrediť sa chce na Slovensko, kde vlastní denník Pravda.
Synot Invest predal svoj 70-percentný podiel vo firme Our Media, ktorá je vydavateľom webu Parlamentní listy. Novými majiteľmi sú herní vydavatelia a mediálni podnikatelia Marek Španěl a Slavomír Pavlíček, uviedla firma v tlačovej správe.
Spolumajiteľom Our Media podľa tlačovej správy zostáva Michal Voráček, ktorého firma vlani prevzala televíziu TA3.
Parlamentné listy bývajú kritizované za zverejňovanie neoverených informácií či agresívneho obsahu, Voráček tvrdil, že ich takto nálepkuje konkurencia.
Copyright © ČTK 2023
